Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko na zimu zvýši dovoz ruského plynu

Oznámenie prichádza krátko po rokovaniach medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ruský štátny energetický gigant Gazprom oznámil, že Maďarsko sa túto zimu chystá zvýšiť nákup ruského plynu. Generálny riaditeľ Gazpromu Alexej Miller v nedeľu v štátnej televízii uviedol, že "na maďarský trh sa dostávajú významné dodatočné objemy a ďalšie objemy budeme priebežne dodávať v jesenno-zimnom období". Dodal, že tento rok už bolo do Maďarska dodaných 1,3 miliardy kubíkov plynu nad rámec existujúcich zmlúv.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí a obchodu odmietlo potvrdiť alebo komentovať vyhlásenie Gazpromu.

Orbán rokoval minulý týždeň v Pekingu s Putinom najmä o dodávkach plynu, ropy a jadrového paliva. Orbán už skôr vyhlásil, že Budapešť „nepovolí sankcie, ktoré by naďalej zvyšovali maďarskú infláciu“.

(politico)

Minúta  |  

Legendárnu latrínu pod Rysmi zničil silný vietor

Legendárna farebná latrína, ktorá stála len dvesto metrov od najvyššie položenej horskej chaty na Slovensku je, žiaľ, minulosťou. Nevydržala nápor silného vetra, ktorý ju v rýchlosti vetra 170km/h doslova rozmetal.

Verejná horská latrína známa svojou farebnosťou aj panoramatickým výhľadom na krásy slovenských hôr, sa v dôsledku silnej víchrice Wolfgang rozmetala po okolí. Turisti na ňu v radoch dokázali čakať aj niekoľko desiatky minút. Išlo totiž o najznámejšiu slovenskú latrínu, ktorá stála vo výške 2 500 metrov nad morom neďaleko Chaty pod Rysmi. V približne 90-stupňovom uhle bolo z latríny vidno všetky okolité kopce takmer ako z vrcholu Rysov.

Na sociálnej sieti o škode informoval aj verejný profil Vysokých Tatier. „Latrínka to nedala. V noci bola rýchlosť vetra cez 170 km/h,“ uvádza sa v popise videa.

Známu verejnú toaletu zdobí viacero kresieb a malieb známych osobností. Autorom jednej z ilustrácií je známy slovenský filmár a dokumentarista Pavol Barabáš, informuje o tom portál iMeteo.

Či legendárnu latrínu zrekonštruujú, zatiaľ známe nie je.

(iMeteo)

Minúta  |  

Cyklodestinácia Gemer chce do 7 rokov prilákať na trail až 100-tisíc cyklistov ročne

ROŽŇAVA – V najbližších siedmich rokoch by mohla župa zainvestovať do cyklotrás na Gemeri odhadom 10,6 milióna eur. Vyplýva to z Koncepcie budovania Cyklodestinácie Gemer v okrese Rožňava, ktorú si dal vypracovať Košický samosprávny kraj. Obsahuje plánované investície a aktivity pre roky 2024 – 2030 a poslúži ako územnoplánovací podklad a strategický dokument. Koncepcia prináša cykloriešenia, ktoré sa dotýkajú až 60 obcí na Gemeri.

Jej hlavným cieľom je zvýšiť počet i bezpečnosť cyklistov v regióne a v neposlednom rade zlepšiť prepojenie s verejnou dopravou, najmä železničnou. Koncepcii predchádzali rokovania so starostami, občianskymi združeniami a ďalšími aktérmi v území. V pondelok 23. októbra bude dokument schvaľovať Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK), ktoré už v minulosti odobrilo aj koncepcie cyklodestinácií Tokaj a Medzibodrožie.

„Región Gemer priťahuje najmä cyklistov – športovcov, ktorí vyhľadávajú menej známe miesta. Už teraz tam existuje pomerne rozsiahla sieť 24 cykloturistických trás v dĺžke 608 km. Až 80 % z nich je určených pre horské bicykle, zvyšok tvoria trasy pre cestné bicykle. Rovno zo sedadla bicykla možno na Gemeri obdivovať históriu, prírodu, kultúru, alebo si odskočiť na dobré jedlo. Koncepcia rozvoja Cyklodestinácie Gemer ráta s prepojením športových a turistických zážitkov či rozšírením cyklistických trás o ďalších 148 kilometrov. Infraštruktúru plánujeme doplniť osadením krajských Bike Pointov, ktoré  budú zahŕňať servisné stojany, informačné panely s mapami, lavicové sedenie na oddych a elektronabíjacie stanice. Na najnáročnejších trasách tak uspokojíme aj východniarov na elektrobicykloch. Verím, že aj vďaka týmto plánom sa nám do roku 2030 podarí zvýšiť počet cyklistov v kraji o 50 %,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Najvýznamnejšia investícia pre rozvoj cykloturistiky v okrese Rožňava je Gemer Trail s odhadovaným rozpočtom 7 miliónov eur. Cieľom koncepcie v najbližších siedmich rokoch je zvýšiť prejazd cez Gemer Trail na 100-tisíc cyklistov ročne. Trasa s navrhovanou dĺžkou 52 kilometrov má prepojiť najväčšie atrakcie Gemera cyklistickými cestičkami, upravenými hrádzami rieky Slaná a modernizovanými účelovými komunikáciami s minimálnym pohybom vozidiel.

Väčšina trailu je plánovaná v údolí rieky Slaná. Severnú časť tvorí prepojenie hradu Krásna Hôrka s mestom Rožňava a kaštieľom v Betliari. Prepojenie na juh vedie po hrádzi Slanej cez Brzotín, okolo areálu Gombaseckej jaskyne, Plešivec smer Čoltovo, odtiaľ obnovenou účelovou cestou do obce Dlhá Ves a cyklistickou cestičkou k areálu jaskyne Domica a hraničnému priechodu s Maďarskom. Župa už začala pracovať na realizácii troch z piatich úsekov tohto trialu. Gemer Trail plánuje financovať z externých zdrojov cezhraničnej spolupráce.   

Rovnaký finančný zdroj by mal pokryť aj realizáciu cyklistickej infraštruktúry Krásnohorský Trail s odhadovaným rozpočtom približne 2 milióny eur. Táto cyklotrasa je navrhnutá ako rozšírenie hlavnej ponuky Gemer trail v smere na atraktívne územie na úpätí Národného parku Slovenský kras a predovšetkým UNESCO lokalít Krásnohorská jaskyňa. V hre sú dve alternatívy s dĺžkou 9,8 alebo 10,8 kilometra.

Minúta  |  

Zborov prevádzkuje prostredníctvom obecnej firmy vlastnú kaviareň

Obec Zborov v okrese Bardejov prevádzkuje vlastnú kaviareň. Podľa starostu Jána Šurkalu potrebovali v prvom rade zrevitalizovať budovu z roku 1965 pri futbalovom ihrisku a následne sa rozhodli pre zriadenie kaviarne.

"Celú budovu sme zateplili, vymenili všetky rozvody. Stálo to zhruba do 50-tisíc eur. Povedali sme si, že už keď sme do toho toľko investovali, tak sme zverili podnikanie obecnej 'eseročke', ktorá to zastrešuje. Myslím si, že je to celkom úspešné, ľudia sú radi, chodia tam počas víkendových športových zápasov alebo aj počas tréningov. Má svoju klientelu aj počas týždňa. V kultúrnom prostredí si môžu ľudia posedieť," priblížil Šurkala.

Náklady na prevádzku zatiaľ vyčísliť nevedia. "Je to zrekonštruovaná budova, energeticky úsporná. V zime to bude vykurované drevom, máme tam kachľovú pec. Náklady na prevádzku sme sa snažili už pri rekonštrukcii tak 'stlačiť', aby boli znesiteľné," vysvetlil starosta s tým, že v kaviarni pracujú dvaja zamestnanci a prevádzkovaná bude celoročne.

"Budeme musieť pristúpiť asi k tomu, že počas väčších akcií budú vypomáhať aj brigádnici, lebo je veľký dopyt," povedal Šurkala.

Podľa jeho slov nechcú, aby to ľudia vnímali tak, že návštevou kaviarne podporia obecnú prevádzku. "Nechceme to stavať na tom, že z ľútosti tam niekto bude chodiť, aby to neskrachovalo. Skôr je to o tom, že bol dopyt, aby to bolo prevádzkované a my ho vyslyšali a vidíme, že ľudia zatiaľ chodia, tak sme radi," dodal Šurkala. Ako povedal, vlastné pivo zatiaľ variť neplánujú, nevylučujú to však.

(tasr)

Minúta  |  

Psychické problémy a stres zažíva 77 percent Slovákov, horšie sú na tom Maďari a Česi

SLOVENSKO - Psychické problémy a stres zažívalo za posledný rok 77 percent Slovákov, z toho 17 percent veľmi často. Tieto problémy sa týkajú najmä mladých ľudí do 24 rokov, slobodných ľudí a viac žien. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu nadnárodnej lekárenskej skupiny Pilulka.sk a výskumnej agentúry Behavio, ktorý bol realizovaný na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Rakúsku na reprezentatívnej vzorke 1 000 ľudí z každej krajiny.

Prieskum zároveň odhalil, že v porovnaní s porovnávanými krajinami sme na tom psychicky lepšie ako Maďari a Češi, no horšie ako Rakúšania. Za posledný rok často pociťovalo psychické problémy ako smútok, stres či veľké psychické vypätie až 17 percent ľudí, ďalších 60 percent opýtaných zažívalo takéto pocity občas a 23 percent respondentov ich takmer nezažívalo. Často pritom s takýmito pocitmi zápasia skôr ženy (21 percent) v porovnaní s mužmi (13 percent). Zároveň je to približne trikrát viac slobodných ľudí v porovnaní s tými, čo žijú v manželstve. „Mladí ľudia vo veku 18 až 24 v prieskume priznali, že stres zažívajú často. Čísla ukazujú, že ide o každého tretieho mladého človeka. Vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov, to je 22 percent opýtaných, a teda približne každý piaty Slovák,“ priblížil country manager spoločnosti Pilulka.sk Ján Šaulič. Dodáva, že psychická nepohoda sa vekom znižuje. Pri 35 až 44-ročných je to už iba 12 percent respondentov a vo veku od 45 do 54 rokov má také pocity často len 13 percent ľudí.

Hlavnými spúšťačmi psychickej nepohody sú pritom predovšetkým problémy v medziľudských vzťahoch. „V rodine môže ísť o nedorozumenia medzi rodičmi a deťmi, osamelosť rodičov po tom, ako sa deti osamostatnia, nedostatok času dospelých detí pre rodičov, alebo medzigeneračné problémy,“ vymenovala Linky dôvery Nezábudka Monika Martinezová. V rámci partnerských či manželských vzťahoch môže ísť podľa jej slov o rozchody, rozvody, neveru alebo násilie. Problémy v medziľudských vzťahoch sa však môžu týkať aj vzťahov na pracovisku, keď ľudia zápasia s preťaženosťou, vyhorením alebo nespokojnosťou v sebarealizácii. Smútok môže súvisieť aj so stratou či úmrtím milovanej osoby alebo s rozchodom či nezáujmom zo strany dôležitých osôb.

Podobné je to podľa jej slov aj pri mladých ľuďoch, ktorých okrem psychických ochorení najčastejšie trápia problémy v partnerských vzťahoch. „Osamelosť, single život a sklamania v partnerských vzťahoch, neschopnosť začleniť sa do vývinových etáp či splniť očakávania sociálneho okolia,“ opísala Martinezová. Podľa prieskumu sa pritom len veľmi málo ľudí (13 percent) pri riešení psychických problémov obráti na odborníka, teda psychológa alebo psychiatra. „Najčastejšie (37 percent) ich Slováci riešia s partnerom či najbližšou rodinou a približne 15 percent opýtaných sa zverí priateľom alebo kolegom,“ komentuje výsledky prieskumu Šaulič. Ďalších 14 percent si ľudí si o danom probléme na internete číta články, pozerá videá, prípadne diskutuje na fórach. Až pätina (20 percent) respondentov ich však nerieši vôbec.

Pri porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko na druhej priečke. Prieskum totiž ukázal, že 16 percent obyvateľov Rakúska zažíva často psychickú nepohodu, nasleduje Slovensko so 17-timi percentami, no horšie je na tom Česká republika, kde takéto pocity priznalo 19 percent opýtaných a najhoršie sú na tom obyvatelia Maďarska, kde má často psychické problémy až 27 percent respondentov.

Ak sa človek ocitne v ťažkej životnej situácii alebo v akútnej psychickej kríze, môže sa obrátiť na Linku dôvery Nezábudka, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne. Je to bezplatná linka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie. Volať možno na číslo na 0800 800 566.

(sita)

Minúta  |  

Zmena v poslaneckých laviciach v Trnave, poslanec Neštický sa vzdal mandátu

V Mestskom zastupiteľstve v Trnave došlo rok po komunálnych voľbách k prvej personálnej zmene. Mandátu poslanca sa vzdal Marek Neštický, ktorý sa stal zamestnancom mestskej organizácie Správa. majetku mesta Trnava. Riadiť bude Mestský zimný štadión na Spartakovskej ulici.

„Analyzovali sme túto situáciu, z právneho hľadiska nebol dôvod, aby som sa vzdal mandátu poslanca. Ide skôr o morálne hľadisko,“ vysvetlil svoj krok Neštický. Dodal, že naďalej zostáva poslancom Trnavského samosprávneho kraja.

V mestských poslaneckých laviciach ho nahradí Pavol Hluchý, ktorý bol na základe výsledkov volieb vo volebnom obvode Trnava – sever prvým náhradníkom. Nový poslanec bude mať príležitosť zložiť poslanecký sľub na rokovaní mestského zastupiteľstva už 2. novembra. Ide o prvú zmenu v zložení 31 členného poslaneckého zboru v Trnave vo volebnom období 2022 – 2026.

Neštický aj Hluchý kandidovali oficiálne ako nezávislí, obidvaja však boli v zoskupení kandidátov Lepšia Trnava, ktorí podporovali terajšieho primátora Petra Bročku. Mestské zastupiteľstvo v Trnave má 31 členov, poslanecký klub Za lepšiu Trnavu v ňom má jasnú väčšinu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.