Preskočiť na obsah
  |  

Projekt OnkoAsist za 11 miliónov eur sa možno nestihne zrealizovať. Pôvodne mal byť hradený z eurofondov

Súťaž na projekt Onkoasist stále nie je uzavretá. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) však už vyhodnocuje predložené ponuky. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa centra Veronika Daničová. Projekt má zlepšiť manažment pacientov s rakovinou. Peniaze naň sa mali pôvodne čerpať zo starých eurofondov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a NCZI v apríli upozornili, že sa projekt nemusí stihnúť zrealizovať v termíne a rokovali o inom zdroji financovania.

"Verejné obstarávanie na projekt OnkoAsist napreduje. Prebehlo predkladanie a otváranie ponúk a momentálne sme v etape vyhodnocovania predložených ponúk. Národnému centru zdravotníckych informácii boli v lehote na predkladanie ponúk doručené viac ako tri ponuky," uviedla hovorkyňa. Bližšie informácie podľa jej slov možno zverejniť až po ukončení vyhodnocovania ponúk.

Tender na OnkoAsist vyhlásilo NCZI začiatkom roka. Viackrát ho museli predĺžiť. Pôvodná lehota na predkladanie ponúk bola do 17. februára.

Hodnota projektu je odhadovaná takmer na 11 miliónov eur bez DPH. Financovanie má byť nakoniec kryté ďalším programovým obdobím. NCZI avizuje, že finálna hodnota diela môže byť nižšia.

(tasr)

  |  

Pásmo Gazy podľa šéfa OSN v Káhire zažíva humanitárnu katastrofu

Generálny tajomník OSN António Guterres v sobotu vo svojom prejave na medzinárodnej konferencii organizovanej Egyptom znova vyzval na humanitárne prímerie v konflikte medzi Izraelom a palestínskou militantnou skupinou Hamas v pásme Gazy. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

Guterres uviedol, že palestínska enkláva s 2,4 miliónmi obyvateľov zažíva "humanitárnu katastrofu". Vymenoval tri bezprostredné ciele: neobmedzenú humanitárnu pomoc civilistom v pásme Gazy, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých rukojemníkov unesených z Izraela a odhodlané úsilie obmedziť násilie v snahe zabrániť eskalácii konfliktu.

"Nastal čas konať, aby sme ukončili túto hroznú nočnú moru," dodal.

Egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v úvodnom prejave uviedol, že cieľom stretnutia by malo byť "dosiahnutie plánu na ukončenie súčasnej humanitárnej tragédie a oživenie mierového procesu".

Na regionálnom a medzinárodnom summite o "budúcnosti palestínskej otázky" v egyptskej metropole Káhira sa zúčastňujú viacerí regionálni a svetoví lídri vrátane predsedu Európskej rady Charlesa Michela a nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej.

(tasr)

  |  

Otvorenie priechodu Rafah pre humanitárnu pomoc Gaze privítali predstavitelia EÚ aj Británie

Nemecko, Británia ako aj predstavitelia Európskej únie a Organizácie Spojených národov privítali otvorenie hraničného priechodu Rafah medzi Egyptom a pásmom Gazy a s ním súvisiaci začiatok prúdenia humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.

"Je správne a dôležité, že prvá humanitárna pomoc teraz už mieri k ľudom v Gaze. Potrebujú vodu, potraviny, lieky - nenecháme ich osamote," uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. Dodal, že nemecká vláda využíva všetky dostupné kanály na zmiernenie utrpenia v konflikte Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková označila prvé dodávky pomoci do pásma Gazy za "znak nádeje".

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly upozornil na to, že po sobotňajšom konvoji humanitárnej pomoci, musia nasledovať ďalšie. "Táto pomoc je záchranným lanom pre tých, ktorí trpia. Nemôže však byť jednorazová," uviedol Cleverly na sociálnej sieti X (predtým Twitter).

Podobne sa vyjadril aj námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths. "Verím, že táto dodávka (pomoci) bude začiatkom udržateľnej snahy o poskytnutie základných zásob... ľudom v Gaze. Tento prvý konvoj nemôže byť posledný," vyhlásil Griffiths.

Otvorenie hraničného priechodu medzi Egyptom a Gazou pomôže podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pri zabezpečovaní pomoci pre civilistov v pásme Gazy. "Vítam otvorenie hraničného priechodu Rafah do Gazy pre humanitárnu pomoc. Je to dôležitý prvý krok, ktorý zmierni utrpenie nevinných ľudí," uviedla predsedníčka.

Rafah je jediným hraničným priechodom do Gazy, ktorý nekontroluje Izrael. Otvorený bol v sobotu ráno a po niekoľko dňovom čakaní bolo nákladným autám s humanitárnym materiálom umožnené prejsť z Egypta do pásma Gazy. Podľa egyptského Červeného kríža niesol prvý konvoj 20 kamiónov do Gazy predovšetkým lieky a potraviny.

Izrael spustil na pásmo Gazy vlnu vzdušných útokov a jej úplnú blokádu, čím enklávu odstrihol od dodávok vody, elektrickej energie ale aj potravín a palív po útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra.

(tasr)

  |  

Smer vo voľbách cielil na čitateľov alternatívnych médií

Robert Kaliňák pre Štandard potvrdil komunikáciu s viacerými alternatívnymi médiami. Odmieta však, že išlo o dohody. Volebný tím sa podľa neho cielene zameral na to, aby boli v alternatívnom prostredí prítomní okrem Republiky aj lídri Smeru.

Tí sa pred voľbami presadili v Infovojne, v TV Slovan alebo vo videách a diskusiách kontroverzného Daniela Bombica známeho ako Danny Kollár, ktorého sledujú stovky tisíc ľudí. Videá Roberta Fica z Facebooku a YouTube preberali do spravodajstva Hlavné správy.

Manéver sa podaril. Výsledkom je, že ani jedna z radikálnejších strán sa nakoniec nedostala do parlamentu. Časť ich pôvodných voličov podporila Smer.

Viac o tom, čo pomohlo k víťazstvu Smeru vo voľbách sa dočítate v článku dnešného vydania Štandardu.

  |  

Na ministra životného prostredia mám dostatočnú kvalifikáciu, bránil sa v diskusii RTVS Huliak

V relácii Sobotné dialógy RTVS túto sobotu diskutovali Rudolf Huliak (SNS) a Michal Wiezik (PS). Ústrednou témou bolo odmietnutie Huliakovej nominácie na ministra životného prostredia prezidentkou Čaputovou.

Zatiaľ čo Huliak nevidí žiaden právny dôvod na to, aby prezidentka jeho nomináciu odmietla, podľa Wiezika je tých dôvodov hneď niekoľko. Za hlavný z nich považuje europoslanec „nulovú kvalifikáciu pána Huliaka a konflikt záujmov“.

Podľa nominanta strany SNS bývalý minister životného prostredia Ján Budaj, ako „kotolník, eštebák, či človek so strednou školou“ nemal lepšiu kvalifikáciu. Michal Wiezik mu vzápätí pripomenul, že Ján Budaj bol počas minulého režimu nútený vziať nízkokvalifikovanú prácu pre svoj status disidenta.

„Huliaka nie je za čo stíhať, Huliaka nevie nikto ovplyvňovať, to sú dôvody, prečo ma pani prezidentka nechce vymenovať,“ nahnevane reagoval Huliak, ktorý pripomenul svoje dlhoročné členstvo v Slovenskom poľovníckom zväze a pôsobenie vo viacerých komisiách pre životné prostredie.

Podľa vlastných slov je obeťou mediálneho lynču a vytŕhania výrokov z kontextu.

 „Privítal by som pána Huliaka v politike, pokiaľ tvrdí, že média vytŕhajú jeho výroky z kontextu,“ odpovedal na Huliakove verejné sťažnosti Wiezik a poradil mu, aby si na podobné situácie zvykal, ak chce pôsobiť v politike. Podľa jeho úsudku sú kompetencie agendy Huliaka skôr vhodné pre ministerstvo pôdohospodárstva.

Huliak na záver relácie poprial poslucháčom pekný zvyšok nedeľe, na čo pohotovo reagoval Wiezik a vo svojich záverečných slovách pripomenul, že je sobota.

(dak)

  |  

Viac ako polovica Poliakov chce, aby novú vládu zostavovala súčasná opozícia

Viac než polovica Poliakov je za to, aby poľský prezident Andrzej Duda poveril zostavením novej vlády kandidáta súčasnej opozície. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry SW Research, ktorý v sobotu zverejnil poľský denník Rzeczpospolita. Informáciu o tom priniesla agentúra PAP.

V prieskume sa respondentov pýtali, koho by mal prezident poveriť zostavením novej vlády po parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku konali 15. októbra.

Až 56 percent Poliakov si myslí, že prezident by mal zostavením vlády poveriť kandidáta súčasných opozičných strán Občianska koalícia (KO), Tretia cesta (TD) a Ľavica. Tieto strany vo voľbách získali 248 miest v 460-člennom Sejme (dolnej komore parlamentu) a deklarovali, že sú pripravené vytvoriť vládnu koalíciu.

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 25,7 percenta opýtaných sa domnieva, že prezident by mal poveriť kandidáta súčasnej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Tá získala vo voľbách najviac hlasov, no prišla o vládnu väčšinu a bude pre ňu ťažké nájsť spojencov pre zostavenie vlády. Ďalších 18,3 percenta respondentov sa ešte nerozhodlo.

Strana PiS získala vo voľbách 35,38 percenta hlasov. Druhá skončila hlavná opozičná strana KO s 30,70 percentami hlasov. Tretia je strana TD s podporou 14,40 percenta voličov. Do parlamentu sa ešte dostala Ľavica so ziskom 8,61 percenta hlasov a ultrapravicová Konfederácia so ziskom 7,16 percenta hlasov.

Agentúra SW Research prieskum vykonala 17. a 18. októbra. Duda sa s lídrami strán, ktoré voliči posunuli do parlamentu, stretne budúci týždeň.

(tasr)