Preskočiť na obsah
  |  

Budúcnosť schengenského priestoru je otázka, domnieva sa Šutaj Eštok

Vo chvíli, keď jednotlivé štáty zavádzajú vo vlastnej réžii hraničné kontroly, je otázna budúcnosť schengenského priestoru. Vyhlásil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý v danej súvislosti ocenil ambíciu českého ministra diplomacie Víta Rakušana zvolať stretnutie ministrov vnútra krajín Vyšehradskej štvorky v rozšírenom formáte s Nemeckom a Rakúskom.

Šutaj Eštok sa vo štvrtok stretol so svojím českým rezortným partnerom v Prahe. Zdôraznil, že Slovensko si bude plniť úlohy, ktoré vyplývajú z ochrany schengenského priestoru. "Zaviazali sme sa, že budeme bojovať proti pašerákom a nelegálnej migrácii... Nechceme, aby na Slovensku vznikali getá a no-go zóny, ktoré vznikli vo Francúzsku, v Nemecku, Švédsku, Belgicku a podobne," povedal minister vnútra.

Prevádzači sa podľa neho snažia prepašovať aj spiace teroristické bunky. "To sa nesmie stať, aby sme tu my podcenením situácie vytvorili možnosť akéhokoľvek teroristického útoku," dodal.

Český minister vnútra očakáva, že kvalita spolupráce medzi SR a ČR v oblasti riešenia nelegálnej migrácie zostane rovnaká. Chce dospieť k tomu, aby sa kontroly na hranici so Slovenskom mohli zrušiť. Sú podľa jeho slov finančne aj logisticky náročné. "Ako minister vnútra ale musím zaistiť bezpečnosť občanov Česka," povedal.

Doplnil, že so Šutajom Eštokom podpísali revidovanú zmluvu o štátnej hranici, zostáva nemenná.

(tasr)

  |  

Europarlament žiada razantnejšie presadzovanie sankcií EÚ voči Rusku

Europarlament žiada razantnejšie presadzovanie sankcií Európskej únie voči Rusku a ďalšie obmedzenie možností na ich obchádzanie.

 Európsky parlament (EP) vo svojom uznesení vyjadril znepokojenie nad existujúcimi medzerami v sankčnom režime EÚ voči Rusku. Europoslancov znepokojujú nedostatky v presadzovaní sankcií, ako aj snahy o podkopávanie reštrikcií zameraných na oslabenie kapacít, ktoré umožňujú Moskve viesť vojnu voči Ukrajine.

Uznesenie konkrétne poukazuje na schopnosť Ruska obchádzať opatrenia, ktoré majú obmedziť jeho zisky z exportu ropy a ropných produktov do EÚ. Deje sa tak napríklad prostredníctvom nárastu dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy z Indie a ďalších krajín.

Poslanci tiež zdôraznili, že kriticky dôležité komponenty zo Západu sa stále dostávajú do Ruska cez krajiny, ako sú Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko či Srbsko.

Poslanci preto vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby posilnili a centralizovali dohľad nad uplatňovaním sankcií na úrovni Únie a vytvorili mechanizmus, ktorý by eliminoval ich obchádzanie.

EÚ by podľa nich mala posilniť najmú koordináciu pri presadzovaní existujúcich ropných sankcií, uzavrieť trh pre fosílne palivá pôvodom z Ruska a uvaliť sankcie na všetky hlavné ruské ropné spoločnosti, Gazprombanku, ich dcérske firmy, predstavenstvá a manažment.

Novinkou je, že poslanci žiadajú od Európskej komisie a členských štátov EÚ aj rozšírenie sankcií aj na úplný zákaz predaja a spracovania diamantov ruského pôvodu. EÚ by podľa EP mala preskúmať aj právne možnosti umožňujúce konfiškáciu zmrazeného ruského majetku a jeho použitie na obnovu Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Španielski socialisti sa dohodli s katalánskymi separatistami zo strany Junts

Španielski socialisti sa dohodli s katalánskymi separatistami zo strany Junts, výmenou za amnestie vo veci referenda podporia vládu Pedra Sáncheza.

Dohodu oznámil socialistický zákonodarca a predstaviteľ Santos Cerdán. „Toto je politická dohoda a dohoda o amnestii,“ povedal.

Toto rozhodnutie výrazne zvyšuje Sánchezove šance na vytvorenie ďalšej menšinovej ľavicovej koaličnej vlády. Stále však potrebuje podporu malej baskickej strany, pravdepodobne ju však dosiahne.

Amnestia bola kľúčovou súčasťou náročných rokovaní dvoch strán zastávajúcich nezávislosť Katalánska so zástupcami Sánchezovej úradujúcej vlády. Prospela by totiž bývalému katalánskemu prezidentovi Carlesovi Puigdemontovi, ako aj množstvu ľudí od menších vládnych úradníkov až po bežných občanov, ktorí sa dostali do právnych problémov pre svoje úlohy v ilegálnom pokuse o odtrhnutie Katalánska pred šiestimi rokmi.

(sita, ap)

  |  

Slovensko, Chorvátsko, Grécko a Rumunsko budú spolupracovať na obnove riek

Slovensko, Chorvátsko, Grécko a Rumunsko budú spolupracovať na obnove riek. Projekt sa bude týkať všetkých riek, na ktorých sú nepotrebné, škodlivé a zastarané migračné bariéry. Migračné bariéry na riekach sú často dôvodom zhoršenia stavu vôd.

Organizácia WWF Slovensko chce v rámci projektu navrhnúť aj posilnenie národnej legislatívy s cieľom obnoviť voľne tečúce rieky. Projekt bude na Slovensku trvať od jesene 2023 do leta 2026.

Európske rieky podľa posledných zistení rozdeľuje vyše 1,2 milióna bariér. Viac ako 156-tisíc z nich je zastaraných a neplnia funkciu, pre ktorú boli pôvodne vybudované, uviedli environmentalisti.

"Cieľom nového projektu, na ktorom sa bude podieľať aj WWF Slovensko, je riešiť tieto prekážky na našich riekach, zabezpečiť ozdravenie krajiny a vodných tokov, obnoviť neresový ťah druhov rýb, ktorých početnosť v Európe výrazne klesla," povedala riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Dodala, že takýmto spôsobom chránia vzácne druhy a podporujú dlhodobú udržateľnosť európskych sladkovodných ekosystémov.

Trojročný projekt je financovaný grantovou organizáciou European Open Rivers Programme, ktorého prijímateľom sú mimovládne organizácie. Projektom sa WWF Slovensko prihlasuje k záväzku Slovenskej republiky, ktoré si pred rokom dala na konferencii OSN o vode. Do roku 2030 chcú obnoviť 125 kilometrov našich riek.

(tasr)

  |  

Na prevahu Ukrajiny to nevyzerá, na budúci rok by mohli začať rokovania, vyhlásil Pavel

Na prevahu Ukrajiny to nevyzerá, na budúci rok by mohli začať rokovania, vyhlásil Pavel. Čas podľa neho hrá v prospech Ruska, a preto by sa na budúci rok mohli začať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

"Na budúci rok môže dôjsť k nejakým začiatkom rokovaní, pretože vývoj nenasvedčuje tomu, že by ukrajinská strana mohla získať vojenskú prevahu. Čas teraz hrá v prospech Ruska, ktoré má silnejšiu mobilizačnú základňu pre ľudské zdroje. Tým, že získa čas, bude schopné doplniť aj materiál, ktorý mu dlhodobo chýbal. Vidíme masívne dodávky zo Severnej Kórey, vidíme snahy o obchádzane sankcií," uviedol na konferencii český prezident Petr Pavel.

"Ukrajinci sú stále pripravení bojovať, nemajú veľmi na výber... Výsledok však pravdepodobne bude vyzerať inak," povedal ďalej s tým, že k rokovaniam by mohlo dôjsť po vyčerpaní kapacít protiofenzívy.

Kľúčové pritom podľa neho bude, čo Ukrajinci stihnú na bojisku do začiatku zimy. Pre rokovania sa však podľa neho môžu rozhodnúť len samotní Ukrajinci a k žiadnym ústupkom ich nemožno nútiť.         

Pavel zároveň Ukrajinu ubezpečil, že Česko stojí na jej strane. Západ podľa neho musí pokračovať v podpore dovtedy, než sa Ukrajinci sami rozhodnú pre ďalší krok.

Upozornil tiež na to, Rusko sa snaží konflikt predĺžiť a môže čakať aj na výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch. Tie sa budú konať na budúci rok v novembri a mohli by zmeniť ochotu USA pomáhať Ukrajine.

(tasr)

  |  

Mesto Humenné ukončilo výstavbu nového cyklomosta za takmer dva milióny eur

HUMENNÉ - Mesto Humenné ukončilo výstavbu cyklomosta cez rieku Laborec. O výzore takmer 90 metrov dlhého mosta rozhodli samotní obyvatelia mesta v ankete. Celková výška oprávnených výdavkov projektu bola takmer dva milióny eur.

Lávku pre peších a cyklistov slávnostne otvoria pre verejnosť vo štvrtok 9. novembra o 16:30. Ako informoval Marián Škuba z tlačového referátu Mestského úradu v Humennom, nový cyklomost spája Sídlisko pod Sokolejom s centrálnou časťou mesta a uľahčí prechod aj pre obyvateľov lokality Valaškovce alebo z obce Jasenov.

„Aktuálne spájame dve časti nášho mesta, ktoré pretína rieka Laborec. Na tomto projekte sme pracovali viac ako štyri roky od prípravy projektovej dokumentácie, majetkovo-právneho vysporiadania, cez územné konanie až po stavebné konanie a následnú výstavbu. Sídlisko pod Sokolejom, časť Valaškoviec, Jasenovská ulica aj priemyselná zóna sa stanú ešte pevnejšou časťou Humenného,“ skonštatoval primátor mesta Miloš Meričko.

Mesto získalo na výstavbu mosta nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Samospráva prispela päťpercentným spolufinancovaním.

„Tento projekt je úspešným príkladom využitia eurofondov na zlepšenie cestovného ruchu a kvality života ľudí v regiónoch. Zároveň je jedným zo stoviek projektov, ktoré sa v tomto čase ku koncu roka dokončujú. Napriek mesiacom šírenia hoaxov o prepadnutých eurofondoch zo strany opozície je zrejmé, že v programe IROP, ktorý som mala na starosti, neprepadne nič, a to práve vďaka dobrému manažmentu a spolupráci so samosprávou,“ uviedla bývalá ministerka rezortu investícií a v súčasnosti poslankyňa Národnej rady SR a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.

Práce trvali rok. Ich zhotoviteľom bola na základe verejného obstarávania spoločnosť Ingsteel, s.r.o Bratislava. Výstavba začala 26. októbra 2022. Od 12. januára 2023 odštartovali zemné výkopové práce na južnej a následne aj severnej strane brehu Laborca. Konštrukcia nového mosta je oceľová s oceľovou prvkovou mostovkou. Založenie mostnej konštrukcie bolo realizované na betónových oporách a mikropilotových základoch. Mostné dielce sú spojené zvarmi, montážnymi spojmi, osadené a aktivované boli ťahadlá. Na cyklomoste sú inštalované aj bezpečnostné prvky ako zábradlia a nerezové siete. Povrch vozovky mosta je tvorený plechmi s protišmykovou úpravou.

Dĺžka premostenia je 73,8 metra, celková dĺžka mosta je 87,5 metra. Svetlá šírka medzi zábradliami je 4,9 metra a celková šírka lávky vrátane konštrukcie oblúkov je 6,05 metra. Na Štefánikovej a Janovskej ulici vybudovali takmer 400 metrov nového cyklochodníka a rozšírená bola aj existujúca sieť chodníkov. Na lávke a novovybudovanom chodníku pribudlo verejné osvetlenie. Cyklomost je osvetlený LED svietidlami a nastaviteľnými LED reflektormi. „Ako má cyklomost vyzerať rozhodli Humenčania. Vo verejnej ankete získala verzia s oblúkom 73 percent hlasov,“ pripomenul Škuba.

(sita)