BBSK chce zachovať gymnáziá v Detve, Krupine a Novej Bani

DETVA/KRUPINA/NOVÁ BAŇA – Záujmom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) je, aby gymnáziá v Detve, Krupine a Novej Bani naďalej fungovali. Kraj pre to urobí všetko. Na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva BBSK to zdôraznil jeho predseda Ondrej Lunter.

Zatvorená ZŠ L. Novomeského v Košiciach kvôli chrípkovým pázdninám Ilustračné foto: František Iván/TASR

Poslanci BBSK zároveň na tomto zasadnutí zrušili časť uznesenia krajského zastupiteľstva z mája 2020 o záchrane siete škôl a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Na jej základe totiž hrozil gymnáziám priamy zánik.

„Zastupiteľstvo sa vtedy uznieslo, že gymnáziá v Detve a Krupine sa automaticky vyradia zo siete koncom tohto školského roka, ak nesplnia nejaké podmienky v kalendárnom roku 2023. Rušíme toto automatické vyradenie, to znamená, že obidve gymnáziá sa zachovávajú,“ uviedla na zasadnutí Zuzana Lafférsová, riaditeľka odboru školstva a reformy vzdelávania Úradu BBSK.

Ako vysvetlil predseda BBSK Ondrej Lunter, pred štyrmi rokmi v uznesení navrhli trojročné obdobie, počas ktorého školy mali zapracovať na svojej propagácii a kvalite tak, aby sa do nich hlásilo viac študentov.

„Boli to jediné tri gymnáziá, plus už zrušené gymnázium v Hnúšti, na ktoré musel BBSK doplácať, keďže normatív z ministerstva školstva nestačil na ich financovanie,“ objasnil Lunter.

Po štyroch rokoch sa však podľa neho dá skonštatovať, že niektoré okolnosti sa objektívne zmenili. „Na základe toho sme sa rozhodli neuplatňovať podmienky z tohto uznesenia,“ dodal predseda BBSK.

Poznamenal tiež, že BBSK má novú koncepciu siete škôl na svojom území.

„Je postavená na troch pilieroch a prvým je dostupnosť. Vzhľadom k tomu, že sa bavíme o veľkom kraji, je pre nás dôležité, aby v každom okrese bola zachovaná aspoň jedna škola,“ zdôraznil.

Druhým pilierom je kvalita. „Môžeme povedať, že hovoríme o naozaj kvalitných gymnáziách, ktoré sú na špičke hodnotení, či už zo strany ministerstva školstva, alebo iných kritérií,“ zdôvodnil Lunter s tým, že absolventi týchto škôl sú tiež úspešní v rámci prijímania na ďalšie štúdium.

Hlavným dôvodom, pre ktorý kraj podľa neho navrhoval potenciálne zrušenie týchto gymnázií, bol ekonomický faktor.

„Žiaľ, pre nenavyšovanie normatívu zo strany ministerstva školstva za predchádzajúcej vlády sme dnes v situácii, že z našej siete 60 škôl musíme každej druhej doplácať sumy od 50 000 do 250 000 eur,“ podotkol predseda BBSK.

Súčasne dodal, že ďalšia budúcnosť týchto škôl je v rukách komunity, učiteľov, študentov a jednotlivých rodičov. Upozornil, že školy si musia samy vytvárať dobré meno a pozitívny obraz.

„Som rád, že sa tento trend začal a napriek kolísajúcim číslam za posledné roky sme v poslednom školskom roku dosiahli pozitívne čísla – 21 prvákov v Krupine a 25 prvákov v Detve,“ konkretizoval Lunter.

Jedným dychom ale upozornil, že ak by v budúcnosti počet hlásiacich sa prvákov na tieto gymnáziá klesol pod 17, kraj už nebude mať nijakú zákonnú možnosť školy udržať vo svojej sieti.

Poslanec BBSK Maroš Skopal, zvolený za obvod Krupina, v rozprave vyzdvihol, že počas posledných rokov sa do krupinského gymnázia vrátilo až 49 žiakov späť z iných škôl, na ktoré predtým prestúpili. Upriamil tiež pozornosť na dobré výsledky študentov.

Poslanec za obvod Detva Ján Šufliarský skonštatoval, že počty študentov začali rásť a po zrušení predmetného uznesenia dajú navyše rodičom záruku, že kraj má záujem školy zachovať.

Veľa študentov sa totiž pre neistú budúcnosť gymnázií podľa neho radšej hlásilo na iné školy.

Ďalší poslanec zo spomínaného obvodu Stanislav Horník uviedol, aby BBSK apeloval na zmenu normatívneho hodnotenia s tým, aby boli do úvahy viac brané regionálne špecifiká a geografická či sociálna dostupnosť.

Poslanci BBSK napokon rozhodli o zrušení príslušnej časti uznesenia, ktorá sa týkala gymnázií v Detve a Krupine, jednomyseľne 42 hlasmi.

Tretie gymnázium, novobanské, poslanci zo spomínaného uznesenia vyňali ešte začiatkom vlaňajšieho roka.


Štátnej forme pomoci rodinám s deťmi na Slovensku trvalo až 18 rokov, kým z pôvodných 13,32 eura poskočila na niečo vyše 43 pred dvomi rokmi. Krok, ktorý priklepol na dieťa ešte zhruba o stovku viac,…
Prejsť na článok