Istanbulský dohovor im nestačí. Únia chce európsku definíciu znásilnenia

Európska komisia s Európskym parlamentom a zástupcami členských štátov pracuje na návrhu celoeurópskej definície znásilnenia ako trestného činu. Členské štáty k nej v súčasnosti pristupujú rozdielne, informuje portál Euractiv.

Smernica navrhuje napríklad jednotné minimálne a maximálne tresty, pričom spodná hranica by mala byť pri znásilnení 8 rokov odňatia slobody a pri priťažujúcich okolnostiach 12 rokov odňatia slobody.

Znásilnenie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nedobrovoľné zdieľanie intímnych záberov, kybernetické prenasledovanie, obťažovanie a podnecovanie k nenávisti alebo násiliu. Takisto všetky tieto formy násilia by mali byť podľa novej európskej smernice trestné.

Ďalšími krokmi by tak mala byť napríklad možnosť nahlasovať domáce násilie alebo násilie páchané na ženách online, právo obetí na odškodnenie od páchateľov a zriadenie bezplatnej linky pomoci dostupnej 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Východiskom smernice je takzvaný Istanbulský dohovor, ku ktorému sa Únia zaviazala, no šesť členských štátov, vrátane Slovenska, ho neratifikovalo. EÚ teda momentálne nemá jednotný nástroj v tejto otázke.

Podľa portálu Euractiv z porovnávacích štúdií vyplynulo, že „dodržiavanie noriem stanovených v Istanbulskom dohovore sa v jednotlivých členských štátoch líši a niektoré štáty zaostávajú”:

Proti spoločnej definícii sa postavilo najmä Poľsko, ktoré tvrdí, že už má vysoké štandardy ochrany obetí domáceho násilia alebo násilia proti ženám. Návrh kritizovalo aj Maďarsko, Estónsko a Česká republika.

(euractiv)