Preskočiť na obsah
  |  

Na Blahu podali trestné oznámenie pre obraz Che Guevaru. Vyhráža sa preto Ústavu pamäti národa

Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa podal trestné oznámenie na podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu (Smer). Keďže verejne vystavil obraz juhoamerického revolucionára, ktorý podľa dostupnej historickej literatúry popravoval svojich oponentov, môže podľa neho ísť o naplnenie skutkovej podstaty trestného činu extrémizmu. Blaha sa vyjadril, že ústav, ktorý má skúmať totalitu, sa uchyľuje k totalitným metódam.

Minulý štvrtok zverejnil Blaha na sociálnej sieti Telegram príspevok, ktorý pomenoval „jesenné upratovanie“. Namiesto európskej vlajky pridal vo svojej novej kancelárii podpredsedu parlamentu ešte jednu slovenskú vlajku a prezidentku nahradil obrazom marxistického revolucionára Ernesta Che Guevaru.

Zamestnanec pamäťovej inštitúcie má podozrenie, že politik tým spáchal trestný čin extrémizmu. Obraz vystavil verejne, uvidí ho každý, kto navštívi jeho kanceláriu, šíri sa sociálnymi sieťami a aj v médiách.

V podaní na políciu, ktoré má Štandard k dispozícii, sa píše, že Blaha tým „prejavil sympatie k predstaviteľovi komunistickej ideológie, respektíve kubánskej revolúcie a totalitnej praxe a ideológie tejto revolúcie, ktorá dokázateľne vykonala množstvo vrážd a popráv na nevinných obetiach a tým hrubo potláčala základné ľudské práva a slobody".

Autor podania Patrik Dubovský pripomína, že juhoamerický revolucionár podľa vedeckej historickej literatúry vo svojej funkcii nariaďoval popravy oponentov, ktorí nesúhlasili s takýmito praktikami a inak ideologicky zmýšľajúcich ľudí.

"Ako historik a pracovník pamäťovej inštitúcie mám za to, že menovaný Ľuboš Blaha svojím konaním naplnil trestný čin extrémizmu podľa paragrafu 422 Trestného zákona a hrubo poškodil antikomunistické tradície na Slovensku," uzatvára Dubovský.

Štvrtkové konanie Ľuboša Blahu krátko po vystavení obrazu dôrazne odsúdilo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré začalo zbierať podpisy za jeho odvolanie z funkcie. V pondelok opozícia zložená zo strán PS, SaS a Slovensko súhlasila, že zahlasuje za návrh KDH.

Blaha si pre kritiku posvieti na ÚPN

Poslanec Smeru už na Dubovského aktivity reagoval na Telegrame. Uviedol, že Dubovský "nielenže nič netuší o Che Guevarovi, ale chcel by kriminalizovať ľudí za ich politické presvedčenie".

Ďalej tvrdí, že je absurdné, že ÚPN kriminalizuje názory. „Ústav, ktorý má skúmať totalitu, sa uchyľuje k totalitným metódam a chcel by ľudí prenasledovať za politické presvedčenie. Je to hanba pre celé ÚPN,“ uviedol Blaha.

Treba však zdôrazniť, že v tomto prípade ide o podanie fyzickej osoby, ktorá v Ústave len pracuje, a nie podanie pamäťovej inštitúcie.

Napriek tomu sa podľa Blahu Ústav pamäti národa politizuje. „Budeme sa musieť na tento ústav bližšie pozrieť, ak si chcú chlapci založiť antikomunistickú politickú stranu, nech sa páči, ale nevidím dôvod, aby im ich politickú činnosť financoval štát,“ dodal podpredseda parlamentu.

Oznámil tiež, že spracoval o argentínskom lekárovi a marxistickom revolucionárovi vyše 350-stranovú knihu a Dubovský by si ju mal prečítať. "ÚPN dnes prekročilo všetky čiary a bude to mať následky," varoval politik.

(est)

  |  

Nemecká vláda i vlády spolkových krajín budú pokračovať v hraničných kontrolách

Nemecká vláda i vlády spolkových krajín budú pokračovať v hraničných kontrolách na viacerých úsekoch nemeckých štátnych hraníc až do odvolania. Nemecko v súčasnosti vykonáva kontroly na svojich hraniciach so Švajčiarskom, Českom, Poľskom a Rakúskom. "Tieto kontroly na vnútorných hraniciach budú zachované," uvádza sa v rezolúcii z konferencie krajinských predsedov vlád, ktorá bola zverejnená v Berlíne v noci na utorok.

"Dotknuté nemecké spolkové krajiny a spolková polícia pri boji s prevádzačstvom a nelegálnym prisťahovalectvom úzko spolupracujú," dodáva podľa spomenutá rezolúcia.

Po niekoľkých mesiacoch sporov sa spolková vláda v Berlíne a krajinské vlády dohodli na budúcom rozdelení výdavkov súvisiacich s utečencami. Spolková vláda chce vyplatiť paušálnu sumu vo výške 7 500 eur na žiadateľa o azyl ročne, uviedol v noci na utorok v Berlíne na konci maratónu rokovaní nemecký kancelár Olaf Scholz.

V polovici mája už vláda v Berlíne prisľúbila spolkovým krajinám dodatočný príspevok vo výške jednej miliardy eur na aktuálny rok. Táto suma je zameraná na podporu jednotlivých spolkových krajín a zmiernenie bremena na ich miestne samosprávy, ako aj na financovanie digitalizácie imigračných úradov.

Spolkové krajiny i miestne samosprávy však požadujú flexibilnejší systém, v ktorom by boli platby založené na aktuálnych počtoch utečencov.

Obavy týkajúce sa migrácie vzrástli v Nemecku po prudkom náraste žiadostí o azyl po tom, čo do krajiny prišiel zhruba milión ukrajinských utečencov v dôsledku ruskej vojenskej invázie, ktorá sa začala vo februári minulého roka.

V prvých deviatich mesiacoch tohto roka požiadalo v Nemecku o azyl približne 230-tisíc ľudí, čo je viac než počas celého roka 2022.

Krajne pravicovej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je v celoštátnych prieskumoch v krajine momentálne na druhom mieste, pred všetkými troma stranami Scholzovej stredoľavicovej koalície, sa podarilo politicky profitovať z obáv týkajúcich sa migrácie.

(tasr)

  |  

Rusko a Mjanmarsko začali spoločné námorné cvičenia

Rusko a Mjanmarsko začali spoločné námorné cvičenia. Veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov sa v pondelok stretol s vodcom mjanmarskej junty Min Aun Hlainom. Stalo sa tak na palube ruského torpédoborca Admiral Tribuc deň pred začiatkom spoločných rusko-mjanmarských námorných cvičení, ktoré potrvajú do štvrtka.

Podľa mjanmarských štátnych médií ide o prvé kombinované cvičenia oboch krajín. Konajú sa v Andamanskom mori a za Rusko sa na nich zúčastňuje jeho Tichomorská flotila. Počas cvičení sa bude simulovať reakcia na hrozby zo vzduchu a z mora.

Moskva je spojencom mjanmarskej junty, ktorej poskytuje zbrane a diplomatickú podporu. Junta podporuje Rusko v jeho invázii na Ukrajinu, ktorú označila za "oprávnenú".

Mjanmarsko a Rusko v septembri viedli manévre "proti terorizmu", ktoré sa konali na ruskom Ďalekom východe a zúčastnilo sa nich niekoľko štátov zo Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Od prevzatia moci vo februári 2021 mjanmarská junta doviezla z Ruska zbrane a vybavenie za 406 miliónov dolárov, uviedol v máji osobitný spravodajca OSN pre Mjanmarsko.

Min Aun Hlain odvtedy niekoľkokrát navštívil Rusko. Minulý rok sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom.

(tasr)

  |  

EANA odsudzuje útok na kanceláriu francúzskej tlačovej agentúry AFP v Gaze

Európska aliancia tlačových agentúr odsúdila minulotýždňový útok na kanceláriu francúzskej tlačovej agentúry AFP v Gaze. Správna rada asociácie zároveň vyzvala na rešpektovanie a ochranu novinárov.

"Útoky na infraštruktúru masmédií vyvolávajú veľké obavy, najmä keď je umiestnenie kancelárie dobre známe a vopred ohlásené. Našťastie sa vďaka iniciatívnym opatreniam AFP podarilo vopred evakuovať všetkých zamestnancov, ktorí by sa inak nachádzali v kancelárii v meste Gaza, a nikto neutrpel zranenia," uviedol Alexandru Giboi, generálny tajomník Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA).

"Správna rada EANA podporuje výkonného riaditeľa AFP Fabricea Friesa, ktorý tento ohavný čin odsúdil," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Tento incident podľa aliancie podčiarkuje dôležitosť ochrany novinárov, ktorých práca je pri poskytovaní správ do celého sveta mimoriadne dôležitá. EANA preto vyzvala všetky strany, aby novinárov rešpektovali a chránili. "Stojíme za AFP aj všetkými ostatnými médiami, ktoré čelia podobným hrozbám, a naďalej sa zasadzujeme za bezpečné prostredie pre rozvoj dôveryhodnej žurnalistiky," dodala rada aliancie.

AFP vo štvrtok informovala, že izraelský útok zasiahol a vážne poškodil jej kanceláriu v meste Gaza. Izraelská armáda zásah popiera.

EANA, ktorej členom je aj TASR, je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv. Pozostáva z 33 členských agentúr.

(tasr)

  |  

Doprava: Na trati Bratislava - Komárno začne od 10. decembra jazdiť Leo Express

BRATISLAVA - Na trati Bratislava - Komárno začne od 10. decembra jazdiť Leo Express. Dopravca plánuje denne vypraviť takmer 100 spojov. Predaj časových traťových lístkov je spustený.

Na trati Bratislava - Dunajská Streda - Veľký Meder - Komárno bude nasadených 21 vlakových jednotiek. Každá má kapacitu takmer 240 miest, z toho 140 je na sedenie. Popri zahustení spojov sa tak navýšia aj kapacity v špičke medzi Dunajskou Stredou, Kvetoslavovom a Bratislavou, kde budú vlaky jazdiť v 20-minútových intervaloch. Informoval o tom hovorca Leo Express Emil Sedlařík.

"Teší nás, že na exponovanej trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava príde k navýšeniu kapacity aj celkového objemu vlakových spojov. Železničná doprava je ekologickejšia, a čím viac ľudí zvolí komfort na koľajniciach, tým väčšiu úľavu to znamená pre preťažené cestné komunikácie," uviedol minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smer-SD).

Železničný dopravca na trať medzi Bratislavou a Komárnom nasadí nízkopodlažné klimatizované vlaky. "Od 10. decembra nasadíme moderné, nízkopodlažné a klimatizované jednotky, ktoré okrem iného budú vybavené Wi-Fi, detským oddielom, toaletou pre vozíčkarov i prebaľovacím pultom pre deti," uviedol generálny riaditeľ Leo Express Peter Köhler.

Hoci Leo Express začne na trati jazdiť až v decembri, lístky si možno u dopravcu kúpiť už teraz. "Zachoval súčasnú cenu cestovného 5,25 eura na trase Bratislava - Komárno," uviedol Sedlařík. Dopravca ponúka časové lístky na sedem, 30 a 90 dní. "Pri príležitosti spustenia predaja ponúka aj celoročný lístok za 365 eur s názvom DunajPass. V jeho cene je prioritný výber miesta a aj možnosť využiť lounge v hlavnej stanici v Bratislave," dodal Sedlařík.

(tasr)

  |  

Rusko formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe

Rusko v noci na utorok formálne odstúpilo od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe, ktorej účelom bolo zmierňovať potenciálne napätie medzi Východom a Západom po skončení studenej vojny.

"7. novembra 2023 o 00:00 h. Rusko ukončilo procedúru odstúpenia od Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Medzinárodný právny dokument, ktorého platnosť naša krajina pozastavila ešte v roku 2007, sa tak pre nás definitívne stal históriou," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

CFE bola podľa Moskvy podpísaná v čase, keď sa vytvorenie novej štruktúry globálnej a európskej bezpečnosti založenej na spolupráci zdalo byť možné. Rozširovanie NATO však "otvorene obchádzalo" obmedzenia, ktoré zmluva stanovila. "CFE tak vo svojej pôvodnej podobe prestala zodpovedať realite," dodal ruský rezort diplomacie.

Zmluva bola podpísaná 19. novembra 1990 a platiť začala približne o dva roky neskôr. Moskva však v roku 2015 oznámila, že sa prestáva zúčastňovať na zasadnutiach spoločnej komisie o konvenčných ozbrojených silách v Európe, pričom svoju účasť na zmluve CFE pozastavila už v roku 2007.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o vypovedaní CFE v máji roku 2023, približne 15 mesiacov po začatí invázie na Ukrajinu. NATO v tejto súvislosti šéfa Kremľa kritizovalo s tým, že "podkopáva euroatlantickú bezpečnosť".

Zmluva, ktorej cieľom bolo vyvážiť konvenčné sily ku koncu studenej vojny, bola podľa Ruska de facto porušená, pretože bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko, Litva a bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa začiatkom 21. storočia stali členmi NATO.

Zmluva CFE počíta s obmedzením piatich kategórií zbraní a techniky — ide o tanky, bojové obrnené vozidlá, delostrelectvo kalibru viac ako 100 milimetrov, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky — a zabezpečuje aj výmenu informácií a rozsiahlu inšpekčnú činnosť v účastníckych krajinách.

(tasr, reuters)