Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Košický samosprávny kraj si vezme úver do výšky 17,6 milióna eur na obnovu stredných škôl

KOŠICE - Košický samosprávny kraj (KSK) si vezme úver do výšky 17,65 milióna eur na financovanie investičných akcií, týkajúcich sa obnovy objektov stredných škôl. Prijatie úveru cez štátny investičný fond schválili v pondelok krajskí poslanci.

Úver od spoločnosti National Development Fund II. bude čerpaný jednorazovo do 30. novembra 2023 s konečnou splatnosťou do konca roka 2045. V pláne je financovanie rekonštrukcií na zvýšenie energetickej efektívnosti. Zoznam projektov zahŕňa Gymnázium Ľudovíta Štúra v Michalovciach, košickú Strednú priemyselnú školu (SPŠ) strojnícku na Komenského ulici, SPŠ stavebnú a geodetickú na ulici Lermontovova a Strednú odbornú školu (SOŠ) priemyselných technológií v Šaci.

NDF II. je investičný fond, cez ktorý sa implementujú finančné nástroje z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014-2020. Jeho správcom je Slovak Investment Holding (SIH) a.s., ktorý je v stopercentnom vlastníctve štátu.

Hlavným rozdielom oproti úverom poskytovaným komerčnými bankami podľa samosprávy je, že začiatok splácania je až po realizácii projektov, s nízkou úrokovou sadzbou jedno percento a takýto úver sa nezarátava do celkového dlhu KSK.

Úver má financovať investičné akcie, ktoré nie je možné uskutočniť zapojením sa do výziev formou získania nenávratného finančného príspevku z eurofondov, a to pre nesplnenie nárokov na dosiahnutie potrebných energetických úspor. "Týka sa to najmä tých nehnuteľností, ktorých energetické dodávky sú zabezpečované prebiehajúcim kontraktom so spoločnosťou Veolia, keďže sú už pri nich dosahované energetické úspory, a tak nie je možné dosiahnuť dodatočne ďalšie v požadovanej výške," uviedol predseda KSK Rastislav Trnka. Doplnil, že takýto úver si zobrali už viaceré samosprávne kraje a projektové zámery je možné doplniť.

(tasr)

Minúta  |  

V Portugalsku zomrel najstarší pes v histórii

Vo veku vyše 31 rokov zomrel najstarší pes na svete Bobi, informoval Daily Mail. Bobiho vo februári zapísali do Guinessovej knihy rekordov ako najstaršieho psa na svete, čím nahradil čivavu žijúcu v Ohiu v USA, ktorá bola predtým považovaná za držiteľa rekordu.

Bobi prežil celý život na rodinnej farme v Portugalsku. Išlo o čistokrvného Rafeiro do Alentejo, čo je portugalské plemeno strážneho psa dobytka.

Okrem toho, že bol aktuálne najstarším psom na svete, stal sa zároveň aj najstarším psom v histórii. Toto plemeno sa pritom v priemere dožíva 10 až 13 rokov.

Dlhovekosť svojho domáceho miláčika majiteľ pripísal pokojnému prostrediu, v ktorom žil, ľudskej strave a slobode. Počas svojho života nikdy nebol priviazaný k reťazi či na vôdzke. 

Na vysokom veku Bobiho sa však mohla podpísať aj genetika. Gira, Bobiho matka, sa dožila 18 rokov a ďalší psík z rodiny Chicote sa dožil 22 rokov.

(daily mail)

Minúta  |  

Na Kanárske ostrovy prišlo od piatku viac ako 1 600 migrantov

Približne 314 migrantov dorazilo na španielske Kanárske ostrovy na dvoch člnoch v pondelok skoro ráno, čím sa počet migrantov, ktorí sa dostali na ostrovy od piatka, zvýšil na viac ako 1 600. V pondelok o tom informovali pohotovostné služby na súostroví.

Prvú loď s 229 migrantmi eskortovali na ostrov El Hierro, zatiaľ čo ďalšiu loď s 85 migrantmi nasmerovali na Tenerife. Spomedzi plavidiel, ktoré na Kanárske ostrovy dorazili cez víkend, viezlo jedno v sobotu dovedna 320 migrantov. Bol to najväčší počet na jednej lodi, odkedy prevádzači v roku 1994 začali pravidelne využívať trasu na Kanárske ostrovy. Predchádzajúci rekord 280 bol zaznamenaný začiatkom tohto mesiaca.

Väčšina lodí s migrantmi dorazila na ostrov El Hierro, ktorý v ostatných týždňoch prijal niekoľko tisíc migrantov. Väčšina migrantov pochádza z krajín subsaharskej Afriky a väčšina lodí odchádza zo Senegalu.

Migranti prichádzajúci loďou do Španielska strávia až 72 hodín v policajnej väzbe z dôvodu identifikácie. Potom ich premiestnia do rôznych prijímacích alebo záchytných centier v závislosti od ich prípadu. Hoci niektorí sú deportovaní, väčšina z nich žiada o azyl a je odvezená do pevninského Španielska, kde sa majú preskúmať ich žiadosti. Nakoniec sú zvyčajne mnohí prepustení a majú príkaz opustiť Španielsko, ak nedostanú azyl.

Španielske ministerstvo vnútra uviedlo, že takmer 23 500 migrantov priplávalo na Kanárske ostrovy loďou od 1. januára do 15. októbra tohto roka. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to nárast o 90 %.

Minúta  |  

Návštevnosť Informačného centra Banská Štiavnica tento rok poklesla

BANSKÁ ŠTIAVNICA - Návštevnosť Informačného centra (IC) Banská Štiavnica tento rok poklesla. Počas hlavnej turistickej sezóny, teda v mesiacoch jún, júl a august, zavítalo do centra 10.073 návštevníkov, priemerná denná návštevnosť v letnej sezóne bola 109 klientov. Rok predtým centrum v čase hlavnej turistickej sezóny navštívilo takmer 22.000 klientov.                                         

Pracovník IC Ján Sedilek pre TASR uviedol, že výrazný pokles návštevnosti pripisujú požiaru v meste. Centrum kedysi sídlilo v budove Berggerichtu, kde sa nachádzala aj Mineralogická expozícia Slovenského banského múzea a Štôlňa Michal. Do IC tak zavítali aj návštevníci týchto expozícií, ktoré sú aktuálne po ničivom požiari uzatvorené.

"Podiel je možné pripísať aj presťahovaniu infocentra, ktoré je už jednoznačne identifikované ako infocentrum a turisti doň nevchádzajú náhodne, ale konkrétne. Toto sa prejavilo aj na dopytoch klientov," hodnotí IC. Najväčší záujem bol v infocentre o informácie vzhľadom na príčiny požiaru v centre Banskej Štiavnice, doby rekonštrukcie a Banky lásky. Stály záujem bol o cyklotrasy a banskoštiavnickú Kalváriu, obľúbená bola aj jazda vláčikom.

Na celkovej návštevnosti mesta je podľa Sedileka vidieť pokles školských zájazdov, ktoré zvyčajne smerovali práve do požiarom zničeného múzea v Berggerichte a Banky lásky. Dramaticky však podľa jeho názoru návštevnosť neklesla. Mesto je podľa jeho hodnotenia počas pracovných dní pokojnejšie, no víkendy sú aj počas jesenných mesiacov rušné.

(tasr)

Minúta  |  

Rača začala s prácami na rekonštrukcii námestia v miestnej časti Rendez

BRATISAVA - Na Dopravnej ulici v bratislavskej Rači začali so stavebnými prácami na projekte rekonštrukcie námestia. Na svojom webe o tom informuje Bratislavský samosprávny kraj. „Po dokončení projektu bude zastávka MHD umiestnená vodorovne s vozovkou, bude tam lepšie zázemie pre chodcov, lavičky, koše, stojany na bicykle a aj nové stromy,“ uviedol starosta mestskej Rače Michal Drotován.

Existujúca asfaltová spevnená plocha je podľa samosprávy značne degradovaná a neexistuje tam žiadna organizácia dopravy. Na ploche sa nachádza autobusová zástavka, prístrešok, trafostanica a inžinierske siete, v strede je zeleň. Celková riešená plocha má rozlohu 1 575 metrov štvorcových. „Pre potreby vyriešenia organizácie dopravy a vytvorenia spevnenej plochy pre peších na Dopravnej ulici je upravené dopravné usporiadanie existujúcej plochy," priblížila samospráva.

Rekonštrukcia spočíva vo vytvorení miestnej cesty s dĺžkou takmer 59 metrov a šírkou šesť metrov. Na miestnu cestu je napojených 13 kolmých parkovacích miest a na jednom mieste šesť stojanov na bicykel. Vo zvyšnej časti plochy bude vytvorené námestie s lavičkami a novou výsadbou. Súčasťou projektu je aj aj odvodnenie povrchových a podzemných dažďových vôd. Stavebné práce zabezpečuje spoločnosť Swietelsky a priebežný termín dokončenia je január 2024.

(sita)

Minúta  |  

Novým riaditeľom Vihorlatského múzea sa stane uznávaný paleontológ Martin Kundrát

PREŠOV – Novým riaditeľom Vihorlatského múzea v Humennom bude Martin Kundrát. Novej funkcie sa ujme 1. decembra na funkčné obdobie piatich rokov. Kundrát uspel vo výberovom konaní na uvoľnenú funkciu riaditeľa. Informatívnu správu o výsledkoch výberového konania dnes zobrali na vedomie poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom múzea.

Do výberového konania na obsadenie postu uvoľneného po predchádzajúcom riaditeľovi Vasiľovi Fedičovi sa prihlásilo päť uchádzačov. Vo výberovom procese, spojenom s verejným vypočutím uspel na základe rozhodnutia výberovej komisie paleontológ Martin Kundrát. Je prvým Slovákom, ktorý sa prebojoval medzi svetovú elitu paleontológov realizujúcich výskum v celosvetovom meradle.

Kundrát vyštudoval Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ). V štúdiu pokračoval v Prahe, Austrálii, Kanade a USA. Pôsobil na švédskej univerzite v Uppsale v tíme Centra evolučnej biológie. Zúčastnil sa na paleontologických expedíciách v Argentíne, Kanade, Mongolsku, USA, Číne, Iráne aj na Sibíri. Po návrate na Slovensko pôsobil až doteraz ako vedecký pracovník Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ.

Počas svojho pôsobenia v zahraničí organizoval expedície v Patagónii, na Sibíri, v Iráne a Číne. Medzi jeho objavy patrí sedem nových druhov dinosaurov. Najvzácnejším z nich je Aerotitan, ktorý bol jedným z najväčších pravekých lietajúcich tvorov. Kundrát publikuje v prestížnych vedeckých časopisoch, je autorom mnohých výskumných projektov a spolupracuje s najvýznamnejšími prírodovednými múzeami sveta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.