Preskočiť na obsah
  |  

Austrália zažila národný chaos

Austrália zažila národný chaos, pol dňa nefungovali telekomunikačné služby spoločnosti Optus. Pol dňa nebolo možné volať, pripojiť sa na internet ani elektronicky platiť. Niektorí ľudia sa nevedeli dostať ani do vlastnej kancelárie.

Ako reagovali ľudia na takýto výpadok, sa dočítate v článku Damiána Königa.

  |  

Vladimir Putin bude mať v decembri prvú veľkú tlačovú konferenciu od invázie ruských síl na Ukrajinu

Vladimir Putin bude mať v decembri prvú veľkú tlačovú konferenciu od invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári minulého roka. Oznámil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Kolo otázok a odpovedí pre novinárov bude skombinované s programom Priama linka, v rámci ktorého môžu občania v priamom prenose telefonovať do štúdia a predniesť svoje problémy. Peskov konkrétny dátum neuviedol, na sociálnych sieťach sa však spomína 19. december.

Niekoľkohodinové mediálne podujatie je naplánované pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v marci, v ktorých sa Putin bude uchádzať o opätovné zvolenie. Vlani v decembri túto tlačovú konferenciu zrušil po prvýkrát za uplynulých desať rokov.

Pravdepodobne sa chcel vyhnúť otázkam zahraničných novinárov, pretože ruská armáda utrpela opakované porážky vo vojne proti Ukrajine.

Putin čoraz častejšie vystupuje na verejnosti. Opakovane odpovedá na otázky novinárov verných jeho straníckej línii, ktorí ho sprevádzajú na cestách alebo sa s ním stretávajú v Kremli. Nezávislé médiá však nemajú na takéto stretnutia prístup.

Televízny rozhovor Priama linka sa naposledy uskutočnil 30. júna 2021.

(dpa, tasr)

  |  

Lotyšský parlament zlegalizoval partnerstvá osôb rovnakého pohlavia

Lotyšský parlament zlegalizoval partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Páry rovnakého pohlavia v Lotyšsku tak budú môcť uzatvárať zákonom uznané partnerstvá.

Nový zákon vstúpi do platnosti v polovici budúceho roka. Na jeho základe si partneri rovnakého pohlavia môžu svoje partnerstvo zaregistrovať u notára. To im umožní napríklad navštevovať sa počas hospitalizácie v nemocnici alebo využívať isté sociálne výhody. Partneri v tomto zväzku si stále nebudú môcť adoptovať deti.

Lotyšská ministerka spravodlivosti Inese Libina-Egnere uviedla, že parlament nemal v úmysle poskytnúť registrovaným partnerstvám rovnaké práva ako zosobášeným párom. "Uvedomujeme si, že máme rodiny, ktoré nie sú zosobášené, a toto je spôsob, ktorým môžu svoje vzťahy registrovať... Politická vôľa je mať veľmi špecifický druh registrovaných partnerstiev," povedala ministerka.

Téma homosexuality spoločnosť v Lotyšsku stále rozdeľuje. V roku 2005 sa tiež zmenila ústava, aby sa manželstvo zadefinovalo ako zväzok povolený len medzi mužom a ženou.

Lotyšský parlament v máji zvolil za prezidenta bývalého šéfa diplomacie Edgarsa Rinkevičsa. V rámci Európskej únie sa stal prvým prezidentom, ktorý sa otvorene priznáva k homosexuálnej orientácii. V stočlennom parlamente získal 52 hlasov aj napriek tomu, že len 45 percent Lotyšov by sa cítilo komfortne, keby mal vysokopostavený predstaviteľ homosexuálnu alebo bisexuálnu orientáciu. To vyplýva z prieskumu Eurobarometer z roku 2019.

(tasr)

  |  

Potravinári sa ohradili voči zavádzaniu daní na potraviny a nápoje

Potravinári sa ohradili voči zavádzaniu daní na potraviny, nápoje a tabak. Potravinárska komora Slovenska upozornila i na pretrvávajúcu vysokú infláciu potravín na Slovensku, ktorá patrí medzi najvyššie v EÚ. Uviedla to vo štvrtok v liste pre premiére Roberta Fica.

"Dane z potravín a nápojov v dôsledku cenovej elasticity nemajú potenciál výrazného výberu finančných prostriedkov pre štát, majú však negatívny sociálny dopad. Zavedenie dane z potravín a nápojov bude mať za následok, že domácnosti s nižším príjmom budú na potraviny vynakladať viac finančných prostriedkov, prípadne budú siahať po menej výživných potravinách," uviedol v liste prezident Potravinovej komory Slovenska (PKS) Daniel Poturnay.

So zavedením dodatočných daní na potraviny sa podľa potravinárov znižuje spotreba, čo má za následok znižovanie objemu výroby, pracovných miest a výberu dane z pridanej hodnoty. Medzi ďalšie negatívne dopady môže podľa nich patriť zvýšenie cezhraničných nákupov a vzostup diskontných reťazcov, ktoré uprednostňujú dovoz lacnejších potravín zo zahraničia, čim znižujú potenciál rozvoja domácej produkcie potravín.

"Je potrebné pripomenúť, že v septembri tohto roku dosahovalo Slovensko po Belgicku a Maďarsku najvyššiu hodnotu inflácie potravín vo výške 11,3 percenta, pričom Slovensko sa umiestňuje vo vysokej miere inflácie potravín na popredných miestach v rámci krajín EÚ už niekoľko mesiacov," dodal Poturnay.

Z tohto dôvodu je podľa komory kontraproduktívne zavádzať dane, ktoré budú ceny potravín ďalej zvyšovať, s negatívnym dopadom nielen na zraniteľné skupiny obyvateľstva, ale aj na potenciál hospodárskeho rozvoja a zamestnanosť.

(tasr)

  |  

Francúzsko a Nemecko budú rokovať o nových fiškálnych pravidlách EÚ

Francúzsko a Nemecko budú koncom tohto mesiaca rokovať o nových fiškálnych a dlhových pravidlách EÚ, aby sa do konca roka vytvoril základ pre paneurópsku dohodu. Oznámili to vo štvrtok ministri financií oboch krajín.

Rozhovory sú súčasťou revízie fiškálnych pravidiel bloku, ktoré finančné trhy pozorne sledujú. Pravidlá boli pozastavené po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020, ale majú byť obnovené od roku 2024. Vlády EÚ ich chcú aktualizovať skôr, ako začnú opäť platiť.

"Francúzsko-nemecká iniciatíva by mohla viesť k vzájomnému porozumeniu medzi všetkými členskými štátmi EÚ," povedal nemecký minister financií Christian Lindner. Zopakoval tak široko rozšírený názor, že akonáhle dve najväčšie ekonomiky bloku dosiahnu dohodu, prijmú ju aj ostatné.

Lindner pred stretnutím ministrov financií EÚ povedal, že francúzsky náprotivok Bruno Le Maire ho navštívi neskôr v novembri, aby prediskutoval "úroveň ambícií".

Pravidlá Paktu stability a rastu obmedzujú rozpočtové deficity na 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh na 60 percent HDP. V prípade prekročenia týchto limitov hrozia členským štátom disciplinárne opatrenia.

Mnohé európske vlády však v súčasnosti vysoko prekračujú tieto limity a zároveň musia investovať do boja proti zmene klímy.

Európska komisia (EK) pôvodne navrhla, že bude akceptovať akýkoľvek pokles dlhu počas štyroch rokov. Nemecko však trvá na minimálnych ročných sumách nazývaných referenčné hodnoty, ktoré by boli rovnaké pre všetkých. Presadzuje tiež nové pravidlá, podľa ktorých by sa vlády mali zamerať na rozpočtové deficity pod 3 percentá HDP, čím sa vytvorí rezerva na neočakávané udalosti.

Le Maire poznamenal, že ministri EÚ chcú dohodu o nových pravidlách do konca roka.

"EÚ potrebuje tieto nové pravidlá. Tie staré sú zastarané. Potrebujeme financovať naše investície, aby sme zaručili finančnú stabilitu EÚ," vyhlásil a potvrdil, že čoskoro navštívi Lindnera v Berlíne.

(reuters, tasr)

  |  

EÚ zvažuje alternatívnu pomoc Ukrajine v prípade maďarského veta

EÚ zvažuje alternatívny plán financovania Ukrajiny, ak bude Maďarsko vetovať súčasný návrh balíka vo výške 50 miliárd. Reprezentanti niektorých krajín presadzujú čo najrýchlejšie alternatívne riešenie s cieľom vyvolať tlak na maďarského premiéra Viktora Orbána.

Európska komisia navrhla zvýšiť spoločný rozpočet EÚ o 66 miliárd eur na pokrytie zvýšených nákladov. Časť z nich vo výške 50 miliárd eur pôjde do programu finančnej podpory Ukrajiny. Plány Eurokomisie schváliť tento návrh do konca roka narazil na nejednotnosť v rámci štátov EÚ, najmä na odpor Maďarska.

Minulý mesiac denník Financial Times informoval, že Európska komisia sa pripravuje vyčleniť miliardy eur Maďarsku z fondov EÚ, ktoré sú momentálne zmrazené pre problémy s právnym štátom v krajine. Týmto krokom sa pokúsila získať podporu Budapešti pri zvyšovaní rozpočtu EÚ a poskytovaní významnej finančnej pomoci Ukrajine.

(bloomberg ukrajinská pravda)