KDH cez víkend uzatvorilo nový pakt s progresívcami

Bolo to začiatkom septembra, keď vrcholila kampaň pred parlamentnými voľbami a KDH čelilo ostrej dezinformačnej antikampani preto, že jej predseda si (celkom správne) dovolil povedať, že LGBT ideológia je pliaga. Ivan Korčok, ktorý vtedy ešte len ohlásil kampaň a začínal zbierať podpisy pod svoju kandidatúru, sa vtedy postavil do zástupu mravokárcov a na sociálne siete napísal, že „nazvať LGBTI+ pliagou je hrubý faul!“

Politický život je však spletitý. A to až tak, že politik, ktorý pohoršene odsudzuje kritikov LGBTI ideológie, je dnes kandidátom KDH na prezidenta.

Aby tej bizarnosti nebolo málo, netreba zabúdať na to, že Ivan Korčok hneď v úvode kampane podporil registrované partnerstvá (za čo ho Majerský ešte len nedávno kritizoval) a najnovšie sa vyjadril aj za zrušenia práva veta jednotlivých štátov pri kľúčových hlasovaniach v rámci EÚ, čo je, mimochodom, taktiež v rozpore s politickou líniou KDH (alebo už nie?).

Pri EÚ sa ešte na chvíľku pristavme, keďže rada KDH včera okrem prezidentských volieb riešila aj kandidátku do volieb do Európskeho parlamentu, kde bol zas horúcou témou Ivan Štefanec. Teda europoslanec, ktorý v kľúčových rozhodnutiach hlasoval v rozpore s líniou strany. Stalo sa tak napríklad pri Istanbulskom dohovore alebo pri hlasovaní o rezolúcii, ktorá kritizovala Slovensko za rušenie špeciálnej prokuratúry.

Štefanec má navyše tú drzosť, že v kampani pred parlamentnými voľbami svoju materskú stranu nijako nepodporoval a keď prišla „kauza pliaga“, neodolal a aj on si kopol do predsedu, keď napríklad povedal, že „tie výroky boli prosto hrozné. Z môjho pohľadu to nie je v súlade s výrokmi predsedu demokratickej strany“.

Ako sa k tomu všetkému KDH nakoniec postavilo? Podobne ako v prípade Korčoka. Privrelo obe oči, Štefanca nechalo na kandidátke a pridelilo mu pomerne slušné štvrté miesto.

Otázne potom je, čo je KDH za stranu, ak na svoju kandidátku do europarlamentu pošle človeka, ktorý dlhodobo podporuje progresívnu agendu a hlasuje v rozpore s líniou strany. A rovnaký typ politika s progresívnym programom podporí aj za hlavu štátu.

Ten, kto si pamätá na rokovania KDH s Hegerom, si možno s úškrnom povie, že keby vtedy Heger nebol samoľúby, mohol teraz sedieť v parlamente a nie premýšľať nad tým, ako splatí dlhy za nákladnú kampaň, ktorá nepriniesla ani tri percentá hlasov. Veď v čom sa dnes líši politika KDH a Demokratov? Alebo od iných blízkych spojencov PS?

A vlastne v čom sa po víkende líši politika KDH za čias Majerského od tej za čias Hlinu, ktorú symbolizoval najmä „pakt s progresívcami“? Veď dnes to vyzerá tak, že KDH s progresívcami znova uzatvorilo pakt. Len s tým rozdielom, že o tom teraz nehovoria do médií.

KDH tým ukazuje, že nevie robiť vlastnú konzervatívnu politiku.

A to nielen preto, že nedokázalo postaviť vlastného kandidáta na prezidenta, ale hlavne preto, že nedokáže pritlačiť na Korčoka a ostatných prezidentských kandidátov, alebo aj ďalšie politické subjekty sprava a dostať tak do povedomia záujmy konzervatívcov.

Tlačovka po rade KDH mohla byť úplne iná, ak by na nej predstavitelia KDH dokázali povedať, že nemôžu podporiť Korčoka ani Pellegriniho (a ani iných kandidátov), lebo žiadny z nich sa nevie postaviť za konzervatívne témy a ak niektorý z nich stojí o podporu konzervatívcov v druhom kole, mal by sa podľa toho začať politicky správať.

O čo iná mohla byť tá tlačovka, keby na nej povedali, že Štefanec už nemá miesto na kandidátke, lebo KDH je konzervatívna strana a hlasovania, aké predviedol Štefanec, s tým nemajú nič spoločné.

KDH namiesto toho stavalo akési vzdušné zámky, čo sa ukázalo najmä vtedy, keď predseda Majerský zdôvodňoval svoju podporu Korčokovi, pričom povedal, že verí, že Korčok „bude zachovávať ústavné hodnoty ochrany života, ľudskej dôstojnosti a manželstva.“

Áno, Majerský to skutočne povedal o kandidátovi PS, ktorý už podporil registrované partnerstvá.

Keď si k tomu pripočítame neschopnosť vniesť do parlamentnej rozpravy akúkoľvek konzervatívnu tému, neschopnosť zatlačiť na SNS a Hlas pre potratovú tabletku či transgenderové dokumenty, tak čitateľa už ani neprekvapí, že KDH pri téme stiahnutia dotácii LGBT organizáciám na ministerstve kultúry rozpráva o akýchsi „kvalitných projektoch“.

Skrátka, KDH sa od volieb vytrvalo odmieta správať ako konzervatívna strana, ktorá vie robiť samostatnú politiku a tak byť zástupcom jedného z dominantných politických prúdov.

Kresťanskí demokrati sa namiesto toho rozhodli byť provinčnou stranou, ktorá radšej nechá seba a svojich voličov, aby boli použití na ciele iných, na hry, ktoré slúžia niekomu inému.

Pokojne, je to ich voľba. Len nech sa potom nečudujú, keď sa konzervatívni voliči začnú obzerať po iných alternatívach.