Preskočiť na obsah
  |  

Vláda zamýšľa znovuzavedenie bankového odvodu. Kamenický sa s bankami rokovať nechystá

V rámci konsolidácie vláda zamýšľa znovuzavedenie bankového odvodu. Slovenská banková asociácia upozorňuje na riziká, no minister financií Ladislav Kamenický sa s bankami rokovať nateraz nechystá.

Celková daňová zaťaženosť je podľa šéfa rezortu financií na úrovni 45 percent, ale to je vrátane dane z príjmov právnických osôb. „Pri rekordných ziskoch bánk to nie je likvidačné,“ skonštatoval.

Zisk slovenských bánk podľa údajov Národnej banky Slovenska k septembru tohto roka dosiahol 875 miliónov eur, čím už o takmer 50 miliónov eur prekonal zisk tohto sektora za celý minulý rok.

Novembrová správa o finančnej stabilite centrálnej banky však konštatuje, že ziskovosť slovenského bankového sektora začína v porovnaní s inými mierne zaostávať.

Viac sa dočítate v článku:

[link url = https://standard.sk/524488/financne-domy-zrejme-skor-pomozu-ekonomike-a-zvysia-vlastny-kapital-nez-by-platili-bankovy-odvod]
  |  

Danko nepovažuje za potrebné otvárať diskusiu o vstupe nestraníkov do SNS

Predseda SNS nepovažuje za potrebné otvárať diskusiu o vstupe niektorých ministrov a poslancov v klube národniarov do strany. Andrej Danko podčiarkol, že strane sa podarilo vrátiť do parlamentu, čo považuje za úspech.

"Poslanci nemajú imperatívny mandát, ak sa stanú ľudia poslancami, môžu odísť každý deň zo strany. Nežijeme v komunizme, kde je stranícka knižka dôležitá. Máme seriózne vzťahy," reagoval na otázku o vstupe nestraníkov do SNS. Deklaroval pritom stabilitu klubu a dobré vzťahy. Ako dôkaz uviedol, že ostatným subjektom, ktoré za SNS kandidovali, vrátili pôžičky na kampaň.

V súvislosti s budúcnosťou SNS poznamenal, že má mandát na ďalšie štyri roky a považuje za svoju povinnosť nesklamať voličov a straníkov. Andrej Danko má naďalej ambíciu byť predsedom strany. Poznamenal však, že SNS by prežila aj bez neho.

Za úspech považuje nielen návrat SNS do parlamentu, ale i to, že už nevládnu Boris Kollár (Sme Rodina), Igor Matovič (hnutie Slovensko) a Richard Sulík (SaS).

(tasr)

  |  

Historické sane, lyže a mnohé iné predstaví Podtatranské múzeum v novej výstave pod názvom Zimná sezóna

POPRAD - Historické sane, lyže a mnohé iné predstaví Podtatranské múzeum v novej výstave pod názvom Zimná sezóna. Výstava je zameraná na propagáciu turistiky, cestovného ruchu, rekreácie, pobytu v prírode a športu počas zimnej sezóny v horskej a podhorskej oblasti Vysokých i Nízkych Tatier a okolia.

 "Expozícia predstaví 2D a 3D zbierkové predmety, dobové propagačné materiály, historické pohľadnice, fotografie, športové predmety i predmety určené na rekreáciu a turizmus v zimnom období, ako sane, lyže, boby, korčule, zimné oblečenie a mnohé ďalšie," informovalo múzeum.

Odprezentujú aj aktuálne zreštaurované ilustrované plagáty s motívom Vysokých Tatier. Výstava predstaví tiež zbierky z pozostalosti Alojza Lutonského a Otakara Štáfla, ktorí sa výrazne zaslúžili o propagáciu Tatier aj o vznik Symbolického cintorína pri Popradskom plese.

Návštevníkom múzea je výstava sprístupnená v expozičných priestoroch na Vajanského ulici až do 10. marca. Pendantom k nej bude v letnom období expozícia pod názvom Letná sezóna.

(tasr)

  |  

Vedci, ktorí opakovali staré experimenty, nedospeli k rovnakým výsledkom

Vedci, ktorí opakovali staré experimenty, nedospeli k rovnakým výsledkom. Často išlo o známe zistenia, na ktorých stáli celé odvetvia.

Kríza je obzvlášť veľká v psychológii, kde sa rôznym štúdiám podarilo zopakovať len zhruba 23 až 63 percent výsledkov. Ale zasiahla aj iné vedné disciplíny. Podľa prieskumu vedeckého časopisu Nature z roku 2018 sa až 70 percentám vedcov niekedy nepodarilo replikovať výsledky svojich kolegov.

Dôvody sú rôzne, od zlej metodiky cez nezamýšľané chyby a zastarané prístroje až po normálny podvod. Na svojich kolegov v prírodných a sociálnych vedách sa pobavene pozerali historici v mylnej viere, že im takáto kríza nehrozí.

Viac sa dočítate v článku Ondřeja Šmigola:

[link url = https://standard.sk/525601/su-fakty-na-tarchu-ked-sa-historia-prekrucala-v-zaujme-ideologie]
  |  

Počas sviatkov Ľubovniansky hrad ožije. Pre návštevníkov je pripravený bohatý program

STARÁ ĽUBOVŇA – Na Ľubovnianskom hrade je pre návštevníkov počas sviatkov pripravený zaujímavý program. Tešiť sa môžu na vianočný koncert, divadelné predstavenie aj tematické prehliadky.

Na druhý sviatok vianočný, v utorok 26. 12. o 17. 00 h, sa uskutoční Vianočný koncert vážnej hudby v hradnej kaplnke. „Zaznejú skladby od Johanna Sebastiana Bacha, Franza Schuberta, ale aj vianočná koleda francúzskej piesne neznámeho pôvodu Sopra i cieli e ancor piu su. Predstaví sa Quartetto Ristretto so spevom, trúbkou a organom,“ uviedlo múzeum.

O deň neskôr, v stredu 27. 12., chystajú na hrade divadelné predstavenie Vianoce na gazdovstve grófa Zamoyského v podaní zoskupenia Ramagu. Divadelníci priblížia život Jána Zamoyského s rodinou počas zimných radovánok na saniach či lyžiach. „Zavedú nás svojím umením do roku 1937. Vstupy na program sú v tento deň o 12.30 a 13.30,“ dodáva múzeum.

Okrem toho sa môžu návštevníci od 28. do 31. decembra tešiť aj na tematické vianočné prehliadky s lektorom. Predstavia na nich vianočné zvyky na šľachtickom dvore a v regióne severného Spiša.

Hrad je od októbra uzavretý, hradné brány budú pre návštevníkov mimoriadne otvorené od 27. decembra do 7. januára s výnimkou prvého dňa nového roka.

  |  

Počet študentov podľa Druckera nepodporuje dosahovanie kvality vzdelávania

Počet študentov podľa Druckera nepodporuje dosahovanie kvality vzdelávania a často degraduje jeho úroveň. Výkonnostné zmluvy na vysokých školách budú spočívať v zmene ich financovania, ktoré nebude závisieť iba od počtu študentov.

"VŠ nemajú motiváciu na konci dňa, ani tú ekonomickú, aby dosahovali lepšie výsledky, lebo nikto ich za to neodmení. Sú odmenené za počty študentov," uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu Tomáš Drucker. Výkonnostné zmluvy majú podľa jeho slov dopomôcť k vytváraniu určitých ukazovateľov kvality či očakávaných výsledkov.

Školy si pritom budú môcť vyberať z mnohých ukazovateľov, z ktorých niektoré budú povinné. Ako priblížil, všetky VŠ si musia vybrať aj nejaké nepovinné ukazovatele. Majú však šancu vybrať si ich podľa toho, ktorým smerom sa vydajú. Na základe toho získajú finančné prostriedky. Zámerom je aj to, aby sa VŠ na niečo špecializovali a vyprodukovali kvalitnejších absolventov, ktorí budú mať lepšie uplatnenie v praxi.

Jeden z ukazovateľov, na ktoré bude viazané financovanie, môže podľa Druckera zahŕňať napríklad uplatnenie absolventov na trhu práce. "Keď konkrétna fakulta bude chcieť získať dodatočné finančné prostriedky, uvedomí si, že potrebuje napĺňať takýto ukazovateľ, čím sa začneme zameriavať na ciele, ktoré sú dôležité pre Slovensko," podotkol.

Zmeny sa začnú od budúceho školského roka. Ministerstvo školstva o nich intenzívne diskutuje s VŠ. "Máme na to celý jeden rok, aby sme to hodnotili, upravovali, ale vychádzali sme z najlepších skúseností, napríklad britských škôl," dodal Drucker.

(tasr)