Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér pod papučou? Johnsonova snúbenica začala puč

V Spojenom kráľovstve došlo k zmene vlády. Tak niektorí komentátori a politici interpretujú prepustenie Dominika Cummingsa, do piatka šéfporadcu premiéra Borisa Johnsona, dlho považovaného za jedného z najmocnejších mužov v krajine a za sivú eminenciu britskej politiky. Dráma navyše získala rysy telenovely, keď sa ukázalo, že hlavnou postavou puča proti Cummingsovi bola Carrie Symondsová, Johnsonova snúbenica.

Rýchly Cummingsonov pád fascinoval celú Britániu. Cummings totiž bol
niekoľko rokov jedným z najbližších Johnsonových spojencov, do veľkej miery mu vďačí za to, že sa stal premiérom. Ako šéf kampane za odchod z EÚ dokázal zvíťaziť v brexitovom referende, čo viedlo k rezignácii vtedajšieho predsedu vlády Davida Camerona. Potom, čo pokus previesť Britániu brexitovými vodami vzdala i Tereza Mayová, sa do čísla Downing Street 10 nasťahoval Johnson. Cummings sa stal jeho hlavným politickým
stratégom. Cieľom bolo doviesť Spojené kráľovstvo k predčasným voľbám a zvíťaziť v nich s presvedčivou väčšinou, aby stabilizoval vládu a pretlačil tvrdý brexit. To všetko sa mu podarilo. Niet sa čo čudovať, že sa Johnson naňho spoliehal.

Vo vláde si Cummings predsavzal dve úlohy. Reformu štátnej správy a plán,
ako urobiť z Británie technologickú veľmoc. Výsledkom bol celý rad prepustení (a na uvoľnené miesta Cummings dosadzoval svojich ľudí) a nespokojnosť ministrov, ktorí sa sťažovali, že sa im mocný poradca pletie do práce. Svojím štýlom si tak Cummings spravil veľa nepriateľov.

Napriek tomu ho Johnson vždy podržal. Najväčší škandál nastal v máji, keď
Cummings porušil pravidlá britského lockdownu a verejnosť i médiá prahli po jeho hlave. Aj tak ho Johnson nevyhodil. Zdalo sa, že je nedotknuteľný.

O to šokujúcejšie je, že jeho súčasný pád spôsobila maličkosť. Začalo sa to
Johnsonovým rozhodnutím vymenovať nového šéfa svojej kancelárie, ktorým sa mal stať jeho doterajší riaditeľ pre komunikáciu Lee Cain. Cain pracoval pre Johnsona posledné tri roky a zároveň je považovaný za Cummingsovho človeka, s ktorým sa pozná z brexitovej kampane. Proti povýšeniu Caina sa postavila Allegra Strattonová, bývalá novinárka, čerstvo vymenovaná do vedúcej funkcie vládnej tlačovej konferencie týkajúcej sa koronavírusových opatrení. Nepáčilo sa jej, že by Cain mal robiť jej nadriadeného. Spojencom sa jej stala Johnsonova snúbenica a matka jeho najmladšieho dieťaťa Symondsová. Ta vraj Cainovo inštalovanie do funkcie v podstate vetovala, a tak Cain oznámil, že sa rozhodol rezignovať i z pozície riaditeľa pre komunikáciu. Rozčúlený Cummings sa začal vyhrážať, že odíde tiež.

Obe strany na seba začali do médií púšťať špinu. Symondsová sa vraj
nemiestne pletie do vlády a je schopná svojmu partnerovi napísať až 25
esemesiek za hodinu s návrhmi týkajúcimi sa politickej agendy. Naopak, duo Cummings a Cain sa vraj správa nevhodne k ženám pracujúcim v politike. Údajne ich rôznymi spôsobmi urážajú, robia si z nich žarty a dávajú im najavo, že nie sú súčasťou „chlapského klubu“. Kto vypustil informáciu, že Cummings s Cainom prezývajú Symondsovú „Princess nut nuts“, ťažko povedať. Prezývka má podľa všetkého poukazovať na povýšenecké správanie Symondsovej (princess znamená princezná), na jej šialené zvyky a na to, že pripomína veveričku (nut v angličtine znamená orech, ale hovorovo sa tak označujú blázni).

Čo stojí za týmto nepriateľstvom, nevieme, pravdepodobne len obyčajná ľudská nevraživosť. Podľa denníka The Daily Telegraph sa spor medzi Symondsovou a Cainom začal tento rok v júni, keď uverejnila na svojom Instagrame fotky seba a Johnsona bez toho, aby požiadala Caina o súhlas.

Vojna v čísle 10 sa skončila v piatok, keď sa mal Johnson dozvedieť, že Cain
s Cummingsom cielene v médiách poškodzujú jeho priateľku. Povolal si ich k sebe a vyhodil ich. Obaja síce zostávajú oficiálne do konca roka zamestnancami kancelárie premiéra, aby mohli dotiahnuť rozrobené projekty, majú však nariadenú prácu z domu a do Downing Street už nesmú vkročiť.

Cummingsov odchod môže mať reálny vplyv na britskú politiku, preto
sa hovorí o de facto zmene vlády. Premiér Johnson sa v uplynulom roku
príliš nepredviedol. Obzvlášť boj proti pandémii dosť zbabral. Výsledkom bol jeden z najprísnejších lockdownov v Európe a zároveň jeden z najväčších počtov mŕtvych na koronavírus. Vláda taktiež neustále mení svoje rozhodnutia a nie je schopná držať sa jednej politiky. Výsledkom je chaos a nestabilita.

V Konzervatívnej strane sa celkom verejne špekulovalo o nutnosti
nahradiť Johnsona, pokiaľ má vláda prežiť.

Cummingsovo prepustenie je tak príležitosťou na vládny reštart. Najväčšie obavy majú brexitári. Cummings bol garantom tvrdého brexitu a jeho rezignácia môže signalizovať britskú kapituláciu v negociáciách s EÚ, najmä ak spoločne s ním odídu ďalší jeho spojenci. Špekuluje sa napríklad o lordovi Frostovi, momentálne hlavnom vyjednávačovi za Spojené kráľovstvo.

Zmena v okolí premiéra taktiež môže znamenať väčší dôraz na zelenú
politiku. Symondsová síce začala kariéru v tlačovom oddelení Konzervatívnej strany, kde to dotiahla až na šéfku oddelenia, no je tiež zapálená environmentalistka. Momentálne pracuje ako poradkyňa pre ekologickú organizáciu Oceana. Symondsová je najskôr jeden z dôvodov, prečo sa z Johnsona, ktorý sa predtým vysmieval veterným turbínam a solárnym panelom a podporoval rýchle autá, v posledných rokoch stal zapálený ekológ. Dôkazy o tom, že premiér je „pod papučou“, po úspešnej akcii Symondsovej proti Cummingsovi teraz len zosilnejú.

Cummings bol taktiež garantom toho, že konzervatívci nezabudnú
na potreby robotníckych voličov, ktorí ich prekvapivo volili vo veľkom počte v roku 2019 a dopriali im tak najväčšie víťazstvo od osemdesiatych rokov. Sociálny konzervativizmus a napríklad tvrdá antiimigračná politika tak môžu byť ohrozené. Teraz sa očakáva posun k liberalizmu a skôr medzinárodné zmýšľanie.

Nakoniec Cummingsov pád uvítali konzervatívni poslanci a ministri. Sľubujú si od toho, že sa vráti normálny spôsob komunikácie, keď sa kancelária premiéra bude zaujímať o ich názory. Pri Cummingsovi nebolo výnimkou, ak sa dozvedali o zmene vládnej politiky pár minút pred verejnosťou.

Všetci preto očakávajú veľké zmeny. Či sa skutočne dostavia, je len
na Johnsonovi. Prvýkrát je na to sám. Pokiaľ to nezvládne, nemusí
sa dočkať ďalších volieb. Vnútrostranícke puče sú konzervatívna špecialita.

Ondřej Šmigol

Autor je redaktor týždenníka Echo.

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Hlas. Najpopulárnejším ministrom je Sulík

V parlamentných voľbách by zvíťazil Hlas-SD s 20,3 percentami hlasov. Voliť by určite išlo 55 percent ľudí. Najdôveryhodnejšou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median pre RTVS, ktorý sa realizoval v termíne od 6. do 11. novembra na vzorke 1018 ľudí nad 18 rokov. Výsledky zverejnili v nedeľnej politickej diskusnej relácii O päť minút 12.

Hlasovať by v hypotetických voľbách prišlo dokopy 73 percent opýtaných, 18 percent opýtaných odpovedalo, že by "skôr prišli". Odpoveď "skôr nie" si zvolilo šesť percent opýtaných. Určite by neprišlo voliť 21 percent opýtaných. Druhé miesto by získalo OĽANO s 16,6 percentami. Nasledovala by SaS s 12,5 percentami hlasov, ďalej Progresívne Slovensko so 7,3 percentami hlasov. Pod hranicou siedmych percent by skončili ĽSNS (6,9 percenta opýtaných) a Smer-SD (6,3 percenta opýtaných). Koaličná strana Sme rodina by získala 5,8 percenta hlasov.

Pod hranicou piatich percent by skončilo KDH (4,4 percenta) a Za ľudí (4,1 percenta). SMK-MPK by mala 3,2 percenta. SNS 2,4 percenta, Dobrá voľba 2,3 percenta, Most-Híd 1,6 percenta hlasov a strana Vlasť 1,5 percenta hlasov.

Najdôveryhodnejšou je podľa opýtaných hlava štátu. Po nej nasleduje líder strany Hlas-SD a poslanec NR SR Peter Pellegrini (nezaradený). Tretiu priečku získal šéf koaličnej SaS Richard Sulík. Po ňom nasleduje premiér Igor Matovič (OĽANO), líderka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová, šéf koaličnej strany Sme rodina Boris Kollár, šéf opozičného Smeru-SD Robert Fico a napokon Marian Kotleba, ktorému dôveruje najmenej ľudí z opýtaných.

Minúta  |  

Ak sa gastroprevádzky v najbližšej dobe neotvoria, zimu neprežijú

Exminister hospodárstva Peter Žiga (Hlas-SD) si myslí, že ak sa gastroprevádzky v najbližšej dobe neotvoria, z donášok či z otvorených terás túto zimnú sezónu neprežijú. Predseda finančného výboru Národnej rady (NR) SR Marián Viskupič (SaS) vyjadril súhlas, takisto si myslí, že reštaurácie by sa mali otvoriť. Zároveň zdôraznil, že podľa neho sa ako prvé mali otvoriť školy. Svoje názory si vymenili v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

"Úplne sme sa netrafili do toho, čo malo byť otvorené ako prvé," komentoval Viskupič rozdielnu predstavu o uvoľňovaní opatrení v rámci koalície. Podľa jeho slov strana SaS robí maximum pre to, aby presadila zmysluplné opatrenia. Vyzdvihol, že ekonomika v 3. kvartáli vzrástla oproti predošlému o viac ako 11 %.

Sulík predstaví domácu úlohu

Viskupič si podľa svojich slov uvedomuje, že pomerne dobré výsledky vývoja ekonomiky v 3. kvartáli sú spôsobené aj tým, že v tom čase nedochádzalo k obmedzujúcim opatreniam. Ako avizoval, budúci týždeň má SaS predstaviť "domácu úlohu", ktorú dostal jej predseda Richard Sulík od premiéra Igora Matoviča.

Žiga zároveň kritizoval, že vláda sľúbila uvoľnenie opatrení, ak sa obyvatelia SR zúčastnia na celoplošnom testovaní. Toto svoje slovo podľa jeho názoru nedodržala, dokonca predĺžila núdzový stav, a k nejakému uvoľneniu dochádza až od pondelka (16. 11.).

Ľudia by mali vedieť, na čom sú

Žiga však nevidí zmysel otvárať napríklad plaváreň pre šiestich ľudí a takisto vidí problém aj v tom, že v piatok (13. 11.) sa oznámi, že od pondelka (16. 11.) môžu divadlá hrať. "Herci sa mesiace nevideli, divadlá nemajú predané lístky," dodáva Žiga. Podľa neho by ľudia mali vedieť, na čom sú. Ako príklad uviedol susedné Rakúsko, kde už teraz majú presný plán a podnikatelia sa tak vedia pripraviť na zimnú lyžiarsku sezónu.

Viskupič niekoľkokrát zopakoval, že s novým koronavírusom by sa malo bojovať na regionálnej úrovni a takisto sa mohol urobiť aj núdzový stav. Ako však odpovedal na otázku, prečo to teda SaS nepresadila, v koalícii je viacero partnerov a nie všetko sa podarí presadiť podľa predstáv. Priznáva, že niektoré regióny mali byť už dávno uvoľnené.

Rozpočet bez diskusie

Žiga vytkol vláde aj fakt, že zhruba o dva týždne sa má v parlamente schvaľovať rozpočet verejnej správy, pričom nedochádza k žiadnej diskusii. Kritizuje aj to, že Slovensko sa podľa tohto návrhu rozpočtu bude viac zadlžovať. Rast štátneho dlhu je však podľa Viskupiča v čase krízy prirodzeným javom. Ako dodal, peniaze, ktoré Slovensko dostane z fondu obnovy v rozpočte nie sú zohľadnené, a teda môžu pomôcť dlh okresať. Žiga však upozornil, že časť tých európskych peňazí tvoria takisto pôžičky, ktoré bude treba v budúcnosti vrátiť.

Ako uzavrel Viskupič, ľudia život s novým koronavírusom zvládajú relatívne dobre a podľa neho by sa s ním mal naučiť žiť aj štát. Žiga dodal, že ľudia momentálne siahajú po rezervách, ktoré však nie sú bezodné.

Minúta  |  

Povolebné násilnosti v USA: Trump ukazuje na Antifa

Najmenej 20 ľudí bolo zadržaných v sobotu vo Washingtone počas potýčok, ku ktorým došlo na zhromaždeniach medzi podporovateľmi súčasného prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho oponentmi. Informovala o tom v nedeľu stanica Sky News.

Počas násilností, ktoré vypukli medzi jednotlivými protestnými skupinami, hlásili okrem zadržaných podľa denníka The Washington Post aj minimálne jeden prípad bodného zranenia. Počas protestov utrpeli zranenia aj dvaja policajti a zhabaných bolo i niekoľko zbraní, ktoré mali pri sebe účastníci protestov.

V reakcii na vzniknuté potýčky úradujúci šéf Bieleho domu Trump na Twitteri vyzval tamojšiu políciu, aby "si robila svoju prácu" a protestujúcich nazval radikálne ľavicovou "spodinou Antifa".

Zátarasy odporcov

K nepokojom došlo niekoľko hodín po tom, čo tisíce demonštrantov pochodovali od námestia Freedom Plaza blízko Bieleho domu smerom k budove amerického Najvyššieho súdu. Odporcovia prezidenta Trumpa niesli čierne dáždniky a svojpomocne vyrobené štíty, zatiaľ čo ďalší vytvorili bicyklami zátarasy, aby zabránili Trumpovým stúpencom dostať sa k nim.

Už pred samotnou akciou sa objavili obavy, že účastníci Miliónového pochodu MAGA, ktorý bol počas dňa výrazne propagovaný na sociálnych sieťach, vyvolajú konflikty s protitrumpovskými demonštrantmi. Názov pochodu Trumpových sympatizantov s heslom MAGA je skratkou odkazujúcou na jeho predvolebný slogan "Make America Great Again!" (Urobme Ameriku opäť veľkou!). Trump svojich podporovateľov, ktorí mu tlieskali, mávali a pískali, pozdravil spred Bieleho domu.

Okrem ľavicového hnutia Antifa sa na podujatiach zúčastnili aj členovia krajne pravicových skupín, ako napríklad Proud Boys, ktorí mali na sebe helmy a balistické vesty, napísala agentúra Reuters.

Otázky nad voľbami

Republikán Trump napriek víťazstvu demokrata Joe Bidena vo voľbách z 3. novembra stále odmieta uznať volebnú porážku, ako aj spoluprácu čo sa týka odovzdania úradu nadchádzajúcej Bidenovej administratíve. Trump takisto naďalej bez dôkazov tvrdí, že voľby sprevádzali podvody a manipulácie s odovzdanými hlasmi.

Predstavitelia federálnych úradov v piatok vyhlásili, že prezidentské voľby v roku 2020 boli "najbezpečnejšími v amerických dejinách", pričom neboli zaznamenané žiadne dôkazy o sfalšovaných či zmenených hlasoch, pripomenula stanica BBC.

Konzervatívny komentátor Tucker Carlson však vo svojej relácii poukázal na pochybnosti okolo volebného procesu, pričom poukázal na údajné podvody vo viacerých štátoch.

https://www.youtube.com/watch?v=R5ki6S-WsKU

Agentúra AFP s odvolaním sa na odhady amerických médií v piatok informovala, že prezidentský kandidát Demokratickej strany Joe Biden získal hlasy 16 voliteľov v štáte Georgia, takže ich má spolu už 306. V štáte Severná Karolína vyhral Trump, ktorý má 232 hlasov voliteľov. Na zvolenie za prezidenta USA je potrebných 270 hlasov voliteľov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Desiatky tisíc Američanov prišli podporiť Trumpa

V hlavnom meste USA sa uskutočnilo masové zhromaždenie na podporu prezidenta Trumpa.

Spomínate si, ako médiá hrozili, že ak Donald Trump prehrá voľby, tak Ameriku čaká vlna násilia? Skutočnosť bola trochu iná, s násilím Američania a americkí obchodníci počítali skôr v prípade, ak by Trump vyhral, to znamená, že voľby by neuznala iná časť Ameriky, než Trumpovi voliči.

Doteraz najviditeľnejšou reakciou na výsledky volieb medzi trumpovcami je dnešné zhromaždenie v hlavnom meste USA, kde desiatky tisíc Trumpových podporovateľov prišlo vyjadriť podporu svojmu prezidentovi.

Demonštranti prišli z viacerých štátov, televízia Fox informuje o Arizone, Georgii, Nevade, Floride, Pennsylvanii či Marylande a dodáva, že všetci boli pokojní, k žiadnym násilnostiam nedochádzalo.

Na zhromaždení tiež vystúpili viacerí prominentní republikáni, napríklad Mike Kelly, kongresman z Pennsylvánie, Paul Gosar z Arizony, práve zvolená Marjorie Taylor Greeneová z Georgie či Louis Gohmert z Texasu. 

Zhromaždenie pozdravil aj prezident Trump. Demonštranti skandovali slogany "Ďalšia štyri roky", "Zastavte krádež" alebo "Ju-es-ej", U.S.A. Objavili sa aj slogany "Najlepší prezident", v slangu "Best Prez Ever".

https://twitter.com/MilionMagaMarch/status/1327636303668801536

Míting bol zvolaný pod sloganom "Million MAGA March", čiže Miliónový MAGA pochod, skratka MAGA je odkaz na Trumpove heslo "Make America Great Again".

Na míting reagoval poznámkou na twitteri aj Trump, spontánnu podporu označil "za dojímavú" a znovu zopakoval, že voľby "boli zmanipulované".

https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1327319294057848832

Až 70 percent Trumpových voličov si podľa prieskumu myslí, že voľby neboli spravodlivé a férové. O dôvodoch sa u nás nepíše, karikujú sa ako konšpirácie, v Amerike ale prebieha podstatne vážnejšia debata, napr. o chybách softwarového programu Dominion, ktorý sa používa na sčítavanie hlasov, pričom niektoré štáty ako Texas ho po testoch v roku 2019 odmietli, v iných sa používal aj počas prezidentských volieb. Napríklad aj v štátoch, kde Biden tesne vyhral voľby. V štáte Michigan sa používal vo vyše 40 volebných obvodoch, štát Texas pritom odmietol tento software pre vysokú chybovosť v rádoch stoviek zle spočítaných hlasov v jednotlivom obvode.

Zoznam neregulérností v novembrových voľbách je podstatne širší, istý problém predstavuje to, že Trump sa nemôže sústrediť na jeden štát s tesným výsledkom, ale právne námietky musí otvárať vo viacerých štátoch naraz. Ďalší rozdiel oproti minulosti je, upozorňuje naň napr. konzervatívny novinár Michael Medved, že Trump výraznejšie prehral všeobecné hlasovanie v počte hlasov, čo vytvára iný tlak verejnej mienky, ako to bolo počas sťažností Ala Gorea proti Georgeovi Bushovi.

(jad)

Minúta  |  

V Minsku opäť masové zhromaždenia proti režimu

V Bielorusku sa protestuje aj zatýka, najnovšiu vlnu protestov vyvolala smrť 31-ročného Ramana Bandarenku, ktorý zomrel vo štvrtok.

Bieloruská metropola Minsk v sobotu zažila ďalšiu protestnú akciu žien. Informoval o tom bieloruský internetový zdroj Onliner. Podľa neho organizátori túto akciu nazvali Výpad žien - tie sa totiž s kvetmi v rukách - jednotlivo alebo v malých skupinách - objavovali v rôznych častiach mesta.

Na pochod v spoločnosti menšej skupiny žien vyrazila aj známa seniorka a dávna podporovateľka bieloruskej opozície Nina Bahinská, ktorá sa podľa agentúry TASS stala "neodmysliteľnou účastníčkou a  živým symbolom protestných akcií".

Podľa agentúry v uliciach Minska bolo opäť vidno "mužov v čiernom", uniformovaných policajtov i policajné mikrobusy. Námestia víťazstva a nezávislosti polícia ohradila zátarasami. Spravodajský server TUT.by informoval, že obyvatelia Minska aj v sobotu prichádzali do dvora domu, na ktorom bol v stredu večer neznámymi maskovanými mužmi na smrť zbitý 31-ročný Raman Bandarenka.

Napriek chirurgickému zákroku mladý muž svojim zraneniam vo štvrtok večer podľahol. Jeho smrť vyvolala v Bielorusku, ale aj v zahraničí šok a novú vlnu protestov.

Dve ženy sa objímajú počas zhromaždenia v Minsku v piatok 13. novembra 2020, Foto: TASR/AP

Bandarenka bol aktívnym obyvateľom jedného z tzv. dvorov zmien. Ide o spoločenstvá ľudí, ktorí ako formu protestu proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a jeho režimu zvolili revitalizáciu svojho spoločného dvora vlastnými silami, kde si po večeroch alebo cez víkendy organizujú susedské stretnutia či večierky. Na miesto, kde sa spomínaný incident v stredu večer odohral, ľudia stále prinášajú kvety a sviečky, na ploty vešajú stuhy bielej a červenej farby - ide o farby bieloruskej opozície.

Protest proti jeho zavraždeniu sa odohral aj včera. Pietne akcie v bieloruskej metropole sa konali už v piatok, začali sa o 12.00 h minútou ticha. Z výpovedí svedkov vyplýva, že Bandarenka vyšiel na dvor v stredu večer, keď sa tam objavila skupina maskovaných mužov, ktorí začali z plota odstraňovať stuhy a vlajky vo farbách protirežimného hnutia. Medzi maskovanými osobami a obyvateľmi vypukol slovný a neskôr fyzický konflikt, do ktorého Bandarenka síce nezasahoval, no jeden z mužov ho napriek tomu sotil a on spadol, pričom si silno udrel hlavu. Následne ho naložili do mikrobusu a odviezli. Ešte v ten večer ho s opuchom mozgu a ďalšími zraneniami previezli do nemocnice, kde ho operovali. Jeho stav bol aj po operácii kritický. Bandarenkova smrť vyvolala v Minsku i v iných častiach krajiny šok a obavy a zároveň aj novú vlnu protestov proti režimu. EÚ v súvislosti s tragickou smrťou mladého Bielorusa avizovala pripravenosť uvaliť na Lukašenkovu vládu ďalšie sankcie.

(TASR)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.