Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zákaz pomáhať neplnoletým s potratom v štáte Idaho narazil, zablokoval ho federálny sudca

Zákon štátu Idaho zakazujúci dospelým pomáhať neplnoletým s potratom narazil, dočasne ho zablokoval federálny sudca. Samotný proces umelého ukončenia tehotenstva zostáva v krajine až na malé výnimky zakázaný.

Legislatíva chcela takýmto spôsobom zamedziť cestovaniu za potratmi do Washingtonu a Oregonu, kde sa tehotenstvo dá ukončiť legálne. Rozhodnutie sa stretlo s pozitívnymi reakciami najmä v radoch podporovateľov práva na potrat, ktorý zákaz v štáte Idaho označujú za protiústavný.

Podľa zákona môže byť každý, kto pomôže maloletej pri interrupcii, odsúdený na dva až päť rokov väzenia.

(guardian)

Minúta  |  

Dokončili revitalizáciu vnútrobloku na sídlisku Vlčince, ktorá stála viac ako 730-tisíc eur

ŽILINA - Dokončili revitalizáciu vnútrobloku na sídlisku Vlčince, ktorá stála viac ako 730-tisíc eur. Radnica využila nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu. Informovala o tom vedúca komunikačného odboru Mestského úradu v Žiline Katarína Gazdíková.

„Obnovy sa dočkali športové asfaltové plochy, vznikli nové chodníky a nové herné prvky a prvky pre deti a mládež. Doplnený a obnovený bol aj drobný mobiliár v podobe prístreškov na smetné nádoby, lavičky, ležadlá, kruhové lavičky či šachové stoly. Športovcov poteší nová bežecká dráha v dĺžke 130 metrov, dva nové basketbalové koše a stôl na stolný tenis,“ priblížila projekt Gazdíková.

Veľký dôraz v projekte sa podľa slov Gazdíkovej kládol na výsadbu zelene. "Súčasťou revitalizácie bolo aj doplnenie verejného osvetlenia do vnútrobloku," dodala Gazdíková.

(sita)

Minúta  |  

Ulice Varšavy naplnili tisícky pochodujúcich nacionalistov

Ulice Varšavy naplnili tisícky pochodujúcich nacionalistov pri príležitosti sviatku nezávislosti. Niektoré médiá hovoria o najväčšom vlasteneckom zhromaždení na európskom kontinente.

Pochod nezávislosti v minulosti prilákal aj sympatizantov krajnej pravice z iných európskych krajín vrátane Maďarska a Talianska. Medzi účastníkmi tohtoročnej akcie bol aj Paul Golding, líder Britain First - malej krajne pravicovej strany v Spojenom kráľovstve.

Nechýbali ani radikálni futbaloví fanúšikovia, pričom niektorí držali transparenty s krajne pravicovými heslami. Na pochode ulicami Varšavy sa však zúčastnilo aj mnoho rodín.

Agentúra AP s odvolaním sa na políciu informovala, že počas pochodu nedošlo k žiadnemu zatýkaniu.

Viacerí z pochodujúcich držali poľské vlajky, zapaľovali sa aj svetlice. V dave zaznievali slogany namierené proti Európskej únii, feminizmu či "ukrainizácii" Poľska.

V reakcii na nacionalistický pochod sa v uliciach poľskej metropoly tradične zorganizoval aj antifašistický protest. Nad hlavami demonštrantov viali okrem poľských zástav aj dúhové či palestínske, ako aj vlajky hnutia Antifa.

Búrlivé udalosti prilákali aj pozornosť ekoaktivistov, ktorí sa pokúsili prilepiť ku ceste, aby zabránili prichádzajúcim nacionalistom. Polícia ich bezprostredne zadržala a odviedla.

Tento rok sa vlastenecké zhromaždenie uskutočňuje poslednýkrát pod záštitou vládnucej strany Právo a spravodlivosť, ktorá v minulosti prioritizovala konanie pochodu pred inými udalosťami, no v uplynulých parlamentných voľbách prišla o väčšinu.

Deň nezávislosti je v Poľsku oslavou opätovného nadobudnutia zvrchovanosti krajiny v roku 1918, kedy sa po 123 rokoch Poľsko dostali spod nadvlády Pruska, Rakúska a Ruska.

Poľský prezident Andrzej Duda pri tejto príležitosti vo Varšave, pri Hrobe neznámeho vojaka, predniesol prejav, v ktorom varoval, že ruská imperiálna politika opäť ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj širší región.
"Ruský imperializmus pôjde ďalej: bude sa chcieť zmocniť ďalších národov, vziať im slobodu i ich štáty," povedal Duda.

(gazeta, x, tasr)

Minúta  |  

Súdy: V stredu by sa mal začať súdny proces v prípade vraždy študenta D. Tupého

V stredu by mal začať proces v prípade vraždy Daniela Tupého na Mestskom súde Bratislava I. Obžalobe pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom čelí Adam Puškár, ktorý sa aktuálne nachádza v útekovej väzbe. Podľa obhajcu trvá na svojej nevine.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží.

Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Zranenia utrpeli viacerí ľudia. Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu.

Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi H. hrozilo desať až 15 rokov, ale súdy ich napokon oslobodili.

(tasr)

Minúta  |  

V areáli košickej filozofickej fakulty vystavia cintoríny z prvej svetovej vojny

KOŠICE - V areáli košickej filozofickej fakulty vystavia cintoríny z prvej svetovej vojny. Pri príležitosti 105. výročia ukončenia prvej svetovej vojny ju pripravila Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika spolu s Krajským pamiatkovým úradom Prešov. Z fakulty o tom informoval Marián Gladiš.


Výstava nesie názov Frontové a lazaretné vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska - pamiatky histórie. V iných častiach Slovenska boli budované lazaretné, posádkové a zajatecké vojnové cintoríny, ale na severovýchodnom Slovensku išlo takmer výlučne o frontové cintoríny.

"Typová odlišnosť vojnových cintorínov mala priamy súvis s oblasťami ich vzniku. Kým západnú, strednú a juhovýchodnú časť Slovenska bojové operácie priamo nezasiahli, jeho severovýchodné okresy boli od novembra 1914 do mája 1915 priamou súčasťou karpatskej časti východného frontu," ozrejmil autor výstavy Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu Prešov.

Výstavu tvoria fotografie, projekty, plány či exhumačné protokoly. "Výstava je primárne určená pre žiakov a študentov základných, stredných a vysokých škôl, ale aj pre širokú odbornú a laickú verejnosť, ktorá sa zaujíma o regionálnu či vojenskú históriu," povedal Peter Borza z katedry histórie. Výstava v jej priestoroch v budove Platón potrvá do 15. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Členské štáty Európskej únie sa bránia novej smernici proti násiliu páchanom na ženách

Európske inštitúcie sa usilujú o spoločnú definíciu znásilnenia ako trestného činu dohodou na novej smernici proti násiliu páchanom na ženách. Členské štáty sú proti, k rôznym formám násilia pristupujú rozdielne.

Podľa navrhovanej európskej smernice by malo byť trestné nielen znásilnenie, ale aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nedobrovoľné zdieľanie intímnych záberov, kybernetické prenasledovanie, obťažovanie a podnecovanie k nenávisti alebo násiliu.

Smernica navrhuje tiež minimálne a maximálne tresty, ktoré by sa v prípade znásilnenia mali pohybovať od hranice ôsmich rokov odňatia slobody a pri priťažujúcich okolnostiach od 12 rokov odňatia slobody.

„Takúto smernicu potrebujeme preto, aby sa každá žena v každom kúte Európy mohla cítiť bezpečne, a vedela, že sa tieto činy proti ženám budú brať mimoriadne vážne, sankcionovať a primerane trestať,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Frances Fitzgerald (EPP).

Ďalšími krokmi by mala byť napríklad možnosť nahlasovať domáce násilie alebo násilie páchané na ženách online, právo obetí na odškodnenie od páchateľov a zriadenie bezplatnej linky pomoci dostupnej 24 hodín denne, sedem dní v týždni.

Ako ďalej informuje euractiv.sk, východiskom legislatívneho návrhu je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia z roku 2014, známy ako Istanbulský dohovor. Podľa Európskej komisie by sa s ním malo zosúladiť právo EÚ.

Únia sa k Istanbulskému dohovoru zaviazala, no šesť členských štátov, vrátane Slovenska, ho stále neratifikovalo. Okrem Slovenska ide o Bulharsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko a Českú republiku. Napriek prijatiu Istanbulského dohovoru Únia v súčasnosti nemá žiadny právny nástroj, ktorý by komplexne riešil rodovo podmienené násilie páchané na ženách.

Návrh narazil na silný odpor Poľska, ktoré podľa námestníka ministra spravodlivosti Sebastiana Kaletu už má vysoké štandardy ochrany obetí domáceho násilia alebo násilia proti ženám. Česká republika, Maďarsko a Estónsko kritizovali smernicu najmä v súvislosti s počítačovou kriminalitou.

(sita, euractiv)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.