Preskočiť na obsah
  |  

Rakúsko: Na židovskom cintoríne vo Viedni horelo, išlo zrejme o podpaľačstvo

V židovskej časti Viedenského ústredného cintorína v noci na stredu niekto zjavne založil požiar. Na múre cintorína tiež našli nasprejované hákové kríže. Oznámil to predseda židovskej obce v rakúskej metropole (IKG) Oskar Deutsch.

Oheň zachvátil vstupnú časť obradnej siene pri jednej z brán cintorína. Pri incidente neutrpel nikto zranenia. Prípad vyšetruje krajinský úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu (LVT), oznámila polícia. Príčina požiaru podľa nej nie je zatiaľ známa.ň

Hovorca hasičského zboru pre APA povedal, že požiar vypukol niekedy v nočných hodinách. Hasičov privolali ráno po 8.00 h, do ich príchodu už plamene takmer úplne dohoreli.

https://twitter.com/eurojewcong/status/1719655377791291834

Budovu, v ktorej vznikli značné materiálne škody, úrady dočasne uzavreli, hroby však možno navštevovať.

„Najdôraznejšie odsudzujem útok na židovský cintorín vo Viedni," uviedol rakúsky kancelár Karl Nehammer. „Antisemitizmus nemá miesto v našej spoločnosti," dodal na sociálnej sieti s nádejou, že páchateľov rýchlo vypátrajú.

„Počet antisemitských incidentov v Rakúsku v posledných týždňoch výrazne vzrástol. To sa musí skončiť," žiadal rakúsky prezident Alexander Van der Bellen. „'Nikdy viac' je konkrétna úloha pre nás všetkých: Židovky a Židia musia mať možnosť žiť v Rakúsku v bezpečí," zdôraznil.

„Pokojné a ohľaduplné spolužitie má v našom meste najvyššiu prioritu. Je našou historickou povinnosťou chrániť židovský život a židovské inštitúcie," napísal starosta Viedne Michael Ludwig.

(tasr)

  |  

Na hrade Čabraď pokračovali záchranárske práce, uskutočnil sa aj archeoprieskum

ČABRAĎ – Združenie Rondel, ktoré už dve desaťročia obnovuje hrad Čabraď v okrese Krupina, pokračovalo aj tento rok v záchranných prácach. Okrem tradičného kosenia a čistenia nádvorí od náletovej vegetácie pracovali dobrovoľníci aj na obnove murív hradu. Pre TASR to uviedol predseda združenia Albert Loydl.

„Pokračovali sme v menšom rozsahu na dopĺňaní muriva z lomového kameňa na portáli tretej brány, kde nás však zbrzdil nedostatok spojok potrebných na zvýšenie lešenia,“ informoval. Popritom sa v rámci projektu s názvom Aby nám kamene nepadali pustili do obnovy koruny muriva na objekte hradnej sýpky. Tento projekt bol podporený Nadáciou Tatra banky.

„Taktiež sme pracovali na zvyšovaní komfortu návštevníkov, kde sme pre nich zhotovili novú lavičku, upravili chodníky. Zapojili sme sa tiež v rámci manažmentu ochrany prírody v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) Štiavnické vrchy a Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Hadie údolie do čistenia podhradia od odpadkov a náletovej vegetácie,“ vymenoval.

Asi najväčšia akcia bola podľa neho v lete realizácia archeologického výskumu na hrade, vďaka čomu získali nové poznatky o hradnom objekte a jeho vývoji. „Perličkou“ tohtoročnej sezóny bolo nakrúcanie dokumentárneho seriálu pre súkromnú televíziu o našich hradoch, ktorého jedna časť sa týka práve tohto hradu.

Združenie vydalo ešte začiatkom roka zborník o hrade. Na 96 plnofarebných stranách sú zhrnuté najnovšie poznatky o histórii hradu, výsledky archeologického výskumu, vyhodnotenie materiálnej kultúry, je tam zhrnutá história záchrany hradu, zaujímavosti Krupinskej planiny, ochrana prírody či poznatky z obliehacieho tábora nad hradom.

Hrad Čabraď vznikol približne v polovici 13. storočia. V roku 1276 bol jeho majiteľom comes Derš z rodu Huntovcov. Hrad chránil v minulosti prístup k banským mestám, preto oň často bojovali rôzne vojská. Na začiatku 14. storočia ho dobyl Matúš Čák a v polovici 15. storočia ho obsadilo vojsko Jána Jiskru. Od roku 1622 bol majetkom Petra Koháryho.

V majetku rodu zostal až do svojho zániku v roku 1812, keď ho posledný mužský potomok Koháryovcov dal podpáliť. Hrad odvtedy pustol. Zaujímavosťou je, že zrúcanina sa nachádza na území štátnej prírodnej rezervácie na ochranu plazov.

(tasr)

  |  

Horskí záchranári pomáhali zranenému 61-ročnému poľskému turistovi

POPRAD -  Horskí záchranári pomáhali v utorok v neskorých popoludňajších hodinách 61-ročnému poľskému turistovi. Ten sa počas schádzania z Kriváňa pošmykol a zranil si rameno.

Podľa informácií HZS bol muž schopný zostupu a za pomoci svojich známych zišiel do údolia, kde si ho už prevzali horskí záchranári. Muža ošetrili, zafixovali mu končatinu a podali medikamentóznu analgetickú liečbu. Poliak následne pokračoval v sprievode záchranárov k Jamskému plesu, odkiaľ ho previezli do Starého Smokovca.

(sita)

  |  

Príroda vo vysokohorskom prostredí si najbližšie mesiace oddýchne

VYSOKÉ TATRY - Príroda v Tatranskom národnom parku si najbližšie mesiace oddýchne. Od stredy je platná sezónna uzávera.

"Naďalej sa však môžu dostať na všetky vysokohorské chaty s výnimkou Chaty pod Rysmi. Netreba zabúdať, že zavretý bude aj Symbolický cintorín pri Popradskom plese. Keďže v kalendári patrí prvý novembrový deň Sviatku všetkých svätých, viacerí mali v dobrej viere plány uctiť si pamiatku zosnulých nasmerované možno práve pod Ostrvu. I táto trasa však patrí medzi turisticky značené chodníky, ktoré spadajú do zimnej sezónnej uzávery," upozorňujú ochranári.

Pre turistov bude až do polovice júna budúceho roka uzavretý vysokohorský priestor vrátane značených chodníkov vedúcich na všetky oficiálne prístupné štíty a do sediel. Uzávera pod Chatou pod Rysmi sa začína už od rázcestia Nad Žabím potokom v Mengusovskej doline.

"Dôvodom výluky turistického ruchu z najvyšších polôh TANAP-u je v prvom rade ochrana vzácnych druhov fauny, ktoré si podľa nás zaslúžia pokojné zimné obdobie. Živočíchy sú vysilené pre nedostatok potravy, na jar zasa prichádzajú na svet mláďatá," argumentuje riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Okrem fauny netreba podľa neho opomenúť ani labilitu terénu a bylinnej pokrývky na prelome jari a leta, najmä v citlivých priestoroch sediel a prístupov na štíty.

Sezónna uzávera vstúpila do platnosti v sezóne 1980/1981. Išlo o dôsledok situácie, keď sa v 70. rokoch minulého storočia miera turistického ruchu dostala podľa vtedajšej Správy TANAP-u nad hranicu únosnosti prírodného prostredia.

Toto rozhodnutie spôsobilo až osemmesačnú výluku chodníkov do vysokohorských sediel a na tatranské štíty. Neskôr vyhláškou skrátili sezónnu uzáveru z 30. na 15. júna. "V súčasnosti upravuje tento inštitút Verejná vyhláška Okresného úradu Prešov z roku 2017, ktorá obmedzuje vstup verejnosti do jednotlivých častí národného parku od 1. novembra do 14. júna. Návrh nového návštevného poriadku počíta so sezónnou uzáverou, ktorá sa bude končiť 31. májom," dodávajú ochranári.

(tasr)

  |  

Pološtátny prepravca plynu eustream sa prepadol do straty 12,56 milióna eur

Prepravca plynu eustream sa po vlaňajšom čistom zisku 264 miliónov eur prepadol do straty 12,56 milióna eur. Dôvodom je viac ako 60-percentné zníženie tržieb z prepravy ruského plynu.

Vyplýva to z výročnej správy za účtovné obdobie od 1. augusta 2022 do 31. júla 2023 zverejnenej na webovej stránke spoločnosti. Vlastníkom 51 % spoločnosti je prostredníctvom SPP Infrastructure štát. Zvyšných 49 percent vlastní EP Infrastructure, ktorý je súčasťou Energetického a priemyslového holdingu (EPH).

Výnosy spoločnosti sa medziročne znížili na 226,5 milióna eur z predchádzajúcich 573,5 milióna eur a celkové prevádzkové náklady spoločnosti medziročne vzrástli na 250,5 milióna eur z 235,8 milióna eur v období od 1. augusta 2021 do 31. júla 2022.

Spoločnosť prepravila 16,97 miliardy kubických metrov (m3) plynu, v predchádzajúcom účtovnom období to bolo 35,62 miliardy m3, no v najlepších rokoch uplynulej dekády eustream prepravoval viac ako 60 miliárd m3 plynu. „Ide o značný pokles, ktorý je dôsledkom najmä zníženia tokov ruského plynu prechádzajúceho cez územie SR v smere z Ukrajiny. Slovensko dnes pritom tvorí jednu z dvoch posledných ciest, ktorou sa dováža ruský zemný plyn do Európskej únie," uviedol v zverejnenej správe predseda predstavenstva Tomáš Mareček.

Pokles tržieb aj zisku avizoval eustream už v januári v reakcii na schválenie zákona o dani z osobitej stavby, ktorý vetovala prezidentka Zuzana Čaputová. Člen predstavenstva spoločnosti Miroslav Bodnár vtedy odhadol, že pokiaľ by eustream mal zaplatiť do štátneho rozpočtu ročne 171 miliónov eur majetkovej dane z plynovodného potrubia, skončí eustream v strate 38 miliónov eur. Parlament nakoniec vo februári pri opätovnom hlasovaní sporný paragraf o zdanení plynovodu zo zákona vypustil.

(tasr)

  |  

Karlova Ves ocení ďalších päť svojich osobností

BRATISLAVA - Karlova Ves ocení v piatok ďalších päť svojich osobností. Sú nimi piati laureáti, ktorí sa svojím životom podieľajú na rozvoji mestskej časti, na budovaní jej dobrého mena alebo svojím životom poskytujú pozitívny vzor pre budúce generácie. Informoval o tom hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.

"Ocenenie získa uznávaný mikrobiológ, biotechnik, držiteľ ocenenia za celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky Vladimír Farkaš či pediatrička Eva Holanová, ktorá svoje lekárske poslanie vykonáva takmer 50 rokov," priblížil Heldes.

Mestská časť ocení aj opatrovateľku Annu Kyselicovú, zdravotnú asistentku imobilných a chorých ľudí. Uznanie svojho mimoriadneho diela získa tiež Rastislav Šipoš, husľový virtuóz a umelec, ktorý hrá na vzácnych starých nástrojoch. Cenu dostane aj Karlovešťan Matúš Šrámek, ktorý sa 20 rokov venuje zberu, triedeniu a propagácii materiálov o dejinách a premenách Karlovej Vsi.

Ocenenia budú udelené počas slávnostného večera Osobnosť Karlovej Vsi 2023, ktorý sa uskutoční v piatok podvečer v Karloveskom centre kultúry. Laureátov vybrala mestská časť spomedzi tých, ktorých tento rok v ankete navrhla verejnosť.

(tasr)