Preskočiť na obsah
  |  

ÚRSO koncom roka určí ceny energií a vody na rok 2024, majú byť čo najnižšie

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví určí regulované ceny energií a vody na rok 2024 po riadnom ukončení cenových konaní v závere tohto roka. Využije pritom všetky svoje regulačné nástroje, aby boli tieto regulované ceny čo možno najnižšie.


„Dobrá správa je, že už dnes na základe dostupných údajov odhadujeme na rok 2024 medziročný pokles regulovaných cien elektriny a plynu pre domácnosti a ďalších regulovaných odberateľov. Aké však budú finálne ceny energií pre odberateľov v roku 2024, to bude závisieť od prijatia vládnych opatrení. ÚRSO je v tomto smere pripravené na efektívnu spoluprácu s vládou SR v medziach svojich zákonných kompetencií nezávislého regulátora," priblížil vorca úradu Radoslav Igaz.

Zároveň informoval o návrhu opatrení od ÚRSO, ktorými by sa zabezpečila väčšia konkurencia na trhu neregulovanej dodávky elektriny a plynu. Prvým návrhom je podpora transparentnosti trhu, druhým je dohľad nad trhom.

„Úrad bude presadzovať zavedenie povinnosti pre dodávateľov pravidelne zverejňovať a aktualizovať cenníky pre neregulovanú dodávku elektriny a plynu pre koncových odberateľov. ÚRSO bude zároveň naďalej systematicky navrhovať zvýšenie dohľadu nad trhom dodávky elektriny a plynu, ako aj povinný reporting a hodnotenie nákupných a predajných transakcií na neregulovanom trhu dodávky elektriny a plynu pre koncových odberateľov v SR" dodal Igaz.

Úrad z vlastného podnetu v utorok (24. 10.) znížil ceny pre štyri vodárenské spoločnosti, ktoré boli pôvodne platné od začiatku tohto roka. Ide o vodárenské spoločnosti, ktorým výrazne poklesli náklady na elektrickú energiu oproti nákladom preukázaným v roku 2022 v rámci cenových konaní na rok 2023.

(tasr)

  |  

Na Kubínskej holi pomáhali cyklistovi so zranenou rukou

DOLNÝ KUBÍN - Horskí záchranári pomáhali na Kubínskej holi slovenskému cyklistovi, ktorý si poranil ruku. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojom webe.

Cyklista spadol na cyklodráhe v sobotu 28. októbra. O súčinnosť požiadali posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zo Žiliny, ktorá vzala na palubu v Štefanovej jedného záchranára HZS z oblastného strediska Malá Fatra. "Záchranára vysadili v teréne. A keďže pre sťaženú viditeľnosť a popis miesta nemohli muža presne nájsť, lokalizovali ho zo vzduchu pomocou posádky vrtuľníka. Následne k nemu vysadili aj lekárku," uviedla HZS.

Po ošetrení a nabalení muža vytiahli za pomoci trojrohej šatky na palubu a transportovali do nemocnice v Martine na ďalšie ošetrenie, dodala HZS.

(tasr)

  |  

Poslanec Krúpa: Slovensko je smeroderžavie

"Je to valec, ktorý sa spustil, Slovensko je smeroderžavie," zhodnotil poslanec Juraj Krúpa (SaS) v relácii V politike. Budúca ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) je podľa neho konšpirátorka a bude ešte len zisťovať, "čo to vlastne kultúra je".

Krúpa dodal, že ho teší, že Rudolf Huliak (SNS/Národná koalícia) sa nestal ministrom životného prostredia, ale nahradil ho človek s rovnakými názormi [Tomáš Taraba z klubu SNS pozn. red.]. Vytkol ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas), že začal na rezorte robiť "politické čistky", ktorými porušil zákon.

Poslanec Marián Kéry reagoval, že ani exminister životného prostredia Ján Budaj nebol na funkciu pripravený lepšie než Huliak, a predsa ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala.

(rtvs)

  |  

Bratislavskí mestskí policajti by mali od budúceho roka nosiť nové uniformy

BRATISLAVA - Bratislavskí mestskí policajti by mali od budúceho roka nosiť nové uniformy. Potvrdil to vedúci oddelenia komunikácie mestskej polície Peter Borko. Predpokladaná hodnota zákazky je 116-tisíc eur bez DPH.

"Postupne chceme prezliecť všetkých policajtov z okresných veliteľstiev," ozrejmil. Podotkol, že na špecifikácii novej uniformy pracovali niekoľko mesiacov a pomáhali s ňou aj odborníci z akademickej oblasti, ktorí sa zaoberajú vlastnosťami a kvalitou látok.

"Nové uniformy mestskej polície tak budú spĺňať veľmi vysoké štandardy, čo sa týka ich funkčného využitia, ale aj pohodlia a dizajnu," doplnil. Podotkol, že aktuálne vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie je výzva na predkladanie ponúk na dokúpenie niektorých súčastí terajších uniforiem.

"Ide najmä o súčasti uniforiem, ktoré sú určené na zimné a prechodné obdobie, a ktoré v súčasnosti chýbajú našim policajtom," uviedol Borko. Priblížil, že v týchto mesiacoch sa koná kurz odbornej prípravy, z ktorého by mali vzísť noví policajti, ktorí nastúpia do služby v decembri. "Časť nového vybavenia by mala ísť práve im," dodal.

(tasr)

  |  

Do zoznamu pamätihodností mesta Prešov pribudli trolejbus a budova Justičného paláca

PREŠOV – Do zoznamu pamätihodností mesta Prešov pribudli vysokopodlažný trolejbus Dopravného podniku mesta Prešov (DPMP) a budova Justičného paláca v Prešove. Ich zápis do evidencie pamätihodností mesta schválili na svojom tohtotýždňovom rokovaní prešovskí mestskí poslanci.

Od roku 2009 bolo doteraz v evidencii pamätihodností mesta Prešov zapísaných 58 pamätihodností, z nich 27 hmotných nehnuteľných, 18 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe k prijatému materiálu, DPMP v súčasnosti nemá zachované žiadne historické vozidlo. V uplynulých rokoch mal niekoľko výnimočných vozidiel, ktoré však boli zlikvidované. Trolejbus Škoda 14 TrM s evidenčným číslom 123, vyrobený v roku 2001 je preto posledným vozidlom v evidencii DPMP klasickej stavby, teda vysokopodlažný. Naposledy bol vypravený 23. apríla 2021 na linke 1. Trolejbus je ale stále plne schopný prevádzky a DPMP ho využíva na príležitostné nostalgické jazdy.

Justičný palác sa nachádza na Námestí legionárov v Prešove. Slávnostne bol otvorený 5. septembra 1943. Projekt pochádza z roku 1939, z obdobia prvej Československej republiky. Architektom objektu je Emil Belluš, ktorého viaceré stavby boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Dve mramorové sochy zobrazujúce alegorické postavy Spravodlivosť a Zákon, sú dielom akademického sochára Františka Gibalu, ktorý sa pokladá za zakladateľa moderného slovenského sochárstva. Aj niektoré jeho sochárske diela boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Vlastníkom Justičného paláca je Slovenská republika a správcom Ministerstvo obrany SR.

(sita)

  |  

ZDRAVOTNÍCTVO: Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska efektívnosti druhé najhoršie v EÚ, horšie výsledky máme vo viacerých oblastiach

Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska efektívnosti vynaložených verejných výdavkov druhé najhoršie v Európskej únii. V revízii výdavkov verejnej správy na to poukazuje Útvar hodnoty za peniaze. Nižšiu efektívnosť v zdravotníctve vykazuje len Rumunsko.

Najvyššiu efektívnosť výdavkov v zdravotníctve pritom v EÚ dosahujú Cyprus, Švédsko a Taliansko. V alternatívnom modeli, ktorý okrem verejných zohľadňuje aj súkromné výdavky, je Slovensko dokonca najhoršie. Zvýšenie efektivity bude podľa analytikov nutnou podmienkou pred prípadným zvýšením prostriedkov do oblasti zdravia.

Slovensko má vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť ako by malo mať pri jeho výdavkoch. Krajiny, ktoré do zdravotníctva investujú viac zdrojov, majú aj lepšie výsledky. „Slovensko má spomedzi krajín s podobne vysokými výdavkami vyššiu odvrátiteľnú úmrtnosť. Pri úprave o faktor demografie je rozdiel ešte vyšší a Slovensko výrazne vyčnieva spomedzi krajín s podobnými výdavkami a dosahuje horšie výsledky ako krajiny s nižšími výdavkami," upozorňujú analytici.

Pri svojich výdavkoch do zdravotníctva má pritom Slovensko horšie výsledky aj v iných oblastiach, nielen v odvrátiteľnej úmrtnosti. Index zostavený z viacerých indikátorov, napríklad očakávanej dĺžky dožitia mužov a žien, dojčenskej úmrtnosti a úmrtnosti odvrátiteľnej zdravotnou starostlivosťou a prevenciou ukazuje horšie výsledky ako krajiny s podobnými výdavkami. Naopak, krajiny s podobnými výsledkami majú nižšie výdavky ako Slovensko.

Slovenské výdavky na zdravotníctvo podľa analytikov zodpovedajú ekonomickej úrovni krajiny. Všeobecne platí, že čím bohatšia krajina je, tým viac míňa na zdravotníctvo nielen v nominálnom vyjadrení, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte. Výdavky na zdravotníctvo závisia od vekovej štruktúry obyvateľstva. Starší občania spotrebúvajú viac zdravotnej starostlivosti, každá krajina má však inú vekovú štruktúru obyvateľstva.

V dlhodobom horizonte bude silnieť tlak na rast prostriedkov vynakladaných na zdravotníctvo, čiastočným riešením je zvyšovanie efektivity. Podľa prognózy Európskej komisie majú slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo do roku 2070 vzrásť o ďalších 2,5 percentuálneho bodu na 8,2 % hrubého domáceho produktu. Hlavnou príčinou je rastúca potreba zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku. „Napríklad ročné náklady na zdravotnú starostlivosť priemerného 75-ročného muža sú približne sedemnásobne vyššie ako na 25-ročného," upozorňuje ÚHP. Slovenská zdravotnícka politika by sa tak podľa analytikov mala snažiť v prvom rade nastaviť efektívne alokovanie prostriedkov, správne fungovanie systému a následne riadené navyšovanie výdavkov, v súlade s prognózou starnutia a ekonomickým rozvojom.

(tasr)