Trestný zákon zjemnil postihy za drogy. Problémom však je, že ich syntetické náhrady sú voľne dostupné už dnes. A úplne legálne
Pri už schálenej novele Trestného zákona zarezonovala téma zjemňovania postihov pri drogových trestných činoch. Vzhľadom na ich výrazné zníženie sa už tradične začalo hovoriť o praktickej legalizácii a rozšírení radov závislých osôb vzhľadom na ich následnú ľahšiu dostupnosť. Problémom však je, že syntetické náhrady „klasických“ drog sú voľne dostupné už dnes, a to úplne legálne.
Trestný zákon totiž nemá reálne možnosti, ako sa s týmto problémom vyrovnať. Producenti drogových náhrad pravidelne prinášajú na trh nové varianty látok, ktoré sú lacnejšie, dostupnejšie a oveľa nebezpečnejšie, ako ich originály zakázané zákonom.
Štát má prirodzene záujem na tom, aby verejnosť neužívala svojvoľne nebezpečné látky, ktoré sú schopné privodiť ohrozenie života a zdravia jedinca, prípadne spôsobujú závažné sociálne trhliny v správaní sa spoločnosti. Preto chce regulovať pohyb a užívanie týchto látok tým, že ich definuje a následne upraví pravidlá, kto a za akých okolností môže s takýmito látkami disponovať.
Zákon totiž stanovuje výnimky a povolenia, za akých môžu osoby s danými látkami manipulovať. Nejde o ich užívanie pre potešenie, ale o odbornú manipuláciu v profesiách ako napríklad zdravotníctvo či priemysel, kde pod dohľadom odborníka dokážu byť užitočné.
Produkt s látkou HHC-P. Foto: Matúš Zajac
Definícia drogy je problém
Súčasná právna úprava definuje drogu ako omamnú a psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, ktorá vyvoláva psychickú a fyzickú závislosť, charakterizovanú zmenami správania sa, a s viac či menej závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. Nejde však o každú látku, ktorá by spĺňala tieto kritériá, ale iba o látku, ktorá je zakázaná zákonom. A práve tu je jadro celého problému.
Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch rozdeľuje zakázané látky do troch skupín podľa miery ich škodlivosti. V týchto skupinách sú uvedené presné chemické označenia každej látky, pričom zákon pracuje s veľkým množstvom týchto názvov. Napríklad marihuana je označená ako rastlina rodu Cannabis, pričom špecificky zakázaná je jej psychoaktívna látka THC s pomerne rozsiahlym chemickým vzorcom.
Skutočnosť, že každá droga má takto zložito definovaný vzorec, má svoje opodstatnenie v tom, aby vedeli orgány činné v trestnom konaní rozoznať, že ide naozaj o drogu, a nie o inú látku, ktorá nemusí mať nebezpečné vlastnosti. V praxi sa totiž vyskytovali prípady, keď bola zadržaná osoba podozrivá z predaja pervitínu, len aby sa následne laboratórnym rozborom ukázalo, že miesto drogy predávala rozdrvené kofeínové tabletky zmiešané s inými voľne dostupnými látkami. Tie síce mali mierne podobné účinky ako droga, ale neboli nebezpečné ani zakázané. Takúto osobu potom museli prepustiť, lebo nepáchala žiadnu trestnú činnosť, aj keď prakticky uvádzala konzumentov do omylu v tom, čo im vlastne predáva.
Vytvoril sa nový legálny trh s drogami
Pomerne zložité zákonné definície drog a ich zaradenie na zoznam zakázaných látok sa rozhodli využiť predajcovia drog tak, že začali v laboratórnych podmienkach chemicky meniť molekulárne zloženie zakázaných látok. Stačí pritom zmeniť jednu molekulu látky a už nepôjde o drogu v zmysle zákona, hoci bude mať totožné účinky aj vzhľad. Výrobcovia zámerne ponechávajú totožné črty so zakázanými drogami, aby užívatelia vedeli, čo od danej látky očakávať. Ako príklad možno uviesť práve marihuanu, ktorej účinná látka THC je na zozname zakázaných látok.
Predajcovia zmenili jej podstatu tak, že vytvorili nové kanabinoidy s názvami ako HHC, HHC-P, HHC-O, THC-P, THCV alebo H4CBD. Ide o látky podobné marihuane, ktoré sú takmer na nerozoznanie čo do účinkov a vzhľadu od jej prírodnej verzie. Takéto látky zákon neoznačuje za zakázané, a teda ich možno voľne predávať bez akéhokoľvek legálneho postihu.
Takéto chemické úpravy sa týkajú prakticky každej „obľúbenej" drogy, ktorá už má svoju syntetickú náhradu a je voľne dostupná. Nikto nevie povedať, aké účinky vyvolávajú tieto chemické úpravy v týchto látkach na život a zdravie človeka, pretože reálne je veľmi problematické robiť takýto výskum pre iné ako štátne inštitúcie. Je potrebné skúmať krátkodobé aj dlhodobé účinky, a to na rôznych vekových kategóriách pri zohľadnení rôznych zdravotných stavov skúmaných osôb.
Rastliny marihuany, ktoré zadržali slovenskí policajti. Foto: TASR/PZ SR
Pri tradičnej marihuane je lekársky potvrdené, že je fyzicky nemožné, aby sa ňou človek predávkoval. Pri jej syntetickej náhrade s označením HHC nikto túto skutočnosť nepotvrdil ani nevyvrátil, rovnako ako neskúmal jednoznačne dané iné nežiaduce účinky, aké sú prítomné aj pri klasickej marihuane.
Množia sa prípady hlavne maloletých osôb, ktoré privážajú do nemocnice so závažnými príznakmi ako búšenie srdca, mdloby či paranoidné stavy po tom, ako si zakúpili syntetickú marihuanu v nákupných automatoch. Umelé variácie tvrdých drog ako napríklad opiáty sú ešte nebezpečnejšie, pretože pri nich hrozí riziko predávkovania a smrti už pri extrémne malých množstvách.
V súčasnosti existujú stovky predajcov na internete, ktorí úplne legálne ponúkajú tieto produkty na predaj. A to od malých množstiev až po nákupy na kilá. Ich cena je pritom nižšia ako na čiernom trhu. Ak by sme vychádzali z policajných štatistík, ktoré zohľadňujú súdy pri určovaní cenovej hladiny jednotlivých drog pri dokazovaní, cena marihuany je nastavená na 5 až 10 eur za gram v závislosti od kupovaného množstva a miesta. Internetoví predajcovia ponúkajú nebezpečné produkty s cenou pri malých množstvách drogy pohybujúcou sa od 5 do 8 eur za gram, pričom v prípade veľkého nákupu cena klesá až na 2 eurá za gram.
Takáto cena, rovnako ako legalita týchto látok, z nich robí pre ľudí oveľa atraktívnejší variant pre uspokojovanie potrieb závislých osôb bez toho, aby sa museli obávať zákonného postihu. Štát medzičasom stihol zaradiť látku HHC na zoznam zakázaných látok. Ale to trvalo roky od prepuknutia problému s touto drogou.
Nie je totiž možné zaradiť drogu pod omamné a psychotropné látky bez toho, aby tomu predchádzala rozsiahla medicínska štúdia, ktorá jednoznačne potvrdí, že daná látka spĺňa kritériá drogy. A kým sa štúdia uskutoční, kým štát legislatívne zaradí drogu na zoznam zakázaných látok, predajcovia vyvinú desiatky obdobných foriem. Práve mnohé formy umelej marihuany sa dostali na trh po tom, čo bola látka HHC zakázaná. Ak by chcel štát zakázať každú z nich, musí zopakovať náročný kolobeh dokazovania, že ide o drogu.
V praxi je totiž oveľa jednoduchšie zmeniť molekulárnu štruktúru látky vzhľadom na vysoké zisky a legalitu predaja, ako predávať látky už zakázané. Štát by mohol prísť s legislatívou, ktorá by upravovala podobný postup ako pri liečivách, kde je potrebné schválenie odbornej komisie alebo príslušného orgánu predtým, ako bude látka uvedená na trh. Tu však vyvstáva ďalší problém, ktorý okamžite znemožňuje takúto stratégiu. Predajcovia syntetických drog totiž tvrdia, že tieto látky nie sú určené na konzum, ale iba na zberateľské účely. A ak ich niekto konzumuje, tak len na vlastné riziko, čím sa zbavujú akejkoľvek zodpovednosti za prípadné škody na zdraví.
Nákup v greenpointe. Foto: Matúš Zajac
Tvrdé tresty za drogy vytvorili nový trh s ich rovnako (a možno aj viac) nebezpečnými obdobami, ktoré sú lacnejšie a legálne. Krytie, že ide o zberateľské predmety, nemôže nikto racionálny brať vážne. Zvlášť, ak ide o predmety vyslovene určené na konzum a fajčenie ako jointy, vapy, destiláty, čokolády alebo iné „edibles“, čo v preklade znamená jedlé produkty.
Prax ukazuje, že štáty nemajú reálne legislatívne možnosti na to, ako zabrániť rozmachu týchto drog. To, že ide o drogu, musí byť jednoznačne dané pre právnu istotu verejnosti, ako aj pre dokazovanie v trestnom konaní. A drogu ťažko definovať inak ako jej chemickým zložením, ktoré možno meniť prakticky donekonečna. Ak by bola droga definovaná iba ako látka vyvolávajúca závislosť alebo iné nežiaduce účinky, prakticky žiadna potravina by nemohla byť voľne dostupná v obchodoch. Odhliadnuc od alkoholu a tabaku takmer neexistuje látka, ktorá by nemala na určité osoby nežiaduce účinky.
To, že v tomto smere ide o významný problém, potvrdzuje aj Európska správa o drogách za rok 2023, ktoré vydala Agentúra EÚ pre drogy (Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, EMCDDA). V nej sa spomína práve väčšia rozmanitosť ponuky a užívania drog, čo vytvára nové výzvy pre protidrogovú politiku a zdravotnú starostlivosť v Európe.
Ľudia, ktorí užívajú drogy, sú v súčasnosti vystavení väčšej škále psychoaktívnych látok, často s vysokou účinnosťou a čistotou. Keďže sa môžu predávať vo forme podobne vyzerajúcich práškov alebo tabletiek, spotrebitelia nemusia vedieť, čo užívajú. Správa špecificky spomína práve nové kanabisové výrobky a disociatívne drogy ako napríklad ketamín, keďže marihuana je najpoužívanejšia droga v Európe, ktorú v minulom roku užilo odhadom zhruba 22,6 milióna dospelých Európanov.
Na úrovni Európskej únie existuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV, ktoré definuje nové psychoaktívne látky pre nastavenie drogových politík všetkých štátov EÚ. Stanovuje hlavné skupiny týchto látok a vymedzuje aj typ ich užívania ako roztoky v e-cigaretách či nastriekanie na papier alebo rastlinný základ. To všetko je však iba v rovine všeobecných vymedzení, ktoré nie sú postačujúce pre trestnoprávne a iné legislatívne postihy, a preto nijako nebránia legálnemu predaju látok, ktoré nie sú zaradené za zoznamy zakázaných látok.
Takýto masívny trh konzumentov, aj keby by sme zohľadnili iba marihuanu, jednoznačne motivuje predajcov na neustály vývoj nových variantov drog. Internetový predaj pritom nepozná hranice, a syntetické náhrady drog lákajú najmä mladých ľudí, u ktorých legalita môže vyvolávať dojem bezpečia.
Pokiaľ ide o slovenské podmienky, posledná správa ministerstva vnútra o stave a vývoji drogovej scény na území Slovenska je z roku 2021. Hovorí o evidencii 144 nových psychoaktívnych látok. Odvtedy ubehli tri roky a je naivné predpokladať, že rast a tvorba nových psychoaktívnych látok klesli alebo sa dokonca spomalili. To všetko sa deje bez toho, aby boli v dohľadnom čase štátom predostrené realistické riešenia, ako rozmachu týchto látok zabrániť.
Titulný obrázok: Produkt s látkou HHC. Foto: Matúš Zajac
