Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf diplomacie EÚ Borrell vyhlásil, že 12. balík sankcií proti Rusku by mohla eurokomisia prijať v stredu

Šéf diplomacie EÚ Borrell vyhlásil, že 12. balík sankcií proti Rusku by mohla eurokomisia prijať v stredu. Po schválení eurokomisiou by mal ísť balík na rokovanie zástupcov členských krajín EÚ.

Doterajšie balíky sankcií sa dotkli viacerých sektorov a 1800 fyzických a právnických osôb z Ruska. Dvanásty balík by mal znížiť aj cenový strop na ruskú ropu s cieľom zredukovať príjmy Ruska z predaja tejto komodity.

(tasr)

Minúta  |  

Pri ruských náletoch v Sýrii zahynuli desiatky povstalcov

Pri ruských náletoch v Sýrii zahynuli desiatky povstalcov, informovalo ruské ministerstvo obrany.

"Ruské vzdušné sily uskutočnili 11. novembra nálety v provincii Idlib na objekty nelegálnych ozbrojených skupín, ktoré ostreľovali sýrsku armádu," uviedol rezort obrany v Moskve.

Letecké útoky zničili pozemné úkryty a výcvikové strediská "teroristickej skupiny Front an-Nusra" a zabili 34 ozbrojencov. Ďalších vyše 60 z nich utrpelo zranenia, spresnilo ruské ministerstvo.

Podľa agentúry AFP Moskva použila starý názov skupiny, ktorá je teraz známa pod názvom Hajat Tahrír aš-Šám (HTS). Ide o militantnú organizáciu vedenú islamistickými bojovníkmi, ktorí v minulosti patrili k sýrskej odnoži al-Káidy.

Agentúra zároveň uviedla, že tvrdenia Ruska nebolo možné bezprostredne overiť.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) informovalo o sobotňajších náletoch ruských síl proti HTS, v dôsledku ktorých podľa centra zahynulo päť ozbrojencov.

Provincia Idlib ležiaca na severozápade Sýrie patrí medzi posledné územie Sýrie, ktoré ovládajú povstalci. Rusko i sýrska armáda zintenzívnili útoky na toto územie po tom, čo pri dronovom útoku na vojenskú akadémiu v stredosýrskej provincii Homs zahynulo v októbri vyše 100 ľudí. Sýrska armáda z útoku obvinila nemenované teroristické organizácie.

Rusko a Turecko vlani v marci uzavreli prímerie, ktoré zastavilo ofenzívu Moskvou podporovanej sýrskej vlády na Idlib. Prímerie je však sporadicky porušované a útoky si vyžiadali množstvo mŕtvych a zranených. Rusko je hlavným spojencom sýrskej vlády, zatiaľ čo Turecko podporuje opozičné skupiny.

Moskva ako jeden z hlavných podporovateľov Asada sa zapojila do občianskej vojny v Sýrii, ktorá sa začala v roku 2011 a vyžiadala životy najmenej 500-tisíc ľudí. V roku 2015 Moskva Asadovi pomohla udržať sa pri moci - napriek požiadavkám Západu, aby bol zvrhnutý.

(tasr)

Minúta  |  

Americký starosta spáchal samovraždu po tom, čo verejne priznal, že v súkromí sa rád správa ako žena

Americký starosta spáchal samovraždu po tom, čo verejne priznal, že v súkromí sa rád správa ako žena. Obľuboval prezliekať sa za opačné pohlavie, rozpísanú mal aj erotickú novelu.

Bubba Copeland, nebohý starosta amerického mesta Smiths Station, sa verejne priznal k záľube imitovať opačné pohlavie. Na sociálnej sieti mal zriadený aj účet pod názvom „Brittini Blaire Summerlin", prostredníctvom ktorého pridával travesty príspevky. Na fotografiách sa nachádzal oblečený v ženských šatách, a upravený make-upom.

Podľa svojich slov sa týmto spôsobom ako úspešný starosta, obchodník a duchovný predstaviteľ baptistickej cirkvi, vyrovnával so stresom.

„Čo robím v súkromnom živote nemá nič spoločné s tým, čo robím vo svojom duchovnom živote," uviedol. „Má to nejaký vplyv na to, že som starosta, keď si občas oblečiem šaty alebo sa nalíčim? Má to vôbec niečo spoločné s tým, či som starosta alebo kňaz?" hájil sa Copeland.

Zosnulý starosta mesta v Alabame si podľa všetkého neprial, aby sa jeho súkromie dostalo na verejnosť a mala o tom vedieť iba jeho manželka, no jeho netradičnú záľube vytiahol na svetlo sveta konzervatívny portál 1819 News.

Copeland tvrdil, že sa ako žena necítil a nemal v pláne podstúpiť ani žiadne operácie na zmenu pohlavia.

Kňazovi sa za jeho príspevky dostala prostredníctvom sociálnych sietí vlna kritiky a vyhrážok. Na svojej poslednej kázni sa ospravedlnil za rozpaky, ktoré vyvolal jeho osobný život. „Nemám sa za čo hanbiť. Mnoho vecí vytrhli z kontextu", uviedol a dva dni po tom, čo informácie vyplávali na verejnosť, spáchal vo veku 49 rokov samovraždu. Zanechal po sebe manželku a tri deti.

(new york times)

Minúta  |  

Bývalú šéfku štábu Navaľného v ruskom Tomsku poslali do vyšetrovacej väzby

Bývalú šéfku štábu Navaľného v ruskom Tomsku poslali do vyšetrovacej väzby, informoval o tom Fadejevovej bývalý kolega z mestskej Dumy Andrej Fatejev.

Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) pripomenula, že Xenija Fadejevová mala od decembra roku 2021 zakázané vykonávať niektoré činnosti: napr. používať internet, komunikovať s kýmkoľvek bez povolenia vyšetrovateľa a zúčastňovať sa na verejných podujatiach.

Fatejev tvrdí, že podľa sudcu Fadejevová porušila jeden zo zákazov a preto jej pred tromi týždňami nariadil domáce väzenie.

Proti tomuto rozhodnutiu protestoval štátny prokurátor Andrej Jeriomin, ktorý označil tento trest za príliš mierny a žiadal, aby bola Fadejevová vzatá do vyšetrovacej väzby, informoval Fatejev s tým, že súd v Tomsku sa s Jeriominovým názorom stotožnil.

Po tom, ako ruské úrady v roku 2021 vyhlásili politické štáby spojené s opozičným politikom Navaľným a pôsobiace v rôznych ruských regiónoch za extrémistické, sa Fadejevová z vlastnej vôle prestala zapájať do aktivít štábu, ktorý dovtedy viedla.

Podľa právnika toto jej rozhodnutie by mohlo poslúžiť ako základ pre to, aby bola zbavená trestnej zodpovednosti. V prípade, že ju súd uzná za vinnú, hrozí jej 12 rokov väzenia.

Bývalí koordinátori Navaľného štábov v iných sibírskych mestách - Ufa a Barnaul -: Lilija Čanyševová a Vadim Ostanin boli medzičasom odsúdení na 7,5 a deväť rokov väzenia.

Prípad Fadejevovej a niekoľkých ďalších bývalých koordinátorov Navaľného regionálnych štábov je stále predmetom vyšetrovania.

Organizácia pre ľudské práva Memorial, ktorú Rusko tiež zlikvidovalo, v pondelok zaradila Fadejevovú na zoznam politických väzňov.

Samotný Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva trest 19 rokov väzenia, odsúdený bol na základe obvinenia z extrémizmu.

Fadejevová bola za členku mestského parlamentu v Tomsku, ležiacom v západnej Sibíri v ázijskej časti Ruska, zvolená v roku 2020. Komunálne voľby sa konali len niekoľko týždňov po tom, čo bol Navaľnyj počas predvolebnej kampane na Sibíri otrávený nervovoparalytickou látkou typu novičok.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár zopakoval, že vláda vojensky Ukrajine nepomôže, firmám brániť nebude

Blanár zopakoval, že vláda vojensky Ukrajine nepomôže, firmám brániť nebude. Šéf slovenskej diplomacie v Bruseli to uviedol po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.

Juraj Blanár svojim rezortným kolegom v EÚ pripomenul stanovisko novej slovenskej vlády, podľa ktorého Slovensko si želá prímerie na Ukrajine, aby sa stala mierovou a celistvou krajinou, a vyjadril podporu jej ambíciám stať sa členom EÚ.

"Predovšetkým chceme, aby sa čo najskôr začali nejaké iniciatívy spojené s prímerím a mierovým hľadaním tohto konfliktu. Pretože súčasný priebeh vojny sa ukazuje ako zmrazený a nevedie k nijakému výsledku. Je najvyšší čas, aby nejaké podobné iniciatívy prišli, ktoré Slovensko podporí," opísal situáciu.

Zdôraznil, že Slovensko chce Ukrajincom pomôcť počas zimy a týmto smerom bude orientovať aj svoju humanitárnu pomoc. Podľa jeho slov trvá aj ponuka v oblasti odmínovania, s čím má slovenská armáda bohaté skúsenosti a vie ich odovzdať ďalej.

"Slovenská republika bude ukrajinskej strane financovať výrobu dvoch odmínovacích zariadení Božena IV, ktoré by už začiatkom budúceho roka mali slúžiť v Chersonskej oblasti," povedal.

Blanár v Bruseli zopakoval slová premiéra Roberta Fica, že vláda SR vojensky nepomôže Ukrajine.

"Jednoznačne som zadefinoval postoj, že Slovenská republika už nebude ďalej poskytovať vojenskú pomoc z vládnej úrovne. Avšak všetky komerčné záležitosti týkajúce sa zbrojárskych zákaziek sú záležitosťou jednotlivých firiem, ktoré obchodujú alebo pôsobia na Slovensku, a tým vláda nebude robiť žiadne prekážky," zdôraznil šéf diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ vyzýva na prímerie v pásme Gazy a zvýšenie humanitárnej pomoci

EÚ vyzýva na prímerie v pásme Gazy a zvýšenie humanitárnej pomoci. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Hlavnými témami ministerských rokovaní bolo dianie v pásme Gazy a vojna na Ukrajine. Slovensko sa podľa Blanára hlási k stanovisku EÚ, že Izrael má právo reagovať na neospravedlniteľné útoky hnutia Hamas.

"Vyjadrili sme solidaritu s 1400 obeťami na izraelskej strane a s 220 rukojemníkmi, zároveň sme konštatovali, že reakcia Izraelu nemôže byť natoľko neadekvátna, aby doplácali na to civilní obyvatelia. Preto bola čulá diskusia o humanitárnej pomoci a humanitárnych prestávkach. Lebo čísla, ktoré sa dozvedáme o civilných obetiach v pásme Gazy sú hrozivé," povedal Blanár.

Dodal, že podľa údajov OSN prišlo počas tejto vojny o život aj 88 humanitárnych pracovníkov a 23 novinárov.

"Zhodli sme sa na tom, že humanitárne prestávky sú dôležité a predovšetkým prímerie, ktoré by viedlo k zastaveniu násilia," povedal. Rada ministrov podľa neho ocenila všetky snahy vyvíjané či už arabskými krajinami alebo Spojenými štátmi na zmiernenie napätia, ale najviac rezonovala snaha riešiť humanitárnu krízu, ktorá je po izraelskej odvete viac ako vážna a porušuje medzinárodné humanitárne právo.

Na dôraznejšie zvýšenie humanitárnej pomoci EÚ pre obyvateľov pásma Gazy po rokovaní diplomatov vyzval aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý spresnil, že Únia je na to pripravená.

Na otázku TASR, či diplomati zvažujú nejaký typ sankcií voči Iránu za jeho otvorenú podporu hnutiam Hamas a Hizballáh, Blanár uviedol, že pondelňajšia výzva o vyvinutí maximálneho úsilia na deeskaláciu napätia a ukončenie násilia sa týka všetkých hráčov, teda aj Iránu.

"Nemáme to overené, ale hovorí sa už o 11-tisíc civilných obetiach, z toho asi 4-tisíc detí, čo je viac civilných obetí ako je v konflikte na Ukrajine a to je neprípustné. Medzinárodné spoločenstvo sa nemôže len tak prizerať, musí niečo urobiť. Ale nesmieme používať naratív, že všetci Palestínčania sú vinní za to, čo urobil Hamas. To by bolo priznanie kolektívnej viny a prialo by to iba Hamasu," vyhlásil Blanár.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.