Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz prisľúbil pomoc pre Ukrajinu aj v čase podpory Izraela v boji s Hamasom

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v utorok prisľúbil pokračovanie pomoci pre Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Túto pomoc podľa neho neovplyvní ani podpora Berlína pre Izrael v konflikte proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas. Správu priniesla agentúra AFP.

„Podporujeme Ukrajinu ekonomicky, finančne, humanitárnou pomocou a tiež zbraňami. Túto podporu v žiadnom prípade neovplyvní skutočnosť, že sa, samozrejme, od hrozných ranných hodín 7. októbra s najväčším súcitom a obavami sústreďujeme na Izrael a Blízky východ,“ vyhlásil Scholz.

Spolkový kancelár v utorok vystúpil na nemecko-ukrajinskom ekonomickom fóre v Berlíne, na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Scholz vyjadril presvedčenie, že ruský prezident Vladimir Putin napadol Ukrajinu v rámci svojho „imperialistického bludu“.

„Ukrajina neprestane bojovať za svoju slobodu – to sa jednoznačne ukázalo počas týchto viac ako 600 dní od začiatku (ruskej) invázie vo februári 2022,“ povedal Scholz s tým, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Nemecko počas októbra avizovalo nový balík pomoci pre Kyjev v hodnote jednej miliardy eur, ktorý obsahuje aj ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot. Súčasťou balíka sú aj dva systémy IRIS-T, ktoré Ukrajina využíva proti ruským dronom a raketám, či desať najmodernejších tankov Leopard. Tieto zbrane by Nemecko chcelo doručiť v priebehu najbližších dní a zimných mesiacov.

V úvode ruskej invázie na Ukrajinu Nemecko váhalo s dodávkami zbraní pre Kyjev, Berlín však odvtedy túto podporu výrazne zvýšil a v súčasnosti je po Spojených štátoch druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka povýšila a vymenovala generálov ozbrojených síl

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok povýšila a vymenovala generálov Ozbrojených síl (OS) SR. Vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci poukázala na to, že bezpečnosť a mier nie sú takou samozrejmosťou, ako sa roky mohlo zdať. Vyzdvihla dôležitosť pripravenosti štátu a ozbrojených síl na akékoľvek scenáre vrátane krízových.

"Bezpečnostná situácia v našom regióne tiež potvrdzuje, že základným kameňom našej bezpečnosti je adekvátna aktívna účasť Slovenska a jeho ozbrojených síl v systéme kolektívnej obrany Severoatlantickej aliancie," povedala hlava štátu vo svojom príhovore.

Prezidentka do hodnosti generálmajora povýšila brigádnych generálov Ladislava Dovhuna, Martina Stoklasu a Tibora Králika. Do hodnosti brigádneho generála vymenovala plukovníka Martina Kuterku a plukovníčku Beátu Hanušniakovú, historicky prvú nositeľku generálskej hodnosti v slovenskom rezorte obrany. "Verím, že v týchto neľahkých časoch budete aj naďalej našou oporou," povedala prezidentka.

Návrhy na vymenovanie a povýšenie profesionálnych vojakov OS SR do vyššej generálskej hodnosti predkladá prezidentke vláda na návrh ministra obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Tajomstvo Kurimy: Viete, akým nárečím sa tu oddávna rozprávalo?

KURIMA – Obyvatelia dedinky Kurima v Bardejovskom okrese sú hrdí na svoju kultúru a tradície. Prvá písomná zmienka o obci síce pochádza z roku 1270, ľudia sa však na tomto území usadili už v neskorej dobe kamennej. Svedčí o tom 18 mohylových násypov, ktoré na hranici kurimsko-kožianskeho chotára skúmal archeológ Vojtech Budinský-Krička.

Dnes má Kurima takmer 1 100 obyvateľov, ktorí sa hrdo hlásia k svojim predkom i histórii. Uprostred dediny stojí Kostol sv. Michala archanjela a neďaleko neho niekdajšie sídlo tamojšej šľachty, Szirmayovský kaštieľ. Priamo v obci je aj miestny lom. Hlina z neho sa už síce nevyužíva na pálenie tehál, ale nadšenci z nej vyrábajú čiernu keramiku.

Vstup do Sniny zdobí záplava ružových a bielych surfínií

Mohlo by Vás zaujímať Vstup do Sniny zdobí záplava ružových a bielych surfínií

„Veľa sa o nás dozviete aj v súkromnom múzeu Adama Dziackeho. Ten už viac ako 50 rokov zbiera všetko, čo súvisí s našou dedinou. Nájdete tu roľnícke náradie, krosná, obrusy, keramiku, staré domáce potreby, žehličky a podobne,“ povedal pre TASR starosta obce Jozef Škvarek.
Kurima bola v minulosti známa predovšetkým poľnohospodárstvom. Pšenica dopestovaná v okolitých chotároch končila v troch tamojších mlynoch.

Foto: Archív Kurima.eu
Foto: Archív Kurima.eu

V jednom z nich, ktorý stojí na pravom brehu rieky Topľa, je na konci mlynského náhonu stále zachovalá viac ako 100-ročná turbína. Keď sa prihovoríte ľuďom na ulici, často sa stane, že vám odpovedia v šarišskom nárečí. Tak tu rozprávajú starí i mladí, v rodinách, na spoločenských podujatiach či slávnostiach. Reč svojich dedov uchovávajú vďaka piesňam i ochotníckemu divadlu, ktoré si onedlho pripomenie storočnicu vzniku.

Foto: Archív Kurima.eu
Foto: Archív Kurima.eu

„Keď prídete do Kurimy, nájdete tu pracovitých, skromných a srdečných ľudí. Na Svätého Štefana vás pozveme do divadla. Dakedy u nás nebolo domu, v ktorom by nebol nejaký herec. Radi vás uvidíme aj v lete na slávnostiach či na jarmoku. Tam si môžete zaspievať s naším folklórnym súborom Kurimjan. Privítame vás milým slovom a pohostíme, ako sa patrí. Ak sa vám u nás bude páčiť a získate si našu priazeň, hádam vám prezradíme aj miesta, kde rastú tie najväčšie hríby na východe,“ pozýva starosta.

Správu preložil pre agentúru TASR bývalý starosta Ján Bartoš.

(TASR)

Minúta  |  

Expozičné priestory Vihorlatského múzea po zemetrasení opätovne sprístupnili verejnosti

HUMENNÉ – Expozičné a výstavné priestory v kaštieli Vihorlatského múzea sú od utorka 24. októbra opätovne prístupné verejnosti. Priestory národnej kultúrnej pamiatky uzavreli po zemetrasení z 9. októbra, ktoré poškodilo fasádu, miestností aj chodby, v ktorých sa objavili praskliny.

Ako uviedol predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, škoda vo Vihorlatskom múzeu je odhadovaná vo výške okolo 300-tisíc eur. „Na tejto škode ma mrzí to, že pred rokom a pol sme strihali pásku po rekonštrukcii a dnes konštatujeme, že musíme tam investovať ďalšie finančné prostriedky, takže s vysokou pravdepodobnosťou zahrnieme našu žiadosť do žiadosti pre európsku komisiu, aby nám boli stanované tieto finančné prostriedky,“ uviedol prešovský župan po pondelkovom rokovaní Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja.

Návštevné hodiny Vihorlatského múzea sú po znovuotvorení od utorka do piatka od 9:00 do 17:00. Počas víkendu od 13:00 do 17:00. Zemetrasením bol poškodený aj kaštieľ prešovského Krajského múzea v Hanušovciach nad Topľou, ktorého zriaďovateľom je tiež prešovská župa. Barokový kaštieľ má poškodené všetky štyri veže a tiež steny hlavnej stavby. Tunajšie múzeum je uzavreté pre prebiehajúcu kompletnú rekonštrukciu interiéru až do konca roku 2025.

(sita)

Minúta  |  

Trenčianske Teplice sa pripravujú na veľké búranie. Potrvá približne 90 dní

TRENČIANSKE TEPLICE – Spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice začne v stredu (25. 10.) s postupným odstraňovaním 80 metrov vysokého komína v širšom centre Trenčianskych Teplíc. Informoval o tom Daniel Oriešek z marketingového oddelenia kúpeľov.

Železobetónový komín postavili v roku 1968 v areáli bývalého hospodárskeho dvora miestnych kúpeľov. V minulosti slúžil v ich tepelnom hospodárstve na odvádzanie spalín z kotlových jednotiek, ktoré spaľovali pôvodne tuhé palivo a neskôr zemný plyn.

Nočná dráma: Len 15-ročný chlapec so sekerou sa chcel dostať do bytu staršej ženy. Kričal, že ju zabije

Mohlo by Vás zaujímať Nočná dráma: Len 15-ročný chlapec so sekerou sa chcel dostať do bytu staršej ženy. Kričal, že ju zabije


„Vzhľadom na úspešne ukončenú decentralizáciu tepelného hospodárstva kúpeľmi v roku 2016 už dlhšie neplní svoju funkciu. Napriek jeho stále dobrému technickému stavu ide o dubiózny majetok, ktorého neskoršia asanácia by znamenala vyššie finančné náklady," uviedol Oriešek.

Búracie práce a likvidácia odpadu podľa neho nepredstavujú žiadne ekologické riziko, budú zabezpečené odborne spôsobilou spoločnosťou bez použitia trhaviny. Práce budú do výšky asi 25 metrov vykonané postupným ručným a následne už zo zeme strojovým rozoberaním. Práce by mali ukončiť asi za 90 dní.

(tasr)

Minúta  |  

Prešovskí mestskí poslanci sa budú opäť zaoberať hazardom v meste

PREŠOV - Prešovskí mestskí poslanci sa budú v stredu (25. 10.) na svojom zasadnutí opäť zaoberať hazardom v meste. V roku 2021 ho zakázali, teraz majú na programe návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN), ktoré rieši jeho znovuzavedenie. Predkladá ho mestský poslanec Rudolf Dupkala, riešenie vidí v regulácii hazardu, nie v plošnom zákaze. Proti sú aktivisti, ale aj bývalá prešovská primátorka Andrea Turčanová.

Cieľom návrhu je podľa Dupkalu regulácia hazardu v Prešove tak, aby nedošlo k plošnému zákazu. Rovnako, aby mesto dokázalo mať pod prísnou kontrolou prevádzky hazardných hier, malo naďalej príjem z prevádzok vo výške minimálne 400.000 eur ročne a zabránilo sa vzniku nelegálnych herní.

Za zákaz hazardu v meste sa v minulosti v petícii vyjadrilo viac ako 17.000 ľudí. Dupkala v dôvodovej správe tvrdí, že mestské zastupiteľstvo v minulosti neprijalo uznesenie, ktorým by tejto petícii vyhovelo. Napriek tomu VZN o zákaze umiestnenia herní a kasín na území mesta Prešov 27. januára 2021 poslanci prijali.

Dupkala, tvrdí, že počas pandémie ochorenia COVID-19 sa hráči len presunuli do on-line prostredia. Opiera sa o vyjadrenia odborníkov, ktorí upozorňovali na ľahkú dostupnosť on-line hazardu. Poukazuje aj na skúsenosti iných miest na Slovensku a v Česku.

S poslancovým návrhom nesúhlasí bývalá primátorka Prešova a v súčasnosti zvolená poslankyňa parlamentu za KDH Andrea Turčanová. Tvrdí, že mesto dalo jasne najavo svoj postoj, že je proti hazardu a jeho podpore. "Som rozhorčená, ako zavádzajúco predložený poslanecký návrh zľahčuje občiansky, sociálny, morálny, ako aj ekonomický pohľad na hazard," vyhlásila. Prevádzkovatelia či zamestnanci dotknutých zariadení mali podľa nej dostatok času pripraviť sa na zmeny postupne. Licencie prevádzkovateľom prestali byť totiž vydávané či obnovované a posledná prevádzka v Prešove má byť zatvorená koncom augusta 2024.

Odmietavý postoj k návrhu VZN vyjadrila aj iniciatíva Zastavme hazard. Prešovských mestských poslancov vyzvala, aby tento návrh odmietli. Na internete spustila aj petíciu, pod ktorú sa doteraz podpísalo vyše 5700 ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.