Na hrade Čabraď pokračovali záchranárske práce, uskutočnil sa aj archeoprieskum
„Pokračovali sme v menšom rozsahu na dopĺňaní muriva z lomového kameňa na portáli tretej brány, kde nás však zbrzdil nedostatok spojok potrebných na zvýšenie lešenia,“ informoval. Popritom sa v rámci projektu s názvom Aby nám kamene nepadali pustili do obnovy koruny muriva na objekte hradnej sýpky. Tento projekt bol podporený Nadáciou Tatra banky.
„Taktiež sme pracovali na zvyšovaní komfortu návštevníkov, kde sme pre nich zhotovili novú lavičku, upravili chodníky. Zapojili sme sa tiež v rámci manažmentu ochrany prírody v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou (CHKO) Štiavnické vrchy a Slovenským zväzom ochrancov prírody a krajiny (SZOPK) Hadie údolie do čistenia podhradia od odpadkov a náletovej vegetácie,“ vymenoval.
Asi najväčšia akcia bola podľa neho v lete realizácia archeologického výskumu na hrade, vďaka čomu získali nové poznatky o hradnom objekte a jeho vývoji. „Perličkou“ tohtoročnej sezóny bolo nakrúcanie dokumentárneho seriálu pre súkromnú televíziu o našich hradoch, ktorého jedna časť sa týka práve tohto hradu.
Združenie vydalo ešte začiatkom roka zborník o hrade. Na 96 plnofarebných stranách sú zhrnuté najnovšie poznatky o histórii hradu, výsledky archeologického výskumu, vyhodnotenie materiálnej kultúry, je tam zhrnutá história záchrany hradu, zaujímavosti Krupinskej planiny, ochrana prírody či poznatky z obliehacieho tábora nad hradom.
Hrad Čabraď vznikol približne v polovici 13. storočia. V roku 1276 bol jeho majiteľom comes Derš z rodu Huntovcov. Hrad chránil v minulosti prístup k banským mestám, preto oň často bojovali rôzne vojská. Na začiatku 14. storočia ho dobyl Matúš Čák a v polovici 15. storočia ho obsadilo vojsko Jána Jiskru. Od roku 1622 bol majetkom Petra Koháryho.
V majetku rodu zostal až do svojho zániku v roku 1812, keď ho posledný mužský potomok Koháryovcov dal podpáliť. Hrad odvtedy pustol. Zaujímavosťou je, že zrúcanina sa nachádza na území štátnej prírodnej rezervácie na ochranu plazov.
(tasr)