Preskočiť na obsah
  |  

Matovič: Ak SaS vymyslí svoj pandemický plán, nech sa obráti na inú krajinu

Ak koaličná strana SaS príde s vlastným pandemickým plánom, premiér Igor Matovič (OĽaNO) odporúča, aby ho ponúkla krajine, ktorá plán vypracovaný ešte nemá. Matovič deklaruje, že Slovensko v rámci pandémie nového koronavírusu postupuje podľa schváleného plánu a rozhodnutia epidemiológov, infektológov či verejných zdravotníkov.

„Vymýšľať vymyslené je zbytočné. Keď aj niečo SaS vymyslí, odporúčam obrátiť sa na krajinu, ktorá túto problematiku nezvláda," poznamenal Matovič s tým, že šéf SaS a minister hospodárstva Richard Sulík môže prísť svojím plánom skúsiť presvedčiť odborníkov, pandemickú komisiu i ústredný krízový štáb.

„Ktokoľvek na Slovensku môže tvrdiť, že vymyslí lepší plán. My sa tu však nehráme v hračkárstve. Bavíme sa o životoch, zdraví a čas plynie. Počet pozitívnych prípadov klesať sám od seba nebude. Musíme prijímať rozhodnutia," uviedol premiér. Ako tvrdí, Slovensko v boji proti novému koronavírusu nemôže ísť v jeden deň podľa jedného schváleného plánu a ďalší týždeň podľa nového plánu, lebo sa niekto cíti urazený. „To nemôže byť o urazenosti a egu, ale o zákonných postupoch, a tak aj postupujeme," uviedol predseda vlády.

Sulíkov plán

Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík pripravuje s odborníkmi vlastný pandemický plán, ktorý plánuje predstaviť a zverejniť v najbližších dňoch.

Dokument má obsahovať súbor opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tie však nebudú platiť plošne pre celé Slovensko, ale lokálne podľa závažnosti situácie. Kde bude v súvislosti s pandemickou situáciou problém, navrhuje prijať tomu zodpovedajúce riešenia, teda lockdown a zavretie prevádzok. Tam, kde problém nebude, nemá podľa Sulíka zmysel prijímať tvrdé opatrenia.

Matovič hovorí o masívnom testovaní

Matovič zároveň uviedol, že na dosiahnutie cieľa limitovať do Vianoc počet denných prípadov nákazy novým koronavírusom na 500, je potrebné približne sedem až 11 miliónov antigénových testov.

„Podľa cieľa, ktorý sme si stanovili na ústrednom krízovom štábe, a zhode, že hlavným nástrojom ostáva masívne testovanie, odhadujem objem potrebných testov v rozsahu dvoch až troch celoplošných testovaní, teda vychádza to na sedem až 11 miliónov testov," uviedol premiér.

Premiér o tom hovoril v súvislosti s materiálom o nákupe antigénových testov, ktorý v stredu dodatočne predložil na 52. rokovanie vlády. V návrhu nešpecifikoval objem testov, navrhoval však, aby ich zaobstaranie podľa špecifikácie rezortu zdravotníctva bolo v gescii ministerstva hospodárstva. Matovič to vysvetlil jednak tým, že chce využiť voľné kapacity rezortu hospodárstva. „Druhým dôvodom je aj to, že výhodnosť a transparentnosť predchádzajúceho nákupu prostredníctvom štátnych hmotných rezerv vrátane výberu dodávateľa bola spochybňovaná, je tu teda možnosť dokázať, že sa to dá zaobstarať tak, aby to nevyvolalo žiadne pochybnosti," dodal.

Sulík nerozumie

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) premiérovmu návrhu nerozumie, tvrdí, že nákup testov nepatrí ku kompetenciám jeho rezortu. Upozornil, že o nákupe antigénových testov koaliční lídri vopred nediskutovali, preto sa aj na stredajšom zasadnutí vlády o ňom prerušilo rokovanie. Sulík novinárom povedal, že o návrhu majú debatovať lídri na stredajšej koaličnej rade a vláda by o ňom mohla rokovať vo štvrtok 19. 11.

(ste, TASR)

  |  

Regionálne opatrenia podľa skóre. Sulík pripravuje vlastný pandemický plán

Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík pripravuje s odborníkmi vlastný pandemický plán, ktorý plánuje predstaviť a zverejniť v najbližších dňoch. Dokument má obsahovať súbor opatrení v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu. Tie však nebudú platiť plošne pre celé Slovensko, ale lokálne podľa závažnosti situácie.

„Kde je problém, prijmeme tomu zodpovedajúce riešenia. Pokojne aj lockdown a aj zavretie všetkých možných prevádzok. Tam, kde problém nebude, nemá zmysel prijímať tvrdé opatrenia," spresnil Sulík (SaS) pred stredajším rokovaní vlády.

Plán, ktorý pripravuje Sulík, by mal podľa neho platiť dlho. „Jedným z veľkých problémov opatrení, ktoré vláda prijíma, ak nie najväčší, je ten, že sa opatrenia veľmi rýchlo menia a vzniká v tom chaos. Preto by bolo rozumné mať jeden plán, ktorý bude na jednej strane platiť povedzme rok alebo až do skončenia pandémie, a na druhej strane bude dostatočne prispôsobivý vývoju," priblížil novinárom Sulík po skončení rokovania vlády.

Ústredný krízový štáb alebo vláda si podľa neho z plánu osvoja to, čo uznajú za vhodné. „Možno si osvoja celý plán, lebo sa budem snažiť o to, aby to bolo komplexné riešenie," dodal.

Úloha od Matoviča

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) dal Sulíkovi úlohu do nedele (15. 11.) predstaviť alternatívny plán, ako splniť podmienku konzília epidemiológov (denný počet pozitívnych prípadov pod 500) a od konca novembra otvoriť reštaurácie či školy.

„Myslel som si, že sa pochlapí a že ukáže, že nevie len nekonštruktívne búrať ako malý nezodpovedný chlapec. Bohužiaľ, nevydalo. Je pondelok (16. 11.) poobede a ani chýru ani slychu o alternatívnom pláne strany SaS," napísal predseda vlády na sociálnej sieti.

Na pláne pracuje dlhšie

Sulík v stredu reagoval, že na pláne začal pracovať ešte pred jeho minulotýždňovou dovolenkou v Dubaji. Neverí však, že termín dokončenia úlohy bol do nedele 15. novembra. „Matovič vedel, že minulý týždeň som na dovolenke a v nedeľu sa vrátim.

Elementárna logika hovorí, že keď sa vrátim v nedeľu poobede z týždňovej dovolenky, ťažko môžem v nedeľu večer predstaviť niekoľkostranový použiteľný dokument," uviedol minister hospodárstva. Myslí si, že do nedele 22. novembra by už SaS mala svoj plán mať hotový a keď aj nie, podľa Sulíka je dôležité uprednostniť kvalitu.

Na útoky zo strany predsedu vlády nechce reagovať. Sulík tvrdí, že si vždy povedal svoj názor a nemieni s tým prestať. „Keď premiér má potrebu sa uchýliť k osobným urážkam a útokom, je to skôr jeho vizitka. Ja to nebudem ani opätovať a ani komentovať," skonštatoval.

(tasr)

  |  

Pred Nemeckom stojí zlomenie poľského a maďarského veta

Šéf nemeckej diplomacie stojí pred neľahkou úlohou. Presvedčiť Poľsko a Maďarsko, aby stiahli pondelkové veto blokujúce schválenie úniového rozpočtu. Našim susedom sa nepáči podmieňovanie poskytovania európskych peňazí politickými podmienkami.

Nemecko je optimistické a verí, že sa nájde riešenie v prípade vetovania rozpočtu Európskej únie a jej fondu obnovy zo strany Poľska a Maďarska. Uviedol to v utorok minister zahraničných vecí Heiko Maas.

Poľsko a Maďarsko v pondelok zablokovali schválenie dlhodobého rozpočtu EÚ a záchranného balíka na obnovu ekonomík zasiahnutých pandémiou nového koronavírusu. Blok sa tak dostal do politickej krízy.

„Budeme v najbližších hodinách a dňoch pracovať so všetkými zúčastnenými stranami na nájdení riešenia,“ povedal Maas. „Potrebujeme nielen riešenie, ale aj rýchle riešenie a som si istý, že ho dosiahneme,“ dodal.

Maas naznačil tiež svoju frustráciu z blokovania naliehavo potrebných finančných prostriedkov. Uviedol však, že úloha Nemecka ako súčasnej predsedníckej krajiny bloku a sprostredkovateľa znamená, že „by nebolo múdre povedať, čo si skutočne myslím o vete".

Poľsko protestuje proti spájaniu dvoch vecí. Prezident Andrzej Duda uviedol v pondelok pre agentúru PAP, že spájanie poskytovania fondov EÚ so správaním členského štátu by viedlo k zlomu v regulácii v EÚ a mohlo by spôsobiť, že členské štáty by mohli prísť o prostriedky pre subjektívne politické dôvody. Podľa Dudu by žiadne reformy, princípy fungovania a politiky EÚ nemali byť povýšené nad zmluvné články a nemali by sa vysvetľovať svojvoľne.  

Maďarský prezident Viktor Orbán podľa portálu hungarytoday.hu v pondelok varoval pred spájaním rozpočtu EÚ a fondu obnovy s takými podmienkami, kde nie sú jasne definované porušenia zákona. To pri využívaní dvojitého metra môže viesť k politicky motivovaným finančným sankciám. Takéto opatrenia by mohli spôsobiť ohrozenie dôvery medzi členskými štátmi a ohrozenie záujmov Maďarska.

(joh, tasr)   

  |  

Naď: 17. november patrí slušným ľuďom a nie fašistom, komunistom a mafii

Minister obrany Jaroslav Naď poznamenal, že 17. november patrí slušným ľuďom a nepatrí fašistom, extrémistom, komunistom a už vôbec nie mafii. Nikdy im patriť ani nebude, uviedol na sociálnej sieti.

Na 17. november je mnoho názorov, ale pre ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nominant SaS) je výročím, ktoré pripomína význam právneho štátu, t.j. že nikto nestojí nad zákonom.

"Pred rokom 1989 bol zákon slúžkou pomýlenej ideológie, dnes je rešpektovanie zákona jedinou cestou, ako si zachovať vlastnú slobodu. Platí to aj dnes, keď si 17. november nemôžeme kvôli novému koronavírusu pripomenúť tak, ako každý rok," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

"Pre mňa ako ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí je dôležité presadzovať princípy právneho štátu nielen u nás doma, ale aj v našej zahraničnej politike a osobitne v rámci EÚ. Toto je slovenský záujem a odkaz 17. novembra pre dnešok," dodal Korčok.

Naď: Zneužívajú hodnoty slobody

"Vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. 11. 1989 zrkadlo komunistom, dnes žijeme v slobodnej a demokratickej krajine. V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať kam chceme a kedy chceme, či voliť toho, koho chceme," povedal Naď.

Ako dodal, sloboda je ale aj o zodpovednosti, o tom, že je potrebné konať v rámci zákonov, "a tak ako očakávame svoje práva, tak musíme rešpektovať aj práva iných."

Zneužívanie hodnôt slobody a demokracie na šírenie extrémizmu, na ohrozovanie majetku či dokonca zdravia občanov, alebo na násilnú snahu o zmenu režimu, to nie je podľa Naďa demokracia a sloboda. Tvrdí, že ide o porušovanie ústavy a zákonov. "Špeciálne v období, keď je nielen Slovenská republika, ale v podstate takmer celý svet zasiahnutý pandémiou, ktorá zabíja milióny ľudí a vyžaduje si zásadné opatrenia," uviedol minister obrany.

Slušní ľudia v utorok podľa jeho slov ostanú doma. "Nepôjdu ničiť majetok a ohrozovať zdravie ľudí, nepôjdu porušovať zákon. Nenechajú sa zneužívať tými, ktorí sa boja spravodlivosti. Slušní ľudia si slušne, nie porušovaním zákonov, pripomenú hrdinstvo ľudí novembra 1989," dodal šéf rezortu obrany.

Kollár: Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých

Želaním predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti. Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho v utorok prečítal pri Bráne slobody na Devíne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).

V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín. "Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom," uviedol Kollár.

Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl. "Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili," povedal Kollár. Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.

Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných. "A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti," povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý. Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov. Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu.

Milanová: Prežívame ďalšiu dôležitú skúšku

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Vo svojom profile na sociálnej sieti uviedla, že tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa spolu zomknú.

"Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v '89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali," dodala Milanová.

(tasr, ste)t

  |  

Čaputová: Pri pandémii dodržiavajme pravidlá, i keď sa nám nepáčia

Prezidentka Slovenskej republiky vystúpila v predvečer 31. výročia Nežnej revolúcie s príhovorom na obrazovkách RTVS.

Prezidentka v príhovore priznala, že občas cíti frustráciu, keď ako priamo volená hlava štátu nemá „právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu“. Pripustila, že má pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cíti neistotu, keď „nie sú opreté o vedecké poznanie“, zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné.

Na druhej strane prezidentka je presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa Slovensko nachádza v kritickej situácii, akou je vyrovnanie sa s pandémiou. „A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere,“ uviedla prezidentka.    

Odvolávajúc sa na November 1989 a emócie z tohto obdobia prezidentka vyzvala občanov, aby si spomenuli na toto obdobie, na nežnosť a slušnosť. Tie podľa nej nie sú slabosťou. Novembrové dni spred 31 rokov ľudí zblížili, oni boli k sebe lepší. Spoločnosť sa zomkla žiadala si zmenu k lepšiemu.

„Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť,“ apelovala prezidentka.

Nech občanov nerozdelí postoj k prijímaným opatreniam. „Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu,“ vyslovila sa prezidentka. Zároveň  vyzvala, aby si ľudia kládli otázky, kriticky mysleli, aby slobodne komunikovali.

(joh, tasr)

  |  

Najnovšia vakcína proti COVID-19 má podľa testov vysokú účinnosť

Klinické štúdie ďalšej potenciálnej vakcíny proti novému koronavírusu ukázali nečakane dobré výsledky. Americká farmaceutická firma Moderna oznámila, že jej experimentálna vakcína má viac než 90-percentnú účinnosť. Trhy reagovali na správu posilnením.

Podľa Moderny výsledky neskorej fázy klinických testov ukázali, že jej vakcína dokáže zabrániť vzniku ochorenia COVID-19 a z tohto pohľadu má 94,5-percentnú účinnosť.

Trhy sa tešia

Minulý pondelok (9. 11.) uviedli americký koncern Pfizer a nemecká biotechnologická spoločnosť BioNTech, že ich vakcína má 90-percentnú účinnosť.

Futures na americké akcie sa po správe posilnili, keď futures na Dow Jones stúpli o 500 bodov alebo 1,7 %. Výrazne v pozitívnom pásme sa tesne popoludní nachádzali aj európske trhy.

Kľúčový nemecký index Dax sa o 13.26 h SEČ nachádzal v pluse o 1,16 %, hlavný francúzsky index CAC 40 o 2,28 %, taliansky FTSE MIB o 2,27 %, španielsky IBEX 35 o 3,78 % a index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx o 1,64 %.

Dve vakcíny v decembri

V Spojených štátoch by mohli byť ešte v decembri schválené dve vakcíny na núdzové použitie, pričom k dispozícii by mohlo byť do konca roka 60 miliónov dávok.

Na budúci rok by americká vláda mala mať k dispozícii vyše 1 miliardu dávok vakcín len od Pfizeru a Moderny. „Budeme mať vakcínu, ktorá môže zastaviť COVID-19," povedal prezident firmy Moderna Stephen Hoge.