Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gröhling zvažuje kandidatúru na predsedu SaS, Kolíková si dáva čas

Podpredseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling zvažuje kandidatúru na post predsedu strany. Povedal to dnes na tlačovej konferencii, na ktorej súčasný líder liberálov Richard Sulík oznámil, že sa na marcovom kongrese strany už nebude uchádzať o funkciu predsedu.

Gröhling uviedol, že s SaS žije už tri volebné obdobia, zažil aj rozkol, bol v koalícii aj opozícii. „Štyri roky som členom republikovej rady, som podpredsedom, stranu poznám veľmi dobre, aj jednotlivých členov a na základe tejto mojej životnej etapy v strane SaS zvažujem kandidatúru na predsedu,“ povedal.

Poslankyňa za SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková si myslí, že má na vyjadrenie sa k prípadnej kandidatúre na post predsedníčky strany ešte čas, najprv sa chce stať členkou republikovej rady strany. Zdôraznila, že cíti veľmi silný mandát od voličov, keďže po Richardovi Sulíkovi získala druhý najvyšší počet hlasov v septembrových voľbách v rámci strany SaS.

„Robiť veľké rozhodnutia treba s určitou pokorou a ja som si ešte nevypýtala vysvedčenie od straníkov a straníčok. Určite plánujem kandidovať do republikovej rady a to bude pre mňa týmto prvým vysvedčením, nikam sa neponáhľam,“ uviedla. Sulík reagoval, že pri kandidatúre do republikovej rady môže počítať s jeho hlasom.

Členka republikovej rady SaS Jana Bittó Cigániková nechcela odpovedať na otázku, či zvažuje kandidatúru na predsednícky post v strane.

(sita)

Sulík končí na poste predsedu SaS. O budúcnosť strany nemá strach

Mohlo by Vás zaujímať Sulík končí na poste predsedu SaS. O budúcnosť strany nemá strach

Minúta  |  

Výstava Andyho Warhola predstavuje jeho intímnu pop-artovú tvorbu

BRATISLAVA - Výstava venovaná dielam a životu Andyho Warhola je prístupná v bratislavskej Galérii SPP. Verejnosť si tak môže pozrieť časť zbierky diel amerického umelca, úspešného reklamného grafika, ilustrátora, fotografa, filmového tvorcu so slovenskými koreňmi, ktorú galérii zapožičalo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

"Vzhľadom na to, že múzeum je najmenej do konca novembra budúceho roka v komplexnej rekonštrukcii, pokračujeme v našom projekte Warhol Tour, kde sa snažíme predstavovať osobnosť a tvorbu Andyho Warhola aj v iných mestách na Slovensku a v zahraničí," vysvetľuje Martin Cubjak, riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a kurátor výstavy.

Výstava prezentuje 55 zbierkových predmetov, sú medzi nimi obrazy, fotografie či výstavné tlače. "Obsahom expozície sú diela Andyho Warhola, ktoré ukazujú skôr jeho intímnejšiu pop-artovú tvorbu," približuje galéria.

Návštevníci majú možnosť vidieť diela v kontexte Warholovej portrétnej tvorby. "Z tejto témy je na výstave zastúpený napríklad vzácny portrét Edwarda Kennedyho z deluxe edície, ktorý Andy posial takmer celý diamantovým prachom, portrét Lillian Carterovej, matky bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera alebo aj jeho vlastné výtvarné prevedenia autoportrétov," dodáva Cubjak.

Warhol výtvarne modifikoval i diela starých majstrov. Príkladom je séria jeho obrazov Poslednej večere z rokov 1984 až 1986, ktorá je interpretáciou slávneho da Vinciho obrazu. V tejto skupine môžu priaznivci umenia nájsť aj ďalšie obrazy krížov alebo Ježiša Krista. "Tento typ diel ukazuje Warholovu kultovú osobnosť dejín umenia aj z iného pohľadu a poukazuje na jeho silný vnútorný svet, jeho výchovu a aj samotný pôvod," uzatvára kurátor.

Výstava potrvá do 30. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

USA by v prípade útoku prišli Filipínam na pomoc na základe obrannej dohody

Po zrážkach čínskych a filipínskych plavidiel v spornej oblasti Juhočínskeho mora Spojené štáty v pondelok opätovne varovali, že by v prípade ozbrojeného útoku prišli Filipínam na pomoc na základe obrannej dohody z roku 1951. Informuje agentúra AP.

„Spojené štáty stoja na strane našich filipínskych spojencov čeliacich nebezpečným a nezákonným akciám pobrežnej stráže Čínskej ľudovej republiky a námorných milícií, ktoré 22. októbra bránili filipínskej zásobovacej misii,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Manile.

Manila v nedeľu informovala, že čínske lode narazili do dvoch filipínskych plavidiel, ktoré privážali zásoby vojakom na základni neďaleko koralového atolu Second Thomas Shoal. Čínska pobrežná stráž zo zrážok viní filipínske lode, ktoré podľa nej vplávali do čínskych vôd bez povolenia napriek opakovaným varovaniam.

Čínska pobrežná stráž i námorné milície podľa Washingtonu porušujú medzinárodné právo tým, že úmyselne zasahujú do výkonu slobody plavby filipínskych plavidiel na otvorenom mori.

Filipínsky prezident Ferdinand Marcos Jr. v tejto súvislosti zvolal mimoriadne stretnutie s ministrom obrany Gilbertom Teodorom a ďalšími vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných zložiek.

Šéf rezortu obrany po schôdzke na tlačovej konferencii odsúdil Čínu za použitie „hrubej sily“, ktorá podľa neho ohrozila Filipíncov a za prekrúcanie faktov so zámerom zakryť agresívne správanie Pekingu.

Filipínske ministerstvo zahraničných vecí si v súvislosti s nedeľňajšími zrážkami lodí predvolalo čínskeho veľvyslanca v Manile Chuanga Si-liena. Hovorkyňa rezortu diplomacie dodala, že Chuang sa dostaviť nemohol a nahradil ho jeho zástupca.

Čína a Filipíny sa navzájom obviňujú zo zrážok lodí v Juhočínskom mori

Mohlo by Vás zaujímať Čína a Filipíny sa navzájom obviňujú zo zrážok lodí v Juhočínskom mori

(tasr)

Minúta  |  

Muž z Jasenova naletel podvodníkovi s ponukou pasívneho zárobku, prišiel o tisíce eur

HUMENNÉ - O takmer 4 000 eur prišiel muž z Jasenova (okres Humenné) pri internetovom podvode. Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, muž dostal prostredníctvom internetu odkaz s jemu neznámym názvom, no reagoval naň.

„Išlo o ponuku pasívneho zárobku pre obchodovanie s kryptomenou, preto zadal svoje osobné údaje i údaje k svojmu bankovému účtu. Ako vstupný poplatok bolo nutné uhradil sumu 230 eur na určený účet, čo Jasenovčan aj urobil,“ uviedla Ligdayová.

Neskôr muža kontaktovala osoba, ktorá sa mu predstavila ako finančný poradca a analytik, ktorý s ním komunikoval spolu s osobou, ktorá vystupovala v pozícií zástupkyne banky z Londýna. „Od muža postupne obaja pod rôznymi inými zámienkami vylákali sumu 3 950 eur,“ dodala policajná hovorkyňa. Prípadom sa zaoberá humenský policajný vyšetrovateľ, ktorý vedie trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu.

(sita)

Minúta  |  

V Ľubovnianskej nemocnici zakázali návštevy na lôžkových oddeleniach

POPRAD – V Ľubovnianskej nemocnici platí od dnešného dňa zákaz návštev na lôžkových oddeleniach. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemická situácia. Informovala o tom nemocnica na svojej internetovej stránke.

Individuálne môže podľa nemocnice povoliť návštevu primár či službukonajúci lekár. Dodržané však musia byť pri nej základné hygienické pravidlá, teda dezinfekcia rúk a použitie rúška či respirátora.

(sita)

Minúta  |  

Ruská novinárka Slobodnej Európy Kurmaševová zostane vo väzbe do 5. decembra

Americko-ruská novinárka Rádia Slobodná Európa (RFE/RL) Alsu Kurmaševová zostane vo väzbe minimálne do 5. decembra. Rozhodol o tom v pondelok súd v meste Kazaň v strednom Rusku, informuje agentúra AFP.

Kurmaševová, ktorá pracuje pre portál Slobodnej Európy v tatárskom a baškirskom jazyku, bola zadržaná 18. októbra. Obvinili ju z toho, že si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a nezaregistrovala sa ako takzvaný zahraničný agent a že zbierala informácie o ruskej armáde. Hrozí jej až päť rokov väzenia.

Najskôr ju oficiálne vzali do väzby len na niekoľko dní. V pondelok však súd v Kazani, administratívnom centre Tatárska, rozhodol, že vo väzbe z „preventívnych dôvodov“ zostane do 5. decembra.

Rádio Slobodná Európa reagovalo na pondelkové rozhodnutie súdu výzvou na jej „okamžité prepustenie“.

Alsu Kurmaševová je druhou americkou novinárkou, ktorú zadržali v Rusku od začiatku tohto roka. Podľa amerického rezortu diplomacie ide zrejme o „ďalší prípad zastrašovania amerických občanov zo strany ruskej vlády“.

Kremeľ v piatok odmietol tvrdenia, že prenasleduje amerických občanov. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v Rusku prijímajú opatrenia len voči americkým občanom porušujúcim zákon.

Koncom marca tohto roka zadržali v ruskom Jekaterinburgu amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) a obvinili ho zo špionáže. Hrozí mu až 20 rokov väzenia.

Subjekty financované zo zahraničia a osoby v nich pôsobiace sú v Rusku povinné zaregistrovať sa na ministerstve spravodlivosti ako „zahraniční agenti“ a toto označenie musia aj sami navonok uvádzať. Do problémov s ruskými úradmi sa v tejto súvislosti dostali v uplynulých rokoch rôzni kritici Kremľa, novinári či ľudskoprávni aktivisti.

Kurmaševová žije v Prahe s manželom aj dvoma deťmi. Počas pobytu v Rusku ju zadržali už v júni tohto roku, údajne pre to, že neohlásila úradom, že má aj americký cestovný doklad.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.