Členské štáty Európskej únie sa bránia novej smernici proti násiliu páchanom na ženách

Podľa navrhovanej európskej smernice by malo byť trestné nielen znásilnenie, ale aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nedobrovoľné zdieľanie intímnych záberov, kybernetické prenasledovanie, obťažovanie a podnecovanie k nenávisti alebo násiliu.

Smernica navrhuje tiež minimálne a maximálne tresty, ktoré by sa v prípade znásilnenia mali pohybovať od hranice ôsmich rokov odňatia slobody a pri priťažujúcich okolnostiach od 12 rokov odňatia slobody.

„Takúto smernicu potrebujeme preto, aby sa každá žena v každom kúte Európy mohla cítiť bezpečne, a vedela, že sa tieto činy proti ženám budú brať mimoriadne vážne, sankcionovať a primerane trestať,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Frances Fitzgerald (EPP).

Ďalšími krokmi by mala byť napríklad možnosť nahlasovať domáce násilie alebo násilie páchané na ženách online, právo obetí na odškodnenie od páchateľov a zriadenie bezplatnej linky pomoci dostupnej 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Ako ďalej informuje euractiv.sk, východiskom legislatívneho návrhu je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia z roku 2014, známy ako Istanbulský dohovor. Podľa Európskej komisie by sa s ním malo zosúladiť právo EÚ.

Únia sa k Istanbulskému dohovoru zaviazala, no šesť členských štátov, vrátane Slovenska, ho stále neratifikovalo. Okrem Slovenska ide o Bulharsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko a Českú republiku. Napriek prijatiu Istanbulského dohovoru Únia v súčasnosti nemá žiadny právny nástroj, ktorý by komplexne riešil rodovo podmienené násilie páchané na ženách.

Návrh narazil na silný odpor Poľska, ktoré podľa námestníka ministra spravodlivosti Sebastiana Kaletu už má vysoké štandardy ochrany obetí domáceho násilia alebo násilia proti ženám. Česká republika, Maďarsko a Estónsko kritizovali smernicu najmä v súvislosti s počítačovou kriminalitou.

(sita, euractiv)