Preskočiť na obsah
  |  

Okresný súd v Prešove rozhodol v prípade segregácie rómskych detí v ZŠ v Terni

PREŠOV - Okresný súd v Prešove rozhodol v prípade segregácie rómskych detí v základnej škole v obci Terňa. Konštatoval nepriamu diskrimináciu a uložil žalovaným odstránenie stavu.

Ako uviedla hovorkyňa Krajského súdu (KS) v Prešove Ivana Petrufová, rozsudok nie je právoplatný. Aktuálne je vec v štádiu písomného vyhotovenia vyhláseného rozhodnutia.        

"Súd konštatoval nepriamu diskrimináciu neprijatím účinných opatrení na zabránenie diskriminácie detí rómskeho pôvodu z obce Malý Slivník v prístupe k vzdelávaniu vytvorením spoločného školského obvodu s obcou Terňa. Malo to za následok, že túto školu navštevoval väčší počet žiakov rómskeho pôvodu, a preto škola nemala vytvorené podmienky na zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania," uviedla Petrufová.        

Súd zároveň rozhodol, že žalovaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku sú povinní vypracovať plán na odstránenie protiprávneho stavu a zrealizovať ho do dvoch rokov.        

Antidiskriminačnú verejnú žalobu mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva podala proti Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR a právnemu predchodcovi Regionálneho úradu školskej správy v Prešove v januári 2016. Ako informoval koordinátor poradne Štefan Ivanco, v súdnom spore namietali, že žalované štátne orgány nielenže škole neposkytli potrebnú podporu, ale ešte ju svojimi rozhodnutiami o určení školských obvodov a nečinnosťou postavili do situácie, keď pre nedostatok kapacít musela začať vzdelávať časť detí v rómskych triedach aj na druhej zmene.        

"Na súde sme sa domáhali toho, aby súd žalované štátne inštitúcie zaviazal k prijatiu účinných opatrení, ktoré protiprávny stav na škole odstránia a do budúcna segregácii zabránia. Okresný súd (OS) v Prešove vo februári 2019 svojím rozsudkom našu žalobu zamietol. Jeho rozsudok následne KS v Prešove z augusta 2020 v celom rozsahu potvrdil," vysvetlil Ivanco.        

Proti rozsudku KS podali dovolanie na Najvyšší súd SR. "Ten svojím uznesením z marca 2023 zrušil rozsudky krajského a OS a vec opätovne vrátil OS na ďalšie konanie a rozhodnutie," doplnil Ivanco.        

"Je to ďalší zo série rozsudkov, ktoré potvrdzujú zodpovednosť štátnych inštitúcií vrátane ministerstva školstva za diskrimináciu rómskych detí v slovenskom školstve. Vytvára na ne ďalší dôležitý právny tlak, aby prijímali účinné opatrenia na potieranie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní," dodala právna zástupkyňa poradne Vanda Durbáková.

(tasr)

  |  

Verejné univerzity na Floride majú rozpustiť pobočky organizácie Študenti za spravodlivosť v Palestíne

Verejné univerzity na Floride majú rozpustiť pobočky organizácie Študenti za spravodlivosť v Palestíne a to na základe nariadenie Rona DeSantisa, guvernéra štátu Florida.

Podľa guvernéra organizácia poskytuje materiálnu podporu palestínskemu teroristickému hnutiu Hamas. Usúdil to z jej vyjadrení počas celonárodného "dňa odporu".

Niekoľko právnych expertov krok guvernéra považuje za porušenie práva študentov, garantovaného v prvom dodatku k ústave USA, čiže ochranu náboženských slobôd, slobody vyjadrovania zhromažďovania a petičního práva.

"Univerzity nemôžu vylúčiť študentské organizácie z fór, ktoré si založili, len preto, že univerzity pokladajú jazykový prejav študentov za odpudzujúci," napísala Lyrissa Lidsky, profesorka ústavného práva na Floridskej univerzite.

Vedenie Univerzity južnej Floridy ani po guvernérovom nariadení nevylúčilo študentskú pobočku organizácie zo školy, informovala rozhlasová stanica WUSF.

Na floridských univerzitách stúpa napätie od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym pásmom Gazy, uviedol denník Miami Herald.

Floridský parlament sa má tento týždeň stretnúť na mimoriadnom zasadnutí a diskutovať o politike na Blízkom východe, ako aj o ďalších témach v oblasti vzdelávania, napríklad o osvedčení o štátnom financovaní pre študentov škôl.

(tasr)

  |  

Putinovo vojenské rozširovanie v Líbyi vyvoláva obavy západu

Putinovo vojenské rozširovanie v Líbyi vyvoláva obavy západu. Postupne by to mohlo viesť k vybudovaniu námornej základne, čo by Rusom poskytlo ďalší prístav v Stredozemnom mori.

Ruský prezident Vladimir Putin a líbyjský vojenský veliteľ Chalífa Haftar po spoločnom stretnutí v Moskve koncom septembra uzatvorili obrannú dohodu. Uviedol to portál Bloomberg s odvolaním sa na ľudí informovaných o tejto záležitosti, ktorí si želali ostať v anonymite.

Zvyšovanie intenzity ruskej aktivity v Líbyi predstavuje novú výzvu pre USA a Európu. Americká administratíva berie hrozbu „veľmi vážne“, povedal Jonathan Winer, bývalý osobitný vyslanec USA v Líbyi. "Udržať Rusko mimo Stredozemného mora bolo kľúčovým strategickým cieľom – ak tam Rusko získa prístavy, bude môcť špehovať celú Európsku úniu."

Ruské vojnové lode môžu podľa dohody údajne získať trvalé kotviace práva v líbyjskom prístave, s najväčšou pravdepodobnosťou v Tobruku. Taký krok si však vyžiada modernizáciu prístavov. Rusko má zatiaľ len jednu námornú základňu v Stredozemnom mori, v sýrskom Tartúse.

Haftar vraj požaduje systémy protivzdušnej obrany, ktoré by ho chránili pred súperiacimi silami v Tripolise, ktoré podporuje turecká armáda. Údajne tiež požaduje výcvik pre pilotov svojich vzdušných síl. Na oplátku bude niekoľko leteckých základní, ktoré v súčasnosti kontrolujú vagnerovci, zmodernizovaných pre potreby ruskej armády.

Skrytá ruská prítomnosť v Líbyi sa datuje vyše 10 rokov dozadu. V roku 2011 sa tam počas mocenského vákua a občianskej vojny, ktorá nasledovala po odstránení Muammara Kaddáfího, nasťahovala ruská súkromná vojenská spoločnosť vagnerovci. Ruské ministerstvo obrany teraz systematicky preberá kontrolu nad týmito aktivitami, odkedy ich vodca Jevgenij Prigožin a jeho špičkoví pomocníci zahynuli v auguste pri záhadnej leteckej havárii.

(Bloomberg)

  |  

Poltár, dotácie

POLTÁR - Kluby, združenia a spolky, vykonávajúce svoju činnosť na území mesta získajú viac ako 72 000 eur ako dotáciu na budúci rok. Najviac financií dostane tamojší futbalový klub. Rozhodli o tom poslanci tamojšieho mestského zastupiteľstva na ostatnom zasadaní.

"Dotácie sa prerozdelia medzi 14 subjektov. Oproti predošlému roku sa prerozdelí o 3700 eur viac. Pribudli dotácie pre Úniu rómskych materských centier a pre Tenisový klub KB Novohrad," priblížila hovorkyňa Mestského úradu v Poltári Jozefína Očenášová.        

Najviac financií dostane tamojší futbalový klub TJ Sklotatran, ktorému do rozpočtu pribudne 39.700 eur. Druhú najvyššiu sumu dostane Mestský záujmový klub Poltár, v ktorom sú združené štyri spolky - folklórne súbory Kukučky a Poltarica, bežci a šachisti. Mesto im pridelilo 8000 eur. Sumu 5000 eur odsúhlasili Dobrovoľnému hasičskému zboru Poltár i Mestskému volejbalovému klubu.        

Podporení boli napríklad aj miestni kynológovia, dôchodcovia, stolní tenisti či organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.        

Podľa hovorkyne mesto takto prerozdelilo 2,67 % z príjmov podielových daní za rok 2022.

(tasr)

  |  

Chrípka je v Trenčianskom kraji na vzostupe

TRENČÍN – Lekári v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) nahlásili v minulom týždni 2 650 akútnych respiračných ochorení (ARO). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom klesla chorobnosť na ARO o 7,10 percenta.

Najvyššia chorobnosť na ARO bola minulý týždeň v TSK okrese Ilava, kde dosiahla úroveň 3 172 ochorení na 100 000 obyvateľov. Najnižšia chorobnosť, 939 ochorení na 100 000 obyvateľov, bola minulý týždeň v okrese Prievidza. Informovala o tom trenčianska regionálna hygienička Ľudmila Bučková.


Z celkového počtu ochorení nahlásili v minulom týždni lekári 381 ochorení na chrípku a chrípke podobné ochorenia. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla chrípková chorobnosť o 50,67 percenta. Pre chrípku nemuseli minulý týždeň prerušiť školskú dochádzku v žiadnej škole a školskom zariadení v TSK.


Lekári v minulom týždni nahlásili v TSK aj 20 ochorení na COVID-19. Najviac (sedem) ich bolo v okrese Trenčín, žiadny prípad ochorenia na COVID-19 sa nevyskytol v okresoch Partizánske a Myjava.

(tasr)

  |  

„Ja som tiež Čaputovú zvesil vo svojej kancelárii,“ vyhlásil Danko

„Ja som tiež Čaputovú zvesil vo svojej kancelárii,“ vyjadril sa predseda strany SNS Andrej Danko. Verí, že tento akt nie je trestný. Reagoval tak na kontroverzný krok Ľuboša Blahu (Smer), ktorý si namiesto obrazu prezidentky zavesil na stenu portrét Che Guevaru.

Šéf SNS to uviedol v relácii TA3 Téma, kde dostal priestor vyjadriť sa k navrhovanému odvolaniu Blahu aj ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). V prípade ministra deklaroval "absolútnu podporu SNS" a povedal, že "pán minister Eštok má právo si vybrať svojich spolupracovníkov".

(ta3)