Identifikovaní zatknutí detskí migranti v Paríži: Takmer všetci sú v skutočnosti dospelí

Kriminalita mladých migrantov je vo Francúzsku vážnym spoločenským fenoménom. Platí to obzvlášť od vypuknutia migračnej krízy okolo roku 2015. Denník Le Figaro v tejto súvislosti uviedol, že v rozmedzí rokov 2016 až 2020 ich násilná trestná činnosť v hlavnom meste Paríž stúpla až o 407 percent.

Pri postihovaní adolescentných páchateľov ale tamojšie orgány často vchádzajú do slepej uličky. V mnohých prípadoch si totiž nie sú isté ich skutočným vekom. To má vplyv nielen v úvode konania, ale aj na jeho konci, pri výmere prípadného trestu. Dôvodom pochybností je, že mnohí prisťahovalci o svojom minulom živote klamú, prípadne, presný dátum svojho narodenia nevedia.

Na potlačenie tohto nežiaduceho javu zaviedla polícia v Paríži inovatívny systém, prostredníctvom ktorého posiela odtlačky prstov dolapených páchateľov do krajín ich pôvodu. Týmto spôsobom už spolupracujú s Alžírskom, Marokom a Tuniskom, ktoré im s presnou identifikáciou pomôžu spravidla v horizonte štyroch až ôsmich týždňov.

Opak sa ukázal pravdou takmer vždy

Zhruba 15 mesiacov po jeho zavedení sú výsledky alarmujúce. Z viac ako 939 žiadostí o identifikáciu sa podarilo overiť 229 migrantov, ktorí o sebe tvrdili, že sú maloletí. V realite však malo až 216 z nich viac ako 18 rokov. Znamená to, že až 94 percent z týchto údajne detských migrantov bolo v skutočnosti dospelých.

Kooperácia medzi Francúzmi a krajinami Maghrebu umožnila určiť aj štátnu príslušnosť týchto falošných maloletých. Výsledky sú také, že 156 z nich bolo Alžírčanov, 71 Maročanov a dvaja Tunisania. Ostatní boli vyhodnotení ako prisťahovalci „neznámeho pôvodu“. Le Figaro spresňuje, že pravdepodobne ide o Sýrčanov alebo obyvateľov Líbye.

Podobne v Británii

Podobné skúsenosti majú aj v Spojenom kráľovstve. Na sklonku vlaňajška vysvitlo, že viac ako polovica migrantov, ktorí v posledných piatich rokoch zavítali na Britské ostrovy a u ktorých existovali pochybnosti o ich reálnom veku, klamala o tom, koľko má v skutočnosti rokov a vydávala sa za deti.

Od roku 2015 britská vláda podľa dát ministerstva vnútra vyšetrovala 3 929 prípadov prisťahovalectva, pri ktorých išlo o pochybný vek migranta. Z preskúmaní sa zistilo, že 2 135 žiadateľov o azyl malo viac ako 18 rokov, hoci predtým tvrdili, že sú maloletí.

V skutočnosti však mohol byť počet podvodných tvrdení cudzincov vyšší, pretože vyšetrovanie neprebiehalo proti „deťom“, pokiaľ sa nezdalo, že sú „výrazne“ staršie, ako je hranica dospelosti, teda 18 rokov. Najviac podľa zistení o tomto kľúčovom údaji nehovorili pravdu imigranti z Afganistanu, Eritrey či Iraku.

Nemci na to šli prácnejšie

V roku 2019 sa údaje podobného charakteru objavili aj v Nemecku. Portál Focus, opierajúc sa o štúdiu Inštitútu súdneho lekárstva na univerzite v Münsteri, informoval, že o svojom veku nehovorí pravdu takmer každý druhý migrant, ktorý vstúpi na územie spolkovej republiky.

Predmetná štúdia pracovala s analýzou všetkých relevantných údajov z roku 2007 až 2018. Išlo o informácie nachádzajúce sa v 594 lekárskych posudkoch k určeniu veku mladistvého žiadateľa o azyl. Z nich vysvitlo, že minimálne 234 skúmaných osôb malo 18 a viac rokov.

Podnety na vypracovanie posudkov v prípade pochybnosti prichádzajú najmä zo strany súdov a úradov starostlivosti o mládež. Pokiaľ sa preukáže, že prišelci majú nad 18 rokov, teda viac ako priznali, môže to znamenať stratu osobitného postavenia v azylovom procese.

Odborníci z medicínskeho prostredia na určenie pravého veku jedinca používajú viacero relatívne spoľahlivých metód. Od všeobecného fyziologického vyšetrenia, cez röntgenovú snímku chrupu až po skenovanie kľúčnej kosti. Pri pretrvávajúcich pochybnostiach sa osoba považuje za dieťa.