Preskočiť na obsah
  |  

Múzeum v Rimavskej Sobote má výstavu o stredovekom a včasnonovovekom hrnčiarstve

RIMAVSKÁ SOBOTA – Gemersko-malohontské múzeum (GMM) pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade. Informoval o tom archeológ múzea Alexander Botoš.

„Na sprístupnenej výstave sú prezentované nálezy bielej stredovekej keramiky z obdobia od 11. – 12. až do 18. storočia. Produkcia tejto keramiky však pretrvávala kontinuálne viac ako 700 rokov až do prvej polovice 20. storočia,“ ozrejmil Botoš.

Ako dodal, prezentovaná je široká škála hrnčiarskych výrobkov, napríklad hrnce, šálky, džbány, krčahy, ale aj špecifikum tohto druhu keramiky – hlinené fľaše. „Návštevník sa na výstave môže oboznámiť s procesom výroby hrnčiarskych výrobkov v stredoveku, ktorý je okrem sprievodných textov zhmotnený aj pomocou repliky stredovekej hrnčiarskej dielne z vlastníctva hrnčiara Antona Drímaja z Beluja,“ podotkol archeológ.

Na výstave sú podľa jeho slov prezentované zbierkové predmety zo zbierok GMM, ale aj Hradného múzea vo Fiľakove a Novohradského múzea a galérie. Výstava trvá do 30. apríla 2024.

Hrnčiarstvo patrí k najstarším remeslám v dejinách ľudstva. Z mäkkej hliny dokázal neolitický človek vyrobiť pomocou svojich rúk a ohňa pomerne odolné a všestranne použiteľné keramické nádoby, ktoré sprevádzajú človeka až do súčasnosti (v Karpatskej kotline už viac ako 8 000 rokov).

Na území Slovenska v stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky deliacich sa podľa farby črepu keramiky a zodpovedajúcich aj určitým územným okruhom. „V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená takzvaná biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom – hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline.

Pre keramiku produkovanú v Gemeri-Malohonte a Novohrade je typické bohaté červenohnedé maľovanie (dekorovanie) zemitými hlinkami, ktoré sa objavuje od 2. pol. 14. storočia a udržuje sa až do zániku produkcie tejto keramiky.

(bc)

  |  

Martina Šimkovičová navštívila Európske hlavné mesto kultúry 2024 – Bad Ischl

Martina Šimkovičová navštívila Európske hlavné mesto kultúry 2024 – Bad Ischl. Informovalo o tom ministerstvo kultúry a spresnilo, že rakúske mesto v regióne Salzkammergut je spolu s ďalšími 22 obcami jedným z troch európskych miest, ktoré v tomto roku ponesú tento prestížny titul.

Ministerka kultúry priblížila, že tento alpský región bude miestom konania projektu Európske hlavné mesto kultúry po prvýkrát v histórii. „Myslím, že pre organizátorov je to jedinečná príležitosť ako prostredníctvom umenia a kultúry vyzdvihnúť nevyužitý potenciál vidieckych oblastí vo viacerých oblastiach kultúrneho života a som presvedčená, že ho využijú naplno,“ dodala Šimkovičová, ktorá prijala pozvanie od rakúskeho ministra kultúry Wernera Koglera.

Európske hlavné mesto kultúry je titul, ktorý udeľuje Európska komisia a Európsky parlament. V roku 2026 bude nositeľom titulu slovenské mesto Trenčín, ktoré predstaví svoj víťazný projekt „Pestovanie zvedavosti“.

Šimkovičová sa v rámci neoficiálnej časti programu stretla aj s rakúskym arcivojvodom Markusom Salvatorom Habsburg-Lothringenom, ktorý je jedným z pravnukov Františka Jozefa I. a cisárovnej Sissi.

(sita)

  |  

Transsexuál vyhral ženský golfový turnaj na Floride

Transsexuál vyhral ženský golfový turnaj na Floride a je pripravený stať sa prvou transsexuálnou "ženou", ktorá získa kartu Ženskej profesionálnej golfovej asociácie. Tá v roku 2010 zrušila podmienku, aby hráčky mohli byť iba ženy.

"Konečne som sa mi podarilo získať svoje 4. profesionálne víťazstvo po dvoch víťazných jamkách. Ďakujem úplne všetkým, ktorí ma podporovali, od mojich spolusúťažiacich až po vás všetkých, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť", zareagoval transsexuál, ktorý si hovorí Hailey Davidsonová.

Transsexuál priznal frustráciu nad tým, že jeho neúspechy ľudia pripisujú jeho kvalitám, ale úspechy tomu, že je muž. "Myslím, že to je to, čo ma frustruje najviac. Ak budem hrať zle, ľudia povedia, hrala zle a nebola dosť dobrá. Ak urobím niečo dobré, nebude to preto, že som do toho vložila celý svoj život, ale preto, že som trans."

(dailymail)

  |  

Minister vnútra sa poďakoval záchranárom v Jasnej

Minister vnútra sa osobne poďakoval záchranárom v Jasnej. Na hladký priebeh Svetového pohára v lyžovaní dozerá podľa Matúša Šutaja Eštoka viac ako 300 príslušníkov polície, hasičov a horských záchranárov.

"Napriek tomu, že sme asi všetci sklamaní zo škaredého pádu Petry Vlhovej, preteky v Jasnej sa môžu svojou organizáciou radiť medzi svetovú špičku", napísal na sociálnej sieti minister vnútra. Petre Vlhovej tiež zaželal skoré uzdravenie.

"Všetkým policajtom, horským záchranárom a hasičom, úprimne ďakujem, za výborne zvládnutie tohto podujatia", dodal.

(fb)

  |  

Popradské pleso má novú atrakciu, je ňou obrovská veľryba zo snehu

POPRAD – Prevádzka Majláthovej chaty sa spojila so známym sochárom Adamom Bakošom, každoročným hlavným staviteľom Tatranského ľadového dómu na Hrebienku. Výsledok? Obrovská veľryba, dielo vysoké viac ako tri metre a dlhé asi dvanásť metrov. Použili naň odhadom 40 kubíkov snehu.

Zámerom prevádzky chaty bolo využiť potenciál prostredia a snehu, ktorého je počas zimnej sezóny v oblasti veľké množstvo. Autori vybrali druh zvieraťa, teda veľrybu, zámerne. Chceli poukázať na spomínané množstvo snehu v okolí chaty.

„Chceli sme využiť prirodzené prostredie, v ktorom fungujeme. Všetko, čo robíme, podlieha prírode. Aj práca so snehom bola prirodzená prostrediu,“ vysvetlil za prevádzku chaty Marek Paračka. Za výsledným dielom je podľa jeho slov kus práce i času. „Prišli sme s ideou a naformovali sme veľkú kopu snehu, svoje majstrovstvo do nej preniesol Adam Bakoš, ktorý stál za výslednou podobou veľryby,“ doplnil.

Keďže chatu na Popradskom plese s obľubou navštevujú aj rodiny s deťmi, veľrybu upravili aj do podoby šmýkačky. „Zaujme nielen dospelých, ale aj deti,“ poznamenal Paračka. Verí, že návštevníci chaty a jej okolia budú disciplinovaní a stavbu nezničia. „Je pod kamerami a veríme, že si návštevníci vysokohorského prostredia naše dielo užijú a budú si ho aj vážiť,“ skonštatoval.

Ďalšia stavba zo snehu, betlehem, stojí už vyše mesiaca v inej časti Tatier, pri Rainerovej chate neďaleko Hrebienka. Každoročne ho tam buduje bývalý chatár Peter Petras starší. Zatiaľ poslednú stavbu dokončil niekoľko dní pred Vianocami. Ako informoval na sociálnej sieti, v súčasnosti už pracuje aj na soche vysokohorského nosiča.

(sita)

  |  

Pri obchodnom centre na Mlynských Nivách našli krátko pred 13:00 mŕtveho človeka

Pri obchodnom centre na Mlynských Nivách našli krátko pred 13:00 mŕtveho človeka. Informovala o tom bratislavská polícia na svojej sociálnej sieti. Obhliadajúci lekár predbežne vylúčil cudzie zavinenie a nariadil pitvu. Polícia začala v tejto súvislosti trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia.

(sita)