Preskočiť na obsah
  |  

Senohrad: Na veži kostola sv. Imricha osadili novú strechu

SENOHRAD - Na veži kostola sv. Imricha v Senohrade v stredu za pomoci žeriavovej techniky osadili novú strechu. Veža tohto 255-ročného kostola bola od jesene bez strechy, pôvodnú barokovú helmicu sňali, aby podľa nej vyrobili novú.

"Stará strecha bola zo zinkového plechu z roku 1923. Na viacerých miestach bola prehrdzavená a nebolo tam dobre vyriešené vetranie celej konštrukcie, preto sa v dusne začala šíriť hniloba a chrobáky - tesáky a červotoč. V podstate zničili celú drevenú konštrukciu veže, takže staticky už nevyhovovala," uviedol farský administrátor Senohrad Martin Kňažek.        

Ako ďalej uviedol, veža tak dostala nový krov, ale aj strechu, ktorá je z medeného plechu rovnako ako strecha kostolnej lode. "Tá ešte slúži svojmu účelu, aj keď na niektorých miestach budú potrebné drobné zásahy, a to by sme chceli riešiť v roku 2024 s pomocou ministerstva kultúry," podotkol Kňažek. Po rekonštrukcii striech by sa podľa neho chceli pustiť do sanácie muriva, keďže kostol má dlhotrvajúce problémy s vlhkosťou.        

Nová hlavica má výšku 13,5 metra aj s krížom a je ťažšia ako pôvodná, váži 8,5 tony. Roman Švec z firmy, ktorá celú rekonštrukciu realizovala, priblížil, že po osadení žeriavom ešte celú strechu ukotvili. Takisto vymenili bleskozvod.         

Rekonštrukcia kostolnej veže stála farnosť celkom 125 000 eur. "Aj vďaka ministerstvu kultúry sme sa mohli do toho pustiť, dostali sme dotáciu 50 000 eur, potom ďalšie peniaze sme si požičali od farností, ktoré nám vedeli pomôcť a mali sme aj vlastné zdroje," priblížil Kňažek. Celú výmenu prežívali podľa neho vo farnosti aj duchovne, vežu pred osadením stihli aj posvätiť.

(tasr)

  |  

Generál Valerij Zalužnyj má podporu 92 percent Ukrajincov

Generál Valerij Zalužnyj má podporu 92 percent Ukrajincov, prezidentovi Zelenskému dôveruje 77 percent. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu.

Potenciálne odvolanie Zalužného by negatívne vnímalo 72 percent opýtaných, len dve percentá respondentov by to vnímali pozitívne.

Prieskum sa uskutočnil 4. až 10. decembra na vzorke 1 200 respondentov.

(tasr, reuters, kiis)

  |  

Moskva odmieta obmedziť dĺžku vojenskej služby u čiastočne mobilizovaných ľudí na jeden rok

Moskva odmieta obmedziť dĺžku vojenskej služby u čiastočne mobilizovaných ľudí na jeden rok. Ruské ministerstvo obrany odmietlo obmedziť služby pre tých, ktorí boli v roku 2022 čiastočne mobilizovaní. Otázku ohľadom dĺžky vojenskej služby zaslal ministerstvu obrany Boris Višnevský, ten kandidoval do mestského zastupiteľstva Petrohradu v roku 2021 za liberálnu strany Jabloko.

V odpovedi ministerstvo uviedlo: „obdobie vojenskej služby občanov Ruskej federácie povolaných počas čiastočnej mobilizácie sa končí ukončením obdobia čiastočnej mobilizácie na základe príslušného výnosu prezidenta Ruskej federácie“.

Minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že v rámci čiastočnej mobilizácie bolo na jeseň minulého roka povolaných 318-tisíc ľudí, z ktorých 244-tisíc bojuje na Ukrajine. Manželky mobilizovaných mužov sa snažili upozorniť na tento problém a tvrdili, že ich manželia slúžia v podstate neobmedzene.

(sita)

  |  

Z Bane Nováky vyviezli poslednú tonu uhlia, definitívne tak skončila ťažba v SR

NOVÁKY - Z Bane Nováky vyviezli poslednú tonu uhlia, definitívne sa tak zavŕšila 114-ročná priemyselná ťažba uhlia na Slovensku. Poslednú tonu hnedého uhlia vyviezli baníci z úseku, na ktorom pred desaťročiami s ťažbou v rámci nováckej bane začínali. Boli pri tom okrem terajších i bývalí baníci a členovia baníckych spolkov.         

Vyťažením poslednej tony uhlia končí jedna obrovská etapa ťažby nerastného bohatstva na Slovensku, skonštatoval podpredseda predstavenstva Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Stanislav Gurský. "My ako uhliari sme prispeli k rozvoju Slovenska, pretože priemyselný rozvoj Slovenska nastal až po druhej svetovej vojne a práve industralizácia krajiny a potreba energií podnietili to, že sa zväčšili banské podniky a začala ťažba uhlia vo veľkom," spomenul Gurský.         

Areál nováckej bane čaká čiastočná demolácia, priestory, ktoré firma plánuje ponechať, chce využiť na ďalšie svoje projekty. Podzemie začne postupne uzatvárať, čo bude možné ešte vyťažiť, to baníci vyťažia. Likvidáciu podzemia odhadol Gurský na dva roky.        

"V čase najväčšej produkcie pracovalo v HBP 4500 zamestnancov. Od roku 1940 do tohto obdobia na Bani Nováky ako najväčšej ťažobnej kapacite na Slovensku sa vyťažilo 93 miliónov ton uhlia, je to 130 000 uhoľných vlakov. Našimi bránami prešlo 85 000 zamestnancov," dodal Gurský.                          

Ako prvú ukončili HBP ťažbu v roku 2017 na Bani Cigeľ, v roku 2021 to bola Baňa Handlová. Útlm baníctva na Slovensku je v súlade s platnosťou všeobecného hospodárskeho záujmu, v zmysle ktorého štát dotoval výrobu elektriny z hnedého uhlia a ktorý nariadením vlády končí v závere tohto roka. Kým v roku 2018 zamestnávala spoločnosť 3800 zamestnancov, k 1. decembru tohto roka to bolo 1567 ľudí.        

Na postupný útlm baníctva sa pripravovala firma niekoľko rokov, začala s viacerými projektmi - pestovaním rajčín, chovom sumčeka afrického, strojárskymi investíciami, revitalizuje areály, z Bane Cigeľ tiež zabezpečuje ako jeden z akcionárov nové vykurovanie regiónu cez obnoviteľné zdroje.

(tasr)

  |  

Pomoc singapurskému turistovi pod Ostrvou

VYSOKÉ TATRY - Horskí záchranári pomáhali turistovi zo Singapuru, ktorý utrpel pri zostupe pád a uviazol v kosodrevine.

Turista mal v stredu v pláne vystúpiť do sedla pod Ostrvou od Popradského plesa. "Kvôli zlým podmienkam sa však v oblasti serpentín otočil a rozhodol sa zostúpiť. Pri zostupe však utrpel pád a zošmykol sa do kosodreviny, kde uviazol," spresnila Horská záchranná služba (HZS).

Na pomoc mu vyrazili dvaja záchranári Oblastného strediska Vysoké Tatry, ktorí sa pomocou snežného skútra dostali na Popradské pleso, odkiaľ pokračovali ďalej pozemne k uviaznutému turistovi. "Záchranári vyslobodili singapurského turistu za pomoci lanovej techniky a následne zaisteného ho evakuovali na Popradské pleso, odkiaľ bol snežným skútrom transportovaný na Štrbské pleso, kde už pokračoval samostatne," uzavreli záchranári.

(hzs)

  |  

Bývalého poľského ministra vnútra Mariusza Kamińského odsúdili na dvojročný trest odňatia slobody

Bývalého poľského ministra vnútra Mariusza Kamińského odsúdili na dvojročný trest odňatia slobody za zneužitie právomocí. Ešte v roku 2007 sa ako šéf protikorupčného úradu mal svojím konaním uškodiť istému politikovi, spolu s Kamińským odsúdili aj jeho vtedajšieho námestníka Macieja Wasika.

„S týmto verdiktom sa nestotožňujeme,“ uviedol Kamiński.

Oboch obžalovaných súd uznal za vinných ešte v roku 2015, prezident Andrzej Duda im však udelil milosť. Najvyšší súd túto milosť spochybnil, pretože ju prezident nemohol udeliť vo prípade, ktorý nenadobudol právoplatnosť.

Počas neprávoplatného odsúdenia Kamiński pôsobil ako minister vnútra, konkrétne v rokoch 2019 až 2023.

Nie je jasné, či sa prezidentova amnestia vzťahuje aj na súčasné rozhodnutie súdu, rovnako ani to, či stratí mandát poslanca.

(tasr, afp, dpa)