Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlamentné voľby vo Švajčiarsku vyhrala Švajčiarska ľudová strana, zelení sa prepadli

Parlamentné voľby vo Švajčiarsku vyhrala pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá získala 62 z 200 kresiel v Národnej rade – dolnej komore parlamentu.

SVP je najsilnejšou stranou vo Švajčiarsku už vyše 20 rokov. Vo víkendových parlamentných voľbách získala 28,6 percenta hlasov, čo je o tri percentuálne body viac ako v predchádzajúcich voľbách v roku 2019.

Počas predvolebnej kampane SVP opäť viedla boj proti cudzincom, varovala pred bližšími vzťahmi s Európskou úniou a niektorí jej predstavitelia sa prezentovali ako bojovníci za zachovanie švajčiarskej kultúry.

Dlhodobo druhá najsilnejšia Sociálnodemokratická strana Švajčiarska (SP) získala 18 percent hlasov a oproti voľbám spred štyroch rokov si polepšila o 1,1 percentuálneho bodu. Ukončila tak dlhoročné klesanie svojich preferencií a v Národnej rade získala 41 kresiel.

Vo voľbách sa však nedarilo "zeleným" stranám – Švajčiarskej strane zelených (GPS) a Zelenej liberálnej strane (GLP). GPS získala vo voľbách 9,4 percenta hlasov, čo je o 3,8 bodu menej ako v roku 2019. GLP podporilo 7,2 percenta voličov. V Národnej rade budú mať zelení spolu 33 kresiel, čo je o 11 menej než doteraz.

Bývala Kresťanskodemokratická strana Švajčiarska (CVP), ktorá sa zlúčila s menšou stranou a v roku 2021 premenovala na stranu Stred, získala vo voľbách 14,6 percenta hlasov (29 kresiel), píše portál Politico. Podobný výsledok dosiahla aj Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá získala 28 kresiel a v Národnej rade tak prišla o jeden mandát.

V nedeľňajších voľbách voliči rozhodovali aj o 46 členoch hornej komory parlamentu, Rady štátov, ktorá zastupuje záujmy švajčiarskych kantónov a okresov. O 15 členoch sa bude musieť rozhodnúť v druhom kole hlasovanie v novembri. Zo zvyšných 31 kresiel získala desať strana Stred, deväť FDP, päť SP, štyri SVP a zvyšné tri kreslá majú zelení.

Parlamentné voľby sú jedným z dvoch hlavých spôsobov, ktorými občania Švajčiarska riadi svoju krajinu. Druhým sú referendá, ktoré sa konajú zvyčajne štyrikrát do roka a týkajú sa rôznych záležitostí.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka Zuzana Čaputová nemá dostatočné dôvody pre nevymenovanie Huliaka

Hovorca prezidentky pri nevymenovaní kandidáta na post ministra životného prostredia Rudofla Huliaka uviedol dôvody, ktoré z hľadiska Ústavy nie sú relevantné.

V komentári to tvrdí spolupracovník Štandardu Jozef Onačilla.

Minúta  |  

Nádejou slobody bol aj v roku 1956 Západ, hrozbou zostáva Rusko, vyhlásil Gyurcsány

Terajšia vládna moc v Maďarsku klame, keď tvrdí, že hrozbou nezávislosti je Európska únia a nie Rusko. Pri príležitosti štátneho sviatku 67. výročia vypuknutia revolúcie proti diktatúre a sovietskej okupácii z roku 1956 to v pondelok vo videoposolstve uviedol predseda opozičnej strany Demokratická koalícia (DK) Ferenc Gyurcsány.

Predseda DK podotkol, že už aj v čase protikomunistickej revolúcie bol nádejou na slobodnejšiu a nezávislejšiu krajinu Západ, pričom Sovietsky zväz, ktorého nástupcom je Rusko, predstavoval hrozbu pre slobodné národy Európy.

"Už vtedy bol hrozbou pre nezávislosť Sovietsky zväz. Terajšia moc klame a vyhlasuje, že nezávislosť európskych národov ohrozuje Brusel," povedal Gyurcsány.

Orbán vo Veszpréme pri príležitosti 67. výročia vypuknutia revolúcie 1956 porovnával niekdajší Sovietsky zväz s Európskou úniou a povedal, že "kým Moskva bola tragédiou, tak Brusel je iba zle vydarenou súčasnou paródiou".

"Kedysi sme museli tancovať tak, ako pískala Moskva. Ak však teraz píska Brusel, tancujeme tak, ako chceme, a keď nechceme, tak netancujeme vôbec," povedal premiér, ktorého slová odmenil dav pozvaných hostí mohutným potleskom.

(tasr)

Minúta  |  

USA nedovolili Ukrajine vyrokovať mier, vyhlásil nemecký exkancelár Schröder

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder sa v rozhovore pre nemecké noviny Berliner Zeitung kriticky vyjadril k spôsobu vyrokovania mieru medzi Ruskom a Ukrajinou na jar 2022. Podľa neho nedovolili Ukrajincom uzavrieť mier Spojené štáty americké.

Berliner Zeitung popisuje ako sa Schröder v roku 2022 pokúsil zužitkovať svoje priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a pôsobiť ako mediátor pri mierových rokovaniach. Podľa slov Schrödera ho o vyjednávania s Putinom požiadala ukrajinská strana.

Spomenul tiež, že aj súčasný ukrajinský minister obrany Rustem Umerov a vtedajší účastník rokovaní bol priaznivo naklonený k niektorým kompromisom, ako napríklad, že Ukrajina sa nebude usilovať o vstup do NATO.

Rokovania, ktoré sa v marci 2022 uskutočnili v Istanbule, však nikam neviedli. „Môj dojem je taký, že k ničomu ani nemohlo dôjsť, pretože o všetkom rozhodoval Washington," vyhlásil Schröder.

(berliner zeitung)

Minúta  |  

Košický samosprávny kraj by mal poslancom predkladať všetky právne úkony s výdavkami nad milión eur

KOŠICE - Košický samosprávny kraj (KSK) by mal predkladať poslancom na odsúhlasenie všetky právne úkony s povinnosťou uhradiť bežné alebo kapitálové výdavky v hodnote viac ako jedného milióna eur. Týka sa to aj organizácií, ktorých je KSK zriaďovateľom.

Vyplýva to z uznesenia, ktoré schválilo v pondelok krajské zastupiteľstvo na návrh poslanca Jaroslava Polačeka.        

"Tak získame prehľad, lebo mnohokrát sa len čudujeme, čo všetko dokážeme kúpiť a investovať cez naše organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja a nedokážeme sa ani vyjadriť," zdôvodnil návrh Polaček. Narážal pritom aj na aktuálny osemročný prenájom techniky za 29,8 milióna eur pre Správu ciest (SC) KSK.        

Výhradu voči predloženiu návrhu vyjadril poslanec Slavomír Borovský s tým, že bol "ad hoc" a neprešiel štandardne komisiami, ktoré by sa k nemu mohli odborne vyjadriť. "Načo potom na ne chodíme?" povedal.        

Riaditeľ Úradu KSK Boris Bilčak na rokovaní reagoval, že kraj má zásady hospodárenia s majetkom a ďalšie interné predpisy, ktoré jasne stanovujú, kto, čo a kedy schvaľuje. "Predkladanie návrhov ad hoc len spôsobí v tom celom zmätok," povedal s tým, že treba si ujasniť, či je také uznesenie vôbec v súlade so zákonom. Upozornil na to, že mnoho vecí je operatívnych vrátane využitia eurofondov a takto by bolo treba čakať na to, kým sa zíde zastupiteľstvo.        

Uznesenie podporilo 27 zo 46 hlasujúcich poslancov. "Ja to beriem v rámci opozičného folklóru, čiže tak s ním aj budeme nakladať," komentoval uznesenie predseda KSK Rastislav Trnka. Na otázku, či ho podpíše, odpovedal: "Skúste hádať."        

Krajské zastupiteľstvo na návrh poslankyne Lucie Gurbáľovej schválilo ďalej uznesenie, podľa ktorého má predseda KSK riešiť situáciu na Strednej zdravotníckej škole (SZŠ) na Moyzesovej ulici v Košiciach a následne informovať o prijatých opatreniach. Poslankyňa poukázala okrem iného na sťažnosti časti pedagógov a sporné výpovede viacerým učiteľom zo strany riaditeľky školy, z ktorých hrozia súdne procesy. KSK sa podľa odboru školstva venuje situácii už zhruba rok, Štátna školská inšpekcia vykonala opakovanú kontrolu, ktorá potvrdila zlé vzťahy na škole, najbližšie by sa mala vyjadriť rada školy. Trnka potvrdil, že na SZŠ ide o konflikty konkrétnych ľudí. "V tejto veci sa koná. My dlhodobo vieme o probléme na tejto škole, avšak treba si uvedomiť, že Zákonník práce je nejako nastavený a ja neviem pristúpiť k nejakému kroku bez toho, aby som mal relevantný podklad," povedal v súvislosti s možným odvolaním riaditeľky.

(tasr)

Minúta  |  

Stovky ľudí pred Prezidentským palácom vyzvali prezidentku na menovanie Huliaka

Stovky ľudí sa v pondelok podvečer zišli na proteste pred Prezidentským palácom na bratislavskom Hodžovom námestí. Kritizovali hlavu štátu Zuzanu Čaputovú a vyzvali ju, aby neblokovala nomináciu Rudolfa Huliaka na post ministra životného prostredia.

Protestujúci odmietali argumenty prezidentky, pre ktoré nechce Huliaka vymenovať. Vyzvali ju na rešpektovanie výsledkov volieb a hovorili o ohýbaní zákona. Dav skandoval heslá na podporu Huliaka a proti prezidentke. Ak by Huliaka naďalej odmietala vymenovať, avizovali ďalší protest pred parlamentom. S príhovormi vystúpili viacerí rečníci. Medzi nimi aj Štefan Harabin, ktorý avizoval možnú opätovnú kandidatúru na prezidenta.

Viac v článku Tomáša Dugoviča.

(tasr/tod)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.