Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajniak sa vracia

Exminister Milan Krajniak sa vráti do funkcie šéfa Ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny SR. Informoval o tom predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár po stredajšom rokovaní vlády.

Kollár uviedol, že s návrhom súhlasil predseda vlády Eduard Heger. Informovali už aj prezidentku SR Zuzanu Čaputovú. Tá je podľa slov Kollára pripravená Krajniaka do funkcie menovať už v piatok.

"Prehovorili sme bývalého ministra Krajniaka, napriek jeho veľkému zdráhaniu. Bolo to asi najrozumnejšie riešenie z našej strany. Po debate u prezidentky, aj keď sme tam došli s inými menami, sme sa dohodli konsenzom, že dáme návrh za našu stranu premiérovi Hegerovi, že by sme toto ministerstvo opäť obsadili Milanom Krajniakom," povedal Kollár s tým, že Heger návrh akceptoval.

Šéf Sme rodina dodal, že akceptovali aj pripomienky prezidentky z minulosti, keď hovorila o potrebe obsadiť rezort v čase pandémie niekým, kto ho pozná. Kollár to rovnako považuje za potrebné, aby mohlo ministerstvo práce kontinuálne pokračovať vo vyplácaní viacerých foriem pomoci. Treba podľa neho tiež dotiahnuť ďalšie schémy pomoci, s ktorými už Krajniak začal. "Prezidentka mi sľúbila, že urobí všetko pre to, aby sa to nezdržiavalo, lebo situácia je vážna, nielen v rezorte, ale aj v štáte," poznamenal.

Možné nominácie na šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Kollár zatiaľ neuviedol. Sadnúť by si k tomu mali podľa jeho slov aj s premiérom nasledujúci týždeň. Poznamenal, že sa téme venovali i s prezidentkou Čaputovou. Tá by podľa jeho slov na poste uvítala profesionála, teda pravdepodobne človeka z radov SIS. Kollár verí, že takéto meno s premiérom nájdu.

V súvislosti so šéfom SIS budú podľa Hegerových slov debatovať s Kollárom, aby našli človeka, "s ktorým budeme všetci spokojní a ktorý bude zastávať funkciu tak, aby to bolo v záujme Slovenska".

(tasr, top)

Minúta  |  

Stratégia inklúzie Rómov: Vláda hodlá znížiť podiel Slovákov, ktorí ich nechcú za susedov

Prioritnými oblasťami, na ktoré sa upriami Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, je vzdelávanie, bývanie, zdravie a zamestnanosť. Osobitný dôraz sa kladie na nediskrimináciu a zintenzívnenie intervencií v boji s protirómskym rasizmom. Vyplýva to z návrhu stratégie z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorý v stredu schválila vláda.

Víziou stratégie v oblasti vzdelávania je zvýšiť reálnu účasť detí a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Na minimálne 30 percent sa má dostať podiel najmenších rómskych detí do troch rokov, ktorí sa zúčastňujú na programoch ranej starostlivosti. "Podiel rómskych detí vo veku tri až šesť rokov v predprimárnom vzdelávaní sa má zvýšiť zo súčasných 25 na 75 percent," uviedli predkladatelia. Ambíciou stratégie je zároveň znížiť o polovicu podiel žiakov z MRK, ktoré v základných či špeciálnych základných školách opakujú ročník, rovnako o polovicu znížiť podiel žiakov z MRK s predčasne ukončenou školskou dochádzkou. Naopak, dvojnásobne sa má zvýšiť podiel Rómov s ukončeným stredným vyšším vzdelaním na úroveň 45 percent u mužov a 40 percent u žien.

V prípade bývania je cieľom stratégie do roku 2030 odstrániť výrazné nerovnosti v bývaní medzi príslušníkmi MRK a väčšinovým obyvateľstvom Slovenska. "Do roku 2030 sa má podiel Rómov žijúcich v domácnostiach bez tečúcej vody priamo v príbytku znížiť zo súčasných 27 na päť percent," uviedli tvorcovia stratégie. Znížiť sa má aj podiel Rómov žijúcich v segregovaných komunitách z 13,5 percenta na osem percent, cieľom je rovnako znížiť celkový počet segregovaných osídlení.

Zvýšiť mieru zamestnanosti na 45 percent

V oblasti zamestnanosti stanovuje stratégia za cieľ znížiť podiel Rómov vo veku 16 až 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní a ani už nie sú vo vzdelávacom procese zo súčasných 68 na 40 percent, rovnako zvýšiť mieru zamestnanosti Rómov vo veku od 20 do 64 rokov zo súčasných 20 na 45 percent. Osobitne sa bude stratégia a jej akčné plány venovať téme zamestnanosti rómskych žien, ktorá je výrazne nižšia ako u mužov.

Globálnym cieľom stratégie pre oblasť zdravia je znižovanie nerovnosti v zdraví medzi Rómami a všeobecnou populáciou Slovenskej republiky, v priebehu dekády odporúča stratégia znížiť medzeru v strednej dĺžke života medzi všeobecnou a rómskou populáciou o 50 percent. Rozdiel v strednej dĺžke života je podľa dát vzťahujúcich sa na Európu 10,4 roka u žien a 10,2 roka u mužov.

Zvýšenie dôvery Rómov v políciu

Ciele stanovuje stratégia aj v oblasti eliminácie protirómskeho rasizmu, ambíciou je o polovicu znížiť podiel Rómov, ktorí sa v ostatných 12 mesiacoch cítili byť diskriminovaní, rovnako vplývať podpornými antidiskriminačnými nástrojmi na to, aby sa znížil podiel obyvateľov Slovenska, ktorí by nechceli mať za suseda Róma, zo súčasných 54 percent na 20 percent. Cieľom je tiež o 30 percent zvýšiť dôveru Rómov v políciu.

Stratégia 2030 zohľadňuje vývoj situácie a skúsenosti z predošlých ôsmich rokov od schválenia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Stratégia bude rozpracovaná do jednotlivých akčných plánov. Koordinátorom aktivít a celej stratégie je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Dnes som na vládu predložil rámcový strategický dokument, ktorý vypracoval Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske...

Uverejnil používateľ Roman Mikulec - minister vnútra SR Streda 7. apríla 2021

(tasr)

Minúta  |  

Šeliga: Je evidentné, že Fico sa bojí Lipšica

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga sa nazdáva, že líder opozičného Smeru Robert Fico sa bojí špeciálneho prokuratúra Daniela Lipšica a skloňuje aj jeho údajné nízke pudy. Reagoval tým na slová expremiéra, ktorý Lipšica označil za najzbytočnejšieho funkcionára tohto druhu na svete. Šeliga zároveň stret oboch aktérov označil za zápas dvoch svetov.

Predseda opozičného Smeru Robert Fico v utorok znovu zaútočil na svojho niekdajšieho politického rivala a súčasného šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica. Zároveň vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby čo najrýchlejšie riešil „vecný problém“ fungovania prokuratúry, ktorý vraj uvedený funkcionár spôsobuje.

Fico označil Lipšicovu pozíciu za neudržateľnú a vidí potrebu v jeho odchode. Argumentuje aj jeho možnou zaujatosťou, politickou aj právnickou históriou a označil ho za najzbytočnejšieho špeciálneho prokurátora na svete. Nazdáva sa tiež, že je politickým nominantom expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO) a uviedol, že jeho ročný príjem predstavuje 110-tisíc eur.

Fico napríklad hovoril o vážnych podozreniach v súvislosti s aktuálnou situáciou a o prípadných či už podaných trestných oznámeniach napríklad pre nákup antigénových testov, samotestov, pre pochybnosti okolo nákupu vakcíny Sputnik V, ale aj pre vyše 10-tisíc úmrtí na ochorenie COVID-19.

„Tieto udalosti budú predmetom podávania rôznych trestných oznámení,“ tvrdil Fico s tým, že ak by sa dostali do roviny stíhania, patrili by do pôsobnosti ÚŠP. „Máme veľké obavy, ako sa špeciálna prokuratúra pod vedením pána Lipšica zhostí takejto úlohy,“ podotkol opozičný predák.

Fico tiež poukázal na jeho vystupovanie v kauzách ako Očistec, Plevel a podobne. Pripomenul, že Lipšic v nich zastupoval viaceré osoby. Dodal, že ak by nemal byť aktívny vo veciach, kde hrozí jeho zaujatosť, všetko by padlo na jeho podriadeného Petra Kysela. Za najlepšie riešenie preto Fico považuje Lipšicov odchod.

Lipšic reagoval nepriamo

Krátko po kritike šéfa Smeru uverejnil Lipšic na svojom profile na sociálnej sieti status, v ktorom uviedol, že by chcel jeden deň v týždni stráviť v pojednávacej miestnosti. Považuje to za prvú líniu každého prokurátora. Poukázal na to, že k jeho pozícii patrí aj veľká miera zdržanlivosti pri komunikácii, a preto sa ju na sociálnych sieťach rozhodol obmedziť. Fica pritom nezmienil.

„V každom prípade som rád, že sa mi zatiaľ darí napĺňať jedno z mojich predsavzatí – zostať v kontakte so živým právom, zúčastňovať sa na výsluchoch či súdnych pojednávaniach," skonštatoval Lipšic s tým, že minulý týždeň pojednával jednu z vecí zločineckej skupiny sátorovcov na Špecializovanom trestnom súde a následne väzbu obvinených z prípravy úkladnej vraždy exstarostu obce Marianka.

Šeliga hovorí o nízkych pudoch

Na vyjadrenie expremiéra v utorok podvečer reagoval aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý sa po zvolení Lipšica do funkcie zhodnotil, že pre Slovensko ide o „zlomový okamih". Odôvodnil to tým, že na čele špeciálnej prokuratúry je konečne človek, ktorému vraj ide úprimne o spravodlivosť.

Podľa očakávaní sa Lipšica zastal aj v tejto situácii a uviedol, že informovanie o jeho platových pomeroch vychádza z nízkych pudov. „Aby bolo jasné, že špeciálny prokurátor má na slovenské pomery slušný plat,“ uviedol podpredseda najmenšej koaličnej strany.

„Takýmto spôsobom sa opätovne snaží útočiť na Dr. Lipšica a robí aj (ne)možné, aby jeho osobu verejne spochybňoval. Prečo? Pretože Robert Fico sa bojí Dr. Lipšica a bojí sa špeciálnej prokuratúry, ktorá si robí svoju prácu nezávisle a nestranne. On a Smer na takýto prístup neboli zvyknutí. Stačí povedať meno bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a je zrejmé, o čom je reč,“ pokračoval Šeliga.

Zápas dvoch svetov?

Politik v tejto súvislosti pripomenul, že Fico a niekdajší predseda Najvyššieho súdu, exminister spravodlivosti a neúspešný volebný líder strany Vlasť Štefan Harabin už skoro raz podobným spôsobom „zničili špeciálny súd“ a že Fico teraz útočí na nezávislosť špeciálnej prokuratúry cez „rôzne tlaky a osočovanie“.

„Neexistuje žiadny právny dôvod, aby sa menili kompetencie špeciálneho prokurátora a/alebo, aby zasahoval generálny prokurátor. Náš právny poriadok pozná inštitút námietky zaujatosti a ten je úplne postačujúci. Na rozdiel od Kováčika, Lipšic rozviazal Úradu špeciálnej prokuratúry ruky a z toho má evidentne Robert Fico strach,“ zdôraznil Šeliga.

Podpredseda parlamentu na sociálnej sieti uviedol pomerne rozsiahlu bilanciu údajných kladov Lipšica a záporov Fica a nechal sa počuť, že v tomto prípade ide o „zápas dvoch svetov“ v priamom prenose. „Opakujem, je evidentné, že Robert Fico sa bojí,“ uzavrel.

(tasr/tod/ste)

Minúta  |  

Od 19. apríla by sme mali byť v bordovej fáze, obnovia sa aj omše

V čiernej farbe budú podľa regionálneho Covid automatu od najbližšieho pondelka už len okres Poprad a Kysucké Nové Mesto.

V bordovej zóne bude 36 okresov, v červenej 39. Do prvého stupňa varovania sa dostali dva okresy. Dnes o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR. Krajina naďalej zostáva v čiernej farbe.

"Pod hranicou 3 000 hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19 sme už niekoľko dní, ak udržíme pozitívny vývoj poklesu v číslach, postupne sa Slovensko môže prepnúť do tzv. bordovej farby už 19. apríla," uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Situácia na Slovensku sa podľa ministerstva mierne zlepšuje vďaka dôslednému dodržiavaniu opatrení zo strany verejnosti.

Na Slovensku od marca pokračuje pozvoľný pokles potvrdených prípadov COVID-19. Naďalej klesá aj počet výjazdov záchrannej zdravotnej služby ku covid pozitívnym, respektíve suspektným pacientom. Za uplynulý týždeň mali 1 271 výjazdov. Pokles je badateľný naprieč krajmi.

Očkovanie v krajine podľa ministerstva plynule pokračuje. Aktuálne je aplikovaných 1 022 654 dávok, druhú dávku už dostalo 263 913 ľudí. Očkuje sa aj v zariadeniach sociálnych služieb. "V 74 percentách týchto zariadení je už aplikovaná prvá dávka očkovacej látky, druhou dávkou sa už očkovalo v 44 percentách," spresnila Eliášová.

Do konca apríla podľa hovorkyne krajina očakáva dodanie 292 500 očkovacích dávok od spoločnosti Pfizer a BioNtech, 80 400 dávok od Moderny, 200 000 od Astra Zeneca a koncom apríla 26 400 dávok od Johnson & Johnson.

(tasr)

Minúta  |  

Štátni kontrolóri stále odmietajú dať Sputniku povolenie

Štátny ústav pre kontrolu liečiv nemôže bez dostatočných dôkazov prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V.

Dôvodom sú chýbajúce údaje od výrobcu, nekonzistentnosť liekových foriem a nemožnosť vzájomne porovnávať šarže používané v rôznych štúdiách a krajinách. Stanovisko 30. marca zaslal ministerstvu zdravotníctva. TASR o tom informovala hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.

Spresnila, že v čase zaslania hodnotiacej správy boli k dispozícii výsledky z 11 zo 14 parametrov laboratórnej kontroly, zvyšné parametre by však nemali vplyv na stanovisko štátneho ústavu. "Laboratórne testy zodpovedajú niektoré otázky o farmaceutickej kvalite vakcíny, len na základe laboratórnych testov však nie je možné prijať záver o účinnosti a bezpečnosti u ľudí," uviedla Jurkemíková.

Rezort zdravotníctva požiadal ŠÚKL o zaujatie stanoviska k bezpečnosti, účinnosti a kvalite vakcíny Sputnik V, zabezpečenie laboratórnej kontroly dovezených šarží a vykonanie fyzickej kontroly v miestach výroby. "Štátny ústav posúdil dodanú dokumentáciu týkajúcu sa bezpečnosti, účinnosti a kvality vakcíny a vykonal fyzickú kontrolu v miestach výroby," uviedla Jurkemíková.

ŠÚKL zároveň nadviazal spoluprácu s Biomedicínskym centrom Slovenskej akadémie vied (SAV) s cieľom vykonania laboratórnej kontroly dovezených šarží. "K dnešnému dňu niektoré laboratórne testy stále prebiehajú. Trvanie laboratórnej kontroly do veľkej miery závisí od termínu dodania objednaných reagencií, a preto ho nie je možné urýchliť," vysvetlila Jurkemíková.

ŠÚKL naďalej pracuje na zabezpečení laboratórnych testov dovezených šarží. Bez dostatočných dôkazov však podľa hovorkyne nemôže štátny ústav prijať odborné stanovisko k pomeru prínosov a rizík vakcíny Sputnik V. "O očkovaní danou vakcínou i naďalej rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR," pripomenula Jurkemíková.      

Podľa hovorkyne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzany Eliášovej posudok k vakcíne ešte nie je ukončený, aktuálne sa realizujú tri laboratórne testy. V nadväznosti na ich závery má rezort komplexne informovať.

Slovensko nakúpilo dva milióny vakcín Sputnik V. Bývalý minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) udelil následne na používanie vakcíny, ktorá nie je registrovaná Európskou liekovou agentúrou, výnimku. Nákup vyvolal pnutie vo vládnej koalícii, ktoré vyústilo do rekonštrukcie kabinetu.  

(tasr)

Minúta  |  

Zástupca EMA: Súvislosť medzi vakcínou od AstraZenecy a zrazeninami existuje

AKTUALIZOVANÉ Predstaviteľ Európskej agentúry pre lieky Marco Cavaleri v rozhovore pre taliansky denník Il Messaggero, zverejnenom v utorok, uviedol, že súvislosť medzi vakcínou proti koronavírusu od spoločnosti AstraZeneca a krvnými zrazeninami existuje. Informovala o tom agentúra AFP. Štátny ústav pre kontrolu liečiv tvrdí, že prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká.

"Podľa môjho názoru už teraz môžeme povedať, že je zrejmé, že súvislosť s vakcínou existuje," povedal Cavaleri, šéf vakcinačnej stratégie EMA. Podľa neho však nie je jasné, čo takúto reakciu spôsobuje. Tieto informácie podľa neho potvrdí EMA v najbližších hodinách.

"Snažíme sa získať presný obraz o tom, čo sa deje, a podrobne tento syndróm spôsobovaný vakcínou definovať," uviedol Cavaleri. "Medzi očkovanými je viac prípadov mozgovej trombózy... medzi mladými ľuďmi, ako by sme čakali," dodal.

Po tom, čo niekoľko krajín - vrátane Talianska - pozastavilo používanie očkovacej látky od spoločnosti AstraZeneca, EMA vyhlásila, že výhody vakcíny prevažujú nad rizikami a táto očkovacia látka by sa mala naďalej používať. Dodala však, že príčinná súvislosť medzi zrazeninami a vakcínou je možná a že tento týždeň poskytne aktualizované hodnotenie.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv: Prínosy aj naďalej prevyšujú riziká

Súvislosť medzi zriedkavými závažnými prípadmi tromboembolických komplikácií a vakcínou Vaxzevria od spoločnosti AstraZeneca doteraz nebola preukázaná, ale intenzívne sa prešetruje. Prínosy vakcíny aj naďalej prevyšujú jej riziká. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková.

"Štátny ústav monitoruje hlásené prípady v Európskej únii a je v úzkom kontakte s Európskou liekovou agentúrou i národnými liekovými agentúrami. Momentálne pokračuje skúmanie spojitosti medzi zriedkavými prípadmi krvných zrazenín a vakcínou Vaxzevria na Výbore pre hodnotenie rizík liekov (PRAC), v ktorom má ŠÚKL svojich zástupcov. Závery výboru sa budú bezodkladne komunikovať," informovala.

Preskúmanie na úrovni EÚ podľa ŠÚKL doteraz neidentifikovalo žiadne špecifické faktory, ktoré by takéto riziko zvyšovali, či už vek, pohlavie alebo predchádzajúca anamnéza tvorby krvných zrazenín. Ústav dodal, že väčšina pozorovaných prípadov sa vyskytla u žien do 55 rokov, ktoré však aj tvorili väčšinu populácie očkovanú touto vakcínou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.