Preskočiť na obsah
  |  

Banky v eurozóne by mali počítať s ďalším poklesom cien nehnuteľností

Banky v eurozóne by mali počítať s rizikom ďalšieho poklesu cien nehnuteľností, keď budú pracovať na plánoch rezerv a kapitálu, vyhlásil Andrea Enria, predseda Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky.

Európsky trh s nehnuteľnosťami je pod tlakom po najprudšej a najdlhšej sérii zvyšovania úrokových sadzieb ECB, ktoré sú teraz na rekordných maximách. To viedlo k zdraženiu hypoték a poklesu dopytu aj cien nehnuteľností vo viacerých krajinách, najmä v Nemecku, kde v predchádzajúcej dekáde realitný trh zažíval rozmach vďaka nízkym úrokovým sadzbám.

Enria upozornil veriteľov, aby sa pripravili na "ďalšie bolesti". Súčasné prostredie vyšších úrokových sadzieb by mohlo spôsobiť ďalší tlak na pokles cien nehnuteľností. To sťaží majiteľom komerčných nehnuteľností aj domácnostiam splácanie ich dlhu, povedal Enria v Európskom parlamente.

"Banky by mali zohľadniť tieto riziká pri tvorbe rezerv a plánovaní kapitálu," vyhlásil. ECB ako najvyšší bankový dohľad v eurozóne stanovuje kapitálové požiadavky pre banky a je známe, že na ne tlačí, aby odložili plány na vyplácanie dividend alebo odkupovanie akcií.

V predchádzajúcom desaťročí, keď boli úrokové sadzby nízke a ECB pumpovala do regiónu hotovosť, smerovali miliardy eur do nehnuteľností, najmä v bohatších európskych krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko a Holandsko.

Náhly nárast inflácie v uplynulých dvoch rokoch prinútil ECB sprísniť menovú politiku, čo ukončilo rast cien nehnuteľností. Developeri sa tak dostali do platobnej neschopnosti, keďže bankové financovanie vysychá, obchody zamŕzajú a ceny klesajú.

Banky v eurozóne obmedzujú prístup k úverom, najmä k hypotékam. A klesá aj dopyt domácností a firiem po pôžičkách, ukazujú údaje ECB. Enria koncom roka končí vo funkcii predsedu rady pre dohľad a nahradí ho Nemka Claudia Buchová.

(tasr, reuters)

  |  

Propalestínsky demonštranti opľuli predajňu Starbucks v Berlíne

Propalestínsky demonštranti opľuli predajňu Starbucks v Berlíne po tom, čo spoločnosť odsúdila činy militantného hnutia Hamas. "Hanba vám!" skandoval protestujúci dav, vtrhol do predajne a následne obťažoval jej zákazníkov.

Vo viacerých vyjadreniach k incidentu sa skloňuje antisemitský motív, nakoľko riaditeľom siete kaviarní je Žid Howard Schultz.

(berliner zeitung)

  |  

Výbuch minibusu v Kábule si vyžiadal sedem obetí a 20 zranených

Výbuch minibusu v Kábule si vyžiadal sedem obetí a dve desiatky zranených. Incident sa odohral v šiitskej štvrti afganskej metropoly. Príčina explózie zostáva neznáma, k možnému aktu terorizmu sa zatiaľ nikto neprihlásil.

Pridružené skupiny teroristickej organizácie Islamský štát (IS) však v minulosti v tej istej oblasti útočili na šiitske školy, nemocnice a mešity, pripomína AP. Počet útokov IS a ďalších militantných skupín v Afganistane sa vystupňoval po návrate hnutia Taliban k moci v auguste 2021.

(tasr, ap)

  |  

Pre kontroly sa na česko-nemeckých hraniciach tvoria kolóny

Na česko-nemeckých hraniciach sa pre kontroly tvoria niekoľkokilometrové kolóny. Berlín predĺžil hraničné kontroly na neurčito, podľa vodičov sa polícia sústredí najmä na východoeurópske a balkánske poznávacie značky.

Nemecké kontroly sú síce náhodné, ale napríklad na diaľnici D8 nemeckí policajti dopravu odkláňajú na prvé diaľničné odpočívadlo v Nemecku v smere na Drážďany.

Podľa vodičov sa nemeckí strážcovia zákona sústreďujú predovšetkým na autá s východoeurópskymi a balkánskymi značkami. Častejšie tiež kontrolujú autobusy, kamióny a dodávky, osobné autá nechávajú väčšinou voľne prejsť.

Niektorí vodiči z dlhých radov pri hraniciach obviňujú aj českú políciu, ktorá napríklad uzatvára pohraničné tunely. Českí policajti však odmietajú vinu za zdržanie na hraniciach.

"Uzatváranie tunela Panenská prebieha v spolupráci so Správou diaľnic z dôvodov bezpečnosti a v rámci súčinnosti s našimi kolegami v Nemecku. Autá v tuneli nesmú stáť, preto je nutné dopravu takto regulovať," vysvetlila hovorkyňa polície v Ústí nad Labem Veronika Hyšplerová.

(sita, tn)

  |  

Nemecký súd odmietol zákonné právo na samovraždu pomocou silných liekov

Spolkový správny súd v Nemecku odmietol právo na samovraždu pomocou smrtiacej dávky liekov. Obmedzenie distribúcie pentobarbitalu sodného podľa rozhodnutia neporušuje právo jednotlivca rozhodnúť o ukončení vlastného života.

Spolkový správny súd v Lipsku (BVERWG) dostupnosť takejto látky pre širokú verejnosť označil za vysoko rizikovú. Pentobarbital sodný je silné sedatívum s krátkym časom pôsobenia, vo vysokých dávkach spôsobuje smrť. Ako smrtiacu látku pri popravách ho tiež používa 14 štátov USA.

Súd rozhodoval na podnet dvoch mužov zo západného Nemecka. Jeden je paralyzovaný ochorením skleróza multiplex, druhý má pokročilé štádium rakoviny. Obaja požiadali Spolkový úrad pre liečivá a zdravotnícke pomôcky (BfArM) o povolenie nákupu pentobarbitalu sodného s odôvodnením, že chcú svoj život ukončiť doma v kruhu rodiny bez pomoci lekárov.

BfArM žiadosť odmietol, obaja muži to napadli na súde. "Dnešok je čiernym dňom pre oboch navrhovateľov aj pre všetkých obyvateľov Nemecka, ktorí dúfali, že pomocou pentobarbitalu budú môcť spáchať samovraždu a ukončiť tak svoje utrpenie," vyhlásil právny zástupca oboch mužov Robert Roßbruch. Dodal, že sa proti rozhodnutiu plánuje odvolať k Spolkovému ústavnému súdu Nemecka v Karlsruhe (BVerfG).

(tasr, dpa)

  |  

Príjmy z ropy a daní znížili v októbri rozpočtový deficit Ruska

Rusko v októbri znížilo svoj rozpočtový deficit vďaka vyšším cenám ropy a platbám daní, ako oznámilo ministerstvo financií.

Rozpočtový deficit Ruska za desať mesiacov do konca októbra 2023 klesol na 1,24 bilióna rubľov (13,45 miliardy USD; 12,58 miliardy eur) alebo 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z 1,70 bilióna RUB alebo 1 percento HDP za deväť mesiacov do konca septembra.

Tržby z ropy a zemného plynu vzrástli v októbri medziročne o 27,5 percenta, hoci za prvých 10 mesiacov 2023 boli o 26,3 % nižšie ako v rovnakom období minulého roka 2022. Prezident Vladimir Putin opakovane chválil odolnosť ruskej ekonomiky voči západným sankciám vrátane stropu na cenu ruskej ropy.

Prudký nárast výdavkov súvisiacich s vojnou na Ukrajine však prinútil vládu zoškrtať výdavky na iné oblasti, ako je zdravotníctvo a školstvo. Podľa návrhov nového rozpočtu, zverejnených v septembri, v roku 2024 budú výdavky na obranu tvoriť takmer tretinu celkových rozpočtových výdavkov.

Súčasný zákon o rozpočte na rok 2023 počíta s deficitom 2,93 bilióna rubľov alebo 2 % HDP. Diere v rozpočte je financovaná z domácich pôžičiek a prostriedkov z fondu národného blahobytu (NWF), z ktorého sa od začiatku roka minulo 559 miliárd RUB. (1 EUR = 1,0686 USD)

(tasr, reuters)