Preskočiť na obsah
  |  

Bývalú šéfku štábu Navaľného v ruskom Tomsku poslali do vyšetrovacej väzby

Bývalú šéfku štábu Navaľného v ruskom Tomsku poslali do vyšetrovacej väzby, informoval o tom Fadejevovej bývalý kolega z mestskej Dumy Andrej Fatejev.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) pripomenula, že Xenija Fadejevová mala od decembra roku 2021 zakázané vykonávať niektoré činnosti: napr. používať internet, komunikovať s kýmkoľvek bez povolenia vyšetrovateľa a zúčastňovať sa na verejných podujatiach.

Fatejev tvrdí, že podľa sudcu Fadejevová porušila jeden zo zákazov a preto jej pred tromi týždňami nariadil domáce väzenie.

Proti tomuto rozhodnutiu protestoval štátny prokurátor Andrej Jeriomin, ktorý označil tento trest za príliš mierny a žiadal, aby bola Fadejevová vzatá do vyšetrovacej väzby, informoval Fatejev s tým, že súd v Tomsku sa s Jeriominovým názorom stotožnil.

Po tom, ako ruské úrady v roku 2021 vyhlásili politické štáby spojené s opozičným politikom Navaľným a pôsobiace v rôznych ruských regiónoch za extrémistické, sa Fadejevová z vlastnej vôle prestala zapájať do aktivít štábu, ktorý dovtedy viedla.

Podľa právnika toto jej rozhodnutie by mohlo poslúžiť ako základ pre to, aby bola zbavená trestnej zodpovednosti. V prípade, že ju súd uzná za vinnú, hrozí jej 12 rokov väzenia.

Bývalí koordinátori Navaľného štábov v iných sibírskych mestách - Ufa a Barnaul -: Lilija Čanyševová a Vadim Ostanin boli medzičasom odsúdení na 7,5 a deväť rokov väzenia.

Prípad Fadejevovej a niekoľkých ďalších bývalých koordinátorov Navaľného regionálnych štábov je stále predmetom vyšetrovania.

Organizácia pre ľudské práva Memorial, ktorú Rusko tiež zlikvidovalo, v pondelok zaradila Fadejevovú na zoznam politických väzňov.

Samotný Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva trest 19 rokov väzenia, odsúdený bol na základe obvinenia z extrémizmu.

Fadejevová bola za členku mestského parlamentu v Tomsku, ležiacom v západnej Sibíri v ázijskej časti Ruska, zvolená v roku 2020. Komunálne voľby sa konali len niekoľko týždňov po tom, čo bol Navaľnyj počas predvolebnej kampane na Sibíri otrávený nervovoparalytickou látkou typu novičok.

(tasr)

  |  

Blanár zopakoval, že vláda vojensky Ukrajine nepomôže, firmám brániť nebude

Blanár zopakoval, že vláda vojensky Ukrajine nepomôže, firmám brániť nebude. Šéf slovenskej diplomacie v Bruseli to uviedol po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.

Juraj Blanár svojim rezortným kolegom v EÚ pripomenul stanovisko novej slovenskej vlády, podľa ktorého Slovensko si želá prímerie na Ukrajine, aby sa stala mierovou a celistvou krajinou, a vyjadril podporu jej ambíciám stať sa členom EÚ.

"Predovšetkým chceme, aby sa čo najskôr začali nejaké iniciatívy spojené s prímerím a mierovým hľadaním tohto konfliktu. Pretože súčasný priebeh vojny sa ukazuje ako zmrazený a nevedie k nijakému výsledku. Je najvyšší čas, aby nejaké podobné iniciatívy prišli, ktoré Slovensko podporí," opísal situáciu.

Zdôraznil, že Slovensko chce Ukrajincom pomôcť počas zimy a týmto smerom bude orientovať aj svoju humanitárnu pomoc. Podľa jeho slov trvá aj ponuka v oblasti odmínovania, s čím má slovenská armáda bohaté skúsenosti a vie ich odovzdať ďalej.

"Slovenská republika bude ukrajinskej strane financovať výrobu dvoch odmínovacích zariadení Božena IV, ktoré by už začiatkom budúceho roka mali slúžiť v Chersonskej oblasti," povedal.

Blanár v Bruseli zopakoval slová premiéra Roberta Fica, že vláda SR vojensky nepomôže Ukrajine.

"Jednoznačne som zadefinoval postoj, že Slovenská republika už nebude ďalej poskytovať vojenskú pomoc z vládnej úrovne. Avšak všetky komerčné záležitosti týkajúce sa zbrojárskych zákaziek sú záležitosťou jednotlivých firiem, ktoré obchodujú alebo pôsobia na Slovensku, a tým vláda nebude robiť žiadne prekážky," zdôraznil šéf diplomacie.

(tasr)

  |  

EÚ vyzýva na prímerie v pásme Gazy a zvýšenie humanitárnej pomoci

EÚ vyzýva na prímerie v pásme Gazy a zvýšenie humanitárnej pomoci. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Hlavnými témami ministerských rokovaní bolo dianie v pásme Gazy a vojna na Ukrajine. Slovensko sa podľa Blanára hlási k stanovisku EÚ, že Izrael má právo reagovať na neospravedlniteľné útoky hnutia Hamas.

"Vyjadrili sme solidaritu s 1400 obeťami na izraelskej strane a s 220 rukojemníkmi, zároveň sme konštatovali, že reakcia Izraelu nemôže byť natoľko neadekvátna, aby doplácali na to civilní obyvatelia. Preto bola čulá diskusia o humanitárnej pomoci a humanitárnych prestávkach. Lebo čísla, ktoré sa dozvedáme o civilných obetiach v pásme Gazy sú hrozivé," povedal Blanár.

Dodal, že podľa údajov OSN prišlo počas tejto vojny o život aj 88 humanitárnych pracovníkov a 23 novinárov.

"Zhodli sme sa na tom, že humanitárne prestávky sú dôležité a predovšetkým prímerie, ktoré by viedlo k zastaveniu násilia," povedal. Rada ministrov podľa neho ocenila všetky snahy vyvíjané či už arabskými krajinami alebo Spojenými štátmi na zmiernenie napätia, ale najviac rezonovala snaha riešiť humanitárnu krízu, ktorá je po izraelskej odvete viac ako vážna a porušuje medzinárodné humanitárne právo.

Na dôraznejšie zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ pre obyvateľov pásma Gazy po rokovaní diplomatov vyzval aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý spresnil, že Únia je na to pripravená.

Na otázku TASR, či diplomati zvažujú nejaký typ sankcií voči Iránu za jeho otvorenú podporu hnutiam Hamas a Hizballáh, Blanár uviedol, že pondelňajšia výzva o vyvinutí maximálneho úsilia na deeskaláciu napätia a ukončenie násilia sa týka všetkých hráčov, teda aj Iránu.

"Nemáme to overené, ale hovorí sa už o 11-tisíc civilných obetiach, z toho asi 4-tisíc detí, čo je viac civilných obetí ako je v konflikte na Ukrajine a to je neprípustné. Medzinárodné spoločenstvo sa nemôže len tak prizerať, musí niečo urobiť. Ale nesmieme používať naratív, že všetci Palestínčania sú vinní za to, čo urobil Hamas. To by bolo priznanie kolektívnej viny a prialo by to iba Hamasu," vyhlásil Blanár.

(tasr)

  |  

SHMÚ: Meteorológovia varujú pred vetrom na horách aj povodňami z trvalého dažďa

V niektorých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Žilinského kraja treba v pondelok večer počítať s vetrom na horách. Slovenský hydrometeorologický ústav preto vydal výstrahy prvého a druhého stupňa. Upozorňuje tiež na povodne z trvalého dažďa v okrese Lučenec.

Výstraha prvého stupňa platí od 19.00 h vo väčšine okresoch Žilinského kraja a okresoch Banská Bystrica, Brezno a Poprad. So silným vetrom na horách tam treba počítať aj počas utorkového (14. novembra) dňa. Navyše, pre okresy Brezno, Poprad, Liptovský Mikuláš a Tvrdošín platí od polnoci do 12.00 h výstraha druhého stupňa pred vetrom na horách.        

Meteorológovia zároveň upozorňujú na povodne z trvalého dažďa v okrese Lučenec. Výstraha tam platí do stredy (15. novembra) do 10.00 h.

(tasr)

  |  

V Bernolákove sa stala tragická dopravná nehoda

BERNOLÁKOVO - V Bernolákove sa v pondelok popoludní stala tragická dopravná nehoda. Na ceste v smere do Veľkého Bielu došlo k zrážke chodca a osobného motorového vozidla zn. Toyota.

Chodec pri zrážke utrpel zranenia, ktorým na mieste podľahol.

V rámci prvotných úkonov bol vodič vozidla podrobený dychovej skúške, ktorá bola s negatívnym výsledkom.

Dopravná nehoda je v štádiu vyšetrovania.

(fb polícia)

  |  

Francúzske úrady zadržali mladíkov, ktorí v metre skandovali antisemitské heslá

Francúzske úrady zadržali mladíkov, ktorí v metre skandovali antisemitské heslá a udalosť nahrali na sociálne siete.

K incidentu došlo ešte koncom októbra na frekventovanej linke 3, ktorá vedie centrom Paríža. Mladiství vo veku 13-17 rokov svojim správaním vyvolali nové obavy o nárast antisemitizmu vo Francúzsku v súvislosti s prebiehajúcou vojnou medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Osem tínedžerov, ktorí žijú v oblastiach mimo centra Paríža, práve vypočúva dopravná polícia, uviedol pre AFP nemenovaný zdroj. Podľa prokuratúry ich vyšetrujú pre podozrenie z ospravedlňovania teroru a vyvolávania rasovej nenávisti.

"Tento prípad je mimoriadne príznačný pre antisemitizmus, ktorý sa rozvinul od 7. októbra," povedal predseda Rady židovských inštitúcií vo Francúzsku (CRIF).

Vyjadril obavy, že za posledný mesiac sa medzi mladými ľuďmi v tejto otázke "prelomili hrádze". "Dúfame, že dôjde k prísnym postihom, ale že sa z toho vyvodí aj ponaučenie, pretože medzi mladou generáciou je s takýmto postojom skutočný problém," povedal pre televíziu BFM TV.

 Vo Francúzsku žije najväčšia, približne polmiliónová židovská komunita v Európe. Od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra v krajine vzrástol počet antisemitských činov proti Židom. Odvtedy ich zaznamenali vyše vyše 1250.

(tasr)