Problém je najviac vypuklý v mestách, kde je väčšia koncentrácia vozidiel a obyvateľov žijúcich na sídliskách. Cestná infraštruktúra totiž v mnohých prípadoch stojí na základoch minulého storočia a nezohľadňuje potreby súčasnej doby. V Bratislave navyše zhoršuje situáciu ešte stále prebiehajúci systém regulovaného parkovania, ktorý má tiež svoje nedostatky.
Poslanecký návrh zákazu parkovania na chodníku bol navyše podľa dopravných odborníkov aj z legislatívneho hľadiska schválený veľmi neštandardne. „Zákaz parkovania na chodníku bol schválený v národnej rade nekorektným postupom. Nebolo k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, preto sa k nemu obce nemohli vyjadriť. Dostal sa do hlasovania ako poslanecký návrh tesne pred hlasovaním s tým, že bol uvedený ako technické náležitosti pre zvýšenie bezpečnosti cyklistov. Až keď bol schválený, poslanci zistili, čo vlastne schválili," zdôraznil pre Bratislavský Štandard dopravný analytik Jozef Drahovský.
Bratislavské mestské časti riešia situáciu s parkovaním rôznymi spôsobmi, keď menia dvojsmerné cesty na jednosmerné, alebo legalizujú chodníky na parkovacie miesta. Týmto spôsobom sú nútené investovať do zmien dopravy nemalé prostriedky, ktoré sa mohli využiť na prospešnejšie účely. Nie je to len otázka výroby značky a jeho osadenia, ale aj vysúťaženie projektanta, ktorý vypracuje projekt na schválenie. „Z právneho hľadiska ide o zmenu logiky zákona. Doteraz sa dopravným značením parkovanie na chodníkoch zakazovalo, teraz sa dopravným značením povoľuje," upozornil Drahovský.
Chodci sa aj napriek zákazu stretávajú s množstvom vozidiel, ktoré sú zaparkované na chodníkoch, či už legálne alebo svojvoľne. Mnohí z nich navyše nedodržiavajú minimálnu vzdialenosť 150 centimetrov. Myšlienka obmedzenia parkovania na chodníkoch pritom nemusí byť zlá, ale nezohľadňuje možnosti, aké má konkrétna lokalita k dispozícii. Zákaz parkovania na chodníkoch sa pritom týka iba dvojstopových vozidiel. Zaparkované motorky, bicykle, kolobežky, alebo segwaye môžu aj naďalej neobmedzene zaberať priestor na chodníku. „Pre chodcov je prínosom v tom, že zatiaľ jednostopových vozidiel parkuje na chodníkoch podstatne menej ako dvojstopových, takže zostane pre chodcov štatisticky viac miesta," zhodnotil dopravný analytik.
Celoplošný zákaz však neberie do úvahy vykladanie tovaru, sťahovanie v blízkosti obchodov, alebo obytných domov, kde je logicky nevyhnutné parkovať aj na chodníku. „Zákaz je veľmi prísny, nie je povolené ani zastavenie na vyloženie nákladu. Čo sa týka zásobovania, tak to zrejme skončí tak ako v Paríži, kde každá poštová adresa má vyhradené aspoň jedno parkovacie miesto pre vykládku tovaru, kde je dovolené zaparkovať na 10 minút a vynesenie nákladu k dverám bytu, inak nie je nárok adresy na doručovacie služby," dodal Drahovský.