Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teploty vlani boli najvyššie za posledných 125 000 rokov

Teploty vlani boli najvyššie za posledných 125-tisíc rokov. Vyplýva to z výskumu, ktorého výsledky vo štvrtok zverejnila nezisková organizácia Climate Central. Priemerná celosvetová teplota bola zároveň o približne 1,32 stupňa Celzia vyššia, než v období pred priemyselnou revolúciou, uviedla organizácia.

Horúčavy postihli všetky štáty. Vplyvy zmeny klímy boli najsilnejšie v rozvojových krajinách blízko rovníka, obdobia extrémnych horúčav súvisiace s klímou v USA, Indii, Japonsku a Európe len zdôrazňujú, že nikto nie je pred zmenou klímy v bezpečí, upozornil vedúci výskumník Andrew Pershing.

Jeho tím skúmal teplotné záznamy zo 175 krajín a 920 veľkých miest od novembra 2022 do októbra 2023 a analýzu zverejnil na svojej webovej stránke. Mesto Houston v americkom štáte Texas malo 22 dní extrémnych horúčav, čo je viac než akékoľvek iné mesto na svete.

Ďalšími mestami s extrémnymi horúčavami boli New Orleans tiež v USA, a Jakarta a Tangerang v Indonézii, kde mali 17 dní extrémnych horúčav.

Správa vyšla po tom, čo Služba Európskej únie pre klimatickú zmenu (Copernicus) hlásila, že teplota v prvých desiatich mesiacoch roka 2023 bola 1,43 stupňa Celzia nad priemerom predindustriálneho obdobia, pričom služba vychádzala z iných údajov.

Október 2023 bol nielen najteplejší od začiatku meraní, ale tiež najteplejší za 125-tisíc rokov, ako ukazujú údaje Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

Rok 2023 sa takmer určite stane najteplejším v celej histórii meraní.

(dpa, tasr)

Minúta  |  

Šéfovia CIA a Mosadu sa stretli s katarským premiérom

Šéfovia CIA a Mosadu sa stretli s katarským premiérom. Rokovali o kritériách dohody o prepustení rukojemníkov a prestávkach v bojoch medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Výsledok rokovaní nie je jasný.

Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns a šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea sa vo štvrtok v Dauhe stretli s katarským premiérom. V Katare sídli viacero politických lídrov Hamasu a Katar je zároveň sprostredkovateľom snáh o prepustenie rukojemníkov, ktorých teroristi uniesli začiatkom októbra pri útoku na Izrael.

Barnea, Burns a katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání sa stretli po stredajšom stretnutí katarských sprostredkovateľov s politickými predstaviteľmi Hamasu. Výhodou ich stretnutia bolo, že všetky tri strany v reálnom čase sedeli za jedným stolom, aby urýchlili doladenie podmienok možnej dohody o prepustení rukojemníkov.

Štvrtkové rokovania zahŕňali aj okolnosti umožnenia humanitárnych dodávok paliva do pásma Gazy. Izrael ich doteraz odmieta pre obavy, že k palivu sa dostane Hamas a použije ho na bojové účely.

Iný nemenovaný zdroj uviedol v stredu pre agentúru Reuters, že prebiehajú rokovania o prepustení desiatich až 15 rukojemníkov výmenou za jednodňovú až dvojdňovú humanitárnu prestávku v bojoch v Gaze.

Katarský premiér spolu s katarským emirom Tamímom ibn Hamadom al-Sáním odcestovali vo štvrtok do Spojených arabským emirátov (SAE), kde sa stretli so šejkom Muhammadom bin Zájiomd Ál Nahjánom, najvyšším predstaviteľom SAE. Cieľ ich návštevy nie je bezprostredne jasný, SAE však na rozdiel od Kataru udržiavajú od roku 2020 diplomatické vzťahy s Izraelom.         

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Humenné: Slávnostne otvorili cyklomost ponad rieku Laborec

HUMENNÉ - Lávku pre peších a cyklistov cez rieku Laborec slávnostne otvorili, verejnosť ju už môže využívať. Práce trvali rok.

Náklady projektu s názvom Zvýšenie mestskej mobility budovaním siete cyklistickej infraštruktúry v meste Humenné dosiahli viac ako 1,87 milióna eur. Mesto ho financovalo prevažne z eurofondov, pričom spoluúčasť radnice predstavovala päť percent.        

Nový cyklomost spája Sídlisko pod Sokolejom ponad riečnu tepnu mesta s jeho centrálnou časťou. Súčinne uľahčí prechod pre obyvateľov lokality Valaškovce alebo z obce Jasenov. Jeho celková dĺžka je 87,5 metra a šírka 6,05 metra. O jeho podobe rozhodli Humenčania prostredníctvom verejnej ankety. Na Štefánikovej ulici je lávka napojená na existujúci cyklochodník. Na Jasenovskej ulici bol vybudovaný nový cyklochodník v dĺžke 130 metrov. "V rámci projektu bola tiež rozšírená už existujúca sieť chodníkov na Štefánikovej aj Jasenovskej ulici," dodalo mesto.        

Podľa slov primátora Miloša Merička je výstavba lávky aj symbolom spájania. Ako povedal, Sídlisko pod Sokolejom, časť Valaškoviec, Jasenovská ulica aj priemyselná zóna sú tak ešte pevnejšou časťou Humenného. "Aktuálne spájame dve časti nášho mesta, ktoré pretína rieka Laborec. Na tomto projekte sme pracovali viac ako štyri roky, od prípravy projektovej dokumentácie, majetkovoprávneho vyrovnania, cez územné konanie až po stavebné konanie a následnú výstavbu," dodal.        

Radnica pripomenula, že žiadosť o získanie nenávratných finančných prostriedkov podala v októbri 2021. Konečné rozhodnutie o schválení prišlo samospráve až v septembri 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort financií ubezpečil Úniu miest Slovenska, že rozpočtové provizórium považuje za poslednú voľbu

Rezort financií ubezpečil Úniu miest Slovenska, že rozpočtové provizórium považuje za poslednú voľbu. Cieľom ministerstva je schváliť rozpočet na budúci rok. Rezort po rokovaní únie miest sľúbil, že nebude prijímať záverečné rozhodnutia bez diskusie so samosprávami.

"Úniu miest Slovenska (ÚMS) teší, že na dnešnom rokovaní zazneli zo strany ministerstva financií úvahy o tom, že vláda chce samosprávam v rozpočte pomôcť. ÚMS zároveň očakáva, že bude v najbližších týždňoch zverejnená nová, reálna daňová prognóza týkajúca sa príjmov miest z podielových daní v roku 2024. Rovnako očakáva, že štát príde s kredibilným plánom, ako stabilizovať situáciu, ktorá ohrozuje fungovanie samospráv v ďalších rokoch," uviedla hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Únia taktiež informovala o tom, že po schválení programového vyhlásenia vlády v Národnej rade sa pravidlá pre dlhovú brzdu nebudú uplatňovať 24 mesiacov. Dodala, že aj keby zákon o dlhovej brzde neplatil, prognózuje štát mestám v budúcom roku príjmy z podielových daní maximálne na úrovni tohtoročných príjmov. Je to podľa únie v dôsledku štátom schválených zákonov a sociálnych opatrení.

Prezident ÚMS Richard Rybníček dodal, že štát súčasne samosprávam zvýšil výdavky. "Napríklad vplyvom štátom schváleného rozhodnutia o zvýšení miezd zamestnancov stúpnu výdavky na mzdy v meste Trenčín o štyri milióny eur. Vplyvom inflácie neustále rastú výdavky za tovary a služby a stavebné práce," objasnil.

Za veľmi nestabilné a rizikové z pohľadu rozpočtu považuje ÚMS aj ceny energií. "Pri stagnácii, respektíve poklese reálnych príjmov od štátu z podielových daní, nie sú mestá schopné financovať svoje samosprávne funkcie bez úpravy svojich daní a poplatkov, čo sa už, žiaľ, deje," doplnil Rybníček.

Únia dodala, že dlhodobo a systematicky upozorňuje na náročnú finančnú situáciu v mestách a apeluje na zodpovedný prístup štátu. Taktiež je pripravená na ďalšie diskusie a od vzájomnej spolupráce očakáva reálny výsledok v podobe zlepšujúcej sa ekonomickej kondície miest.

(tasr)

Minúta  |  

Írsky súd uznal Slováka Jozefa Pušku vinným z vlaňajšej vraždy mladej učiteľky

Írsky súd uznal Slováka Jozefa Pušku vinným z vlaňajšej vraždy mladej učiteľky. Hrozí mu doživotné väzenie, sudca rozsudok vynesie až po vypočutí vyjadrení rodiny obete 17. novembra.

Učiteľka základnej školy a hudobníčka Ashling Murphyová (23) bola zavraždená vlani v januári, keď si bola zabehať pozdĺž kanála neďaleko mesta Tullamore v strednom Írsku. Z vraždy obvinili v súčasnosti 33-ročného slovenského občana Jozefa Pušku, ktorý žije v Tullamore.

Puška na začiatku procesu vraždu poprel a vyhlásil sa za nevinného. O jeho vine však vo štvrtok jednohlasne rozhodla 12-členná porota zložená z deviatich mužov a troch žien.

Súdny proces sa začala pred troma týždňami. Prítomní si vypočuli, že vrah Murpyhovej uštedril 11 bodných rán do oblasti krku, ktoré spôsobili akútnu stratu krvi a zástavu srdca. Šokujúca vražda sa odohrala za bieleho dňa.

Prípad rezonoval aj v susednej Británii, kde v rovnakom čase došlo k sérii vrážd, ktoré upriamili pozornosť na násilie páchané na ženách.

(tasr)

Minúta  |  

Kamenický v Bruseli vysvetľoval prípravu rozpočtu Slovenska na rok 2024

Ladislav Kamenický v Bruseli vysvetľoval prípravu rozpočtu Slovenska na budúci rok. Európsku komisiu minister financií informoval o celkovej situácii na Slovensku z pohľadu verejných financií po nástupe novej vlády.

Minister uviedol, že počas stretnutí s eurokomisárom pre hospodárstvo Paolom Gentilonim a podpredsedom Európskej komisie (EK) pre hospodárstvo Valdisom Dombrovskisom upozornil na oveľa horší stav verejných financií, ako si predstavoval pred vzniknutím vlády.

"S komisármi sme si vyjasnili čísla, ktoré boli odoslané Európskej komisii. Dohodli sme sa, že bude ďalšie objasnenie. V piatok ráno budem mať stretnutie so svojimi ľuďmi na ministerstve a posnažíme sa odoslať eurokomisii aktualizované čísla," opísal situáciu.

Každá členská krajina EÚ pred odobrením svojho ročného rozpočtu posiela podklady exekutíve EÚ. Kamenický skonštatoval, že keď odchádzal z funkcie ministra financií v roku 2019, eurokomisia mala pravidlá týkajúce sa národných rozpočtov. To zmenila pandémia nového koronavírusu, od 1. januára 2024 by však tieto pravidlá mali opäť platiť.

Minister zdôraznil, že prišiel do Bruselu obhajovať záujmy Slovenska a tlmočiť, že predošlé vlády spôsobili, že Slovensko má po tri a pol roka jeden z najvyšších nárastov dlhu v EÚ. "Je to o desať percentuálnych bodov na úroveň 58 percent z pôvodných 48 percent. Máme úplne najhorší deficit v rámci EÚ," uviedol.

Poukázal na to, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera spôsobili, že Slovensko bude mať obrovský deficit aj na budúci rok, čo znamená, že nová vláda musí konsolidáciu verejných financií riešiť aj s týmto bremenom.

O opatreniach, ktoré vláda prijme, je podľa neho predčasné hovoriť. Vláda sa na nich musí dopredu dohodnúť s eurokomisiou. Spresnil, že len čo vláda schváli rozpočet, okamžite ho zašle do Bruselu a keď ho eurokomisia odobrí, predloží ho na schválenie do Národnej rady SR.

Kamenický upozornil, že Slovensko v rámci navrhovaného navýšenia eurorozpočtu o 50 miliárd eur pre Ukrajinu (66 miliárd celkom) by malo po dobu štyroch rokov prispieť sumou od 400 do 500 miliónov eur. "My s týmito dosahmi rátame, ale čo sa týka samotných opatrení, to ešte budeme riešiť, že koľko a kde budeme musieť ušetriť," odkázal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.