A presne tak to bolo aj v prípade Alexeja Navaľného. O Navaľnom nehovorili ako o politickom väzňovi iba ruskí opoziční aktivisti alebo zahraničné ľudskoprávne organizácie. Naznačil to i už zosnulý Michail Gorbačov, bývalý prezident Sovietskeho zväzu, ktorý demontoval sovietsky komunizmus. Gorbačov označil Navaľného uväznenie za dôkaz toho, že v Rusku nie sú nezávislé súdy.
Nerobme si ilúzie. Jeho smrť súvisí s jeho väznením
O príčinách jeho smrti zatiaľ správy nemáme, ale nerobme si žiadne ilúzie. Štyridsaťsedemroční tvrdí chlapi nezomierajú len tak.
Môžeme predpokladať, že jeho smrť bola dôsledkom dlhého väznenia.
Navaľnyj bol najvýznamnejší opozičný politik
Alexej Navaľnyj sa vynoril ako opozičný politik okolo roku 2010, keď sa stal známym ako bloger. Vďaka svojej razantnosti sa stal najvýznamnejším.
Kandidoval na primátora Moskvy, chcel kandidovať za ruského prezidenta, ale úrady mu v tom zabránili, pretože už bol trestaný.
Navaľnyj bol skôr nacionalisticky orientovaný, na rozdiel od väčšiny ruských opozičných politikov, ktorí boli skôr liberálni a orientovaní na európske hodnoty. Alexej Navaľnyj napríklad po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 vyhlasoval, že Krym by sa nemal Ukrajine vrátiť. Pred tromi rokmi som o ňom napísal, že ak by sa v budúcnosti stal ruským prezidentom, predstavy západných liberálov by nespĺňal.
Navaľnyj sa niekedy dopúšťal populizmu a vyslovoval tvrdé výroky, ktoré boli v rozpore s nastavením ruských a európskych liberálov. Amnesty International ho na určitý čas prestala evidovať ako väzňa svedomia, pretože podľa Amnesty mal neprijateľné výroky na adresu migrantov zo Strednej Ázie a Kaukazu.
Za jeho politickú metódu ho niekedy kritizovali aj ruskí opoziční liberáli, napríklad Grigorij Javlinskij, niekdajší predseda strany Jabloko.
Ruské úrady sa snažili šíriť o ňom obraz extrémistu, za čo si čiastočne mohol sám. V článku spred troch rokov som však napísal, že argumenty, ktoré sa proti Navaľnému používajú, na jeho vytlačenie do oblasti extrémizmu nestačia.
Kto bol Navaľnyj a čo je jeho odkaz
Alexej Navaľnyj bol politikom nesmierne tvrdým na seba samého. Znášal opakované súdne procesy, väznenia, porážky, či pokus o otrávenie neúnavne a nikdy sa nevzdával.
Nepôsobil dojmom budúceho štátnika, ale vyzývateľom Vladimíra Putina bol. Mnohí sa pýtali, či by nemohol byť raz ruským prezidentom. A o úprimnosti Navaľného osobného boja a zaujatia za ruskú slobodu a demokraciu sa nedá pochybovať. Vďaka tomu sa nádeje nemalého počtu Rusov na zmenu politického systému v Rusku spájali práve s jeho menom.
Jeho smrť nie je len jeho osobnou tragédiou, je to i tragédia Ruska ako krajiny, ktorá za tisíc rokov svojich dejín mala len malé skúsenosti so slobodou, prežila nesmierne tragické 20. storočie, hľadala spoluprácu so Západom a po sklamaní z divokej demokracie 90. rokov skĺzavala opäť do autoritárstva.
Ruský štát nemôže donekonečna fungovať tak, že politické otázky sa riešia na súdnych procesoch, ako boli tie s Navaľným. Ruský štát nemôže donekonečna fungovať tak, že bodkou za vojenskou vzburou, ako bola tá Prigožinova, je Prigožinova smrť v troskách lietadla.
Možno sa Alexej Navaľnyj stane legendou. Možno jeho zápas ovplyvní budúcu generáciu Rusov, aby sa pokúsili lepšie uchopiť večný problém ľudskej potreby slobody.
A k takému pokusu určite príde, i keď to môže trvať roky.
Je symbolické, že o Navaľnom som naposledy písal pred mesiacom, keď som ho prirovnával ku Gonzalovi Lirovi, hoci ten bol v porovnaní s Navaľným takmer neznámy. Lira bol videobloger, Navaľnyj tiež začínal ako bloger.
Lira zomrel v ukrajinskom väzení v januári. Napísal som, že to je prípad, keď smrť novinára neprekáža. Navaľnyj zomrel v ruskom väzení vo februári. O jeho smrti informujú všetky svetové médiá.
V marci sa konajú v Rusku prezidentské voľby.
Tieto tri udalosti, ich previazanosť a protirečenie symbolizujú dnešnú tragédiu Ruska. Aj tragédiu našu.
