Za pádom Republiky a výrazným víťazstvom Smeru vo voľbách 2023, po ktorom sa Robertovi Ficovi otvárajú dvere do vlády, boli aj dohody strany s alternatívnymi médiami. Spoluprácu s alternatívnou scénou zabezpečoval podľa informácií Štandardu priamo šéf volebného tímu Smeru Robert Kaliňák.
Robert Kaliňák pre Štandard potvrdil komunikáciu s viacerými alternatívnymi médiami. Odmieta však, že išlo o dohody. Volebný tím sa podľa neho cielene zameral na to, aby boli v alternatívnom prostredí prítomní okrem Republiky aj lídri Smeru. Tí sa pred voľbami presadili v Infovojne, v TV Slovan alebo vo videách a diskusiách kontroverzného Daniela Bombica známeho ako Danny Kollár, ktorého sledujú stovky tisíc ľudí.
Videá Roberta Fica z Facebooku a YouTube preberali do spravodajstva Hlavné správy.
Výraznejšia aktivita lídrov Smeru v alternatívnych médiách podľa viacerých expertov prispela k rastu Smeru na úkor Republiky alebo Kotlebovej ĽSNS. Weby, ktoré predtým otvorene podporovali Republiku alebo niektorého z politikov, s tým buď prestali, alebo to oslabili. Naopak, väčší priestor získal Smer, osobitne Robert Fico. Manéver sa podaril. Výsledkom je, že ani jedna z radikálnejších strán sa nakoniec nedostala do parlamentu. Časť ich pôvodných voličov podporila Smer.
Volebný tím Smeru bol vo voľbách 2023 pomerne úzky. Okrem Kaliňáka ho tvorili generálny manažér Smeru Marian Saloň, expertka na technickú a organizačnú agendu kampane Karin Silberhorn a politológ Pavol Marchevský, ktorý pracoval ako šéf pre prieskumy verejnej mienky a dátové analýzy.
Intenzívna práca volebného tímu Smeru s prieskumami pomohla strane získať aj ďalšiu veľkú skupinu voličov, tých, ktorí pôvodne podporovali Pellegriniho Hlas.
Hlas mal začiatkom volebného roka podporu vyše 20 percent a vystupoval ako favorit na víťazstvo v predčasných voľbách. Volebný tím Smeru v sérii interných prieskumov zistil, že väčšina voličov Hlasu má problém s progresívcami, ku ktorým sa v tom čase prikláňal Peter Pellegrini.
Vo februári a marci sa lídri Smeru zamerali na komunikačnú kampaň o zbližovaní Pellegriniho Hlasu s Progresívnym Slovenskom. Po tejto kampani Hlas postupne padal na tretie miesto a ako najsilnejšia strana sa presadil Smer. Tento proces sa však spájal s tým, že Pellegrini nebol dlhodobo ochotný vyjadrovať sa k niektorým polarizujúcim témam, ako vojna na Ukrajine, a súčasne sa mäkko vzďaľoval od Smeru a zvlášť osoby Roberta Fica.
To Smer dokázal využiť. Politológ Marchevský pre Štandard potvrdil, že realizovali „systematické merania prostredníctvom kvantitatívnych a kvalitatívnych prieskumov verejnej mienky“. To malo, samozrejme, priamy vplyv na kampaň a posolstvá voličom.
Prieskumy, z ktorých Smer vychádzal pri komunikačnej stratégii a kampani, však nechcel Marchevský bližšie komentovať. Neboli zverejňované a slúžili podľa neho len na interné účely volebného tímu.
(pet)