Preskočiť na obsah
  |  

Budúci prezident: aktívny hráč s právomocami pevne v rukách alebo pasívna postava?

Aký bude nový slovenský prezident, sa ukáže až po tom, ako sa po zvolení chopí svojich ústavných právomocí. Môže byť iba ceremoniár alebo aj aktívny správca moci, ktorý zároveň bohato zužitkuje neformálne možnosti, ako vplývať na spoločnosť.

Dvaja preferenčne najsilnejší kandidáti Peter Pellegrini a Ivan Korčok  nehovoria o tom, že by chceli mať viac moci, ako je teraz dané v ústave. Obaja však naznačujú, že by svoje oprávnenia aktívne využívali.

Odpovedali na otázku, ktorú kompetenciu prezidenta považujú za najdôležitejšiu a bez ktorej by si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie alebo ktorú neplánujú používať.

Pellegrini povedal, že prezidentské kompetencie vytvárajú systém, ktorý umožňuje hlave štátu napĺňať program a víziu, na ktorú dostal mandát od voličov. Každá jedna má podľa neho svoj zmysel a vytvára predpoklady na realizovanie jeho programu pokoja, dôstojného života ľudí a presadzovania národnoštátnych záujmov na medzinárodnej scéne v zmysle „Slovensko na prvom mieste".

„Nikdy nedovolím, aby sa Slovensko zrieklo v EÚ práva veta. Ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl nedovolím vyslať slovenských vojakov bojovať na Ukrajinu. Rovnako svojimi kompetenciami chcem podporiť každé rozhodnutie vlády, ktoré smeruje k budovaniu dôstojného života ľudí na Slovensku a pomáhaniu rozvoju regiónov, pretože Slovensko máme iba jedno a je našou povinnosťou ho budovať a rozvíjať,“ tvrdí Pellegrini.

Korčok si myslí, že aktuálne sú kompetencie prezidenta nastavené správne a všetky by využíval „primerane a podľa potreby“.

„Za najdôležitejšie považujem to, že prezident môže zo svojej pozície otvárať dôležité témy a upriamiť na ne pozornosť politikov a širokej verejnosti. Určite by som bol v tomto aktívny, neuspokojil by som sa len s ceremoniálnym poňatím funkcie prezidenta,“ mienil Korčok.

Ďalší prezidentský kandidát  Štefan Harabin povedal, že právomoci a postavenie prezidenta tak, ako je to dnes, „plne zodpovedá potrebám prezidenta ako reprezentanta štátu, tvorcu zahraničnej a obrannej politiky a ochrancu fungovania suverénneho štátu“.

Prezident musí podľa ďalšieho kandidáta Igora Matoviča využiť všetky svoje kompetencie, keď hrozí deštrukcia právneho štátu a ohrozenie demokracie. „Prezident by nemal mať právo udeľovať milosť ľuďom odsúdeným za korupčné trestné činy, ako plánuje kandidát Pellegrini,“ povedal Matovič.

Kandidát Ján Kubiš označil všetky ustanovenia ústavy za dôležité a majú sa podľa neho používať „Ale zrejme nie je náhoda, že úvodný článok o kompetenciách prezidenta uvádza, že prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,“ doplnil.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová ešte pred svojím zvolením v roku 2019 si nemyslela, že by prezident bol slabou postavou. V ankete denníka Pravda uviedla, že Slovensko  je parlamentná demokracia a z toho plynie istá hierarchia výkonu moci.

„Toto právne nastavenie rovnováhy moci v štáte by som rešpektovala. Navyše si nemyslím, že právomoci prezidenta by boli slabé, okrem dôležitých vymenúvacích kompetencií ide aj o neformálne možnosti formulovať a ovplyvňovať verejnú debatu z pozície prirodzenej autority, ktorú prezidentský úrad nepochybne má,“ uviedla Čaputová ako kandidátka na post hlavy štátu.

Slovensko bude prezidenta voliť v sobotu  23. marca. Prípadné druhé kolo je naplánované na 6. apríla.

(su, tasr)

  |  

USA: Pri hranici s Mexikom sa zrútil vrtuľník

USA: Pri hranici s Mexikom sa zrútil vrtuľník, zahynuli dvaja príslušníci americkej Národnej gardy a člen hraničnej polície.

Nehodu prežil so zraneniami jeden vojak Národnej gardy, momentálne je hospitalizovaný v kritickom stave.        

Helikoptéra typu UH-72 Lakota sa zrútila pri meste Rio Grande počas pohraničnej bezpečnostnej misie. Príčina nešťastia je predmetom vyšetrovania. Americké úrady zatiaľ nezverejnili o prípade žiadne podrobnosti.

Podľa agentúry AP bola na palube vrtuľníka jedna žena a traja muži. Identitu mŕtvych zatiaľ nezverejnili.

(tasr, ap)

  |  

Odvrátený shutdown: Americký senát schválil balík zákonov o financovaní

Odvrátený shutdown: Americký senát schválil balík zákonov o financovaní federálnych inštitúcií v hodnote 460 miliárd dolárov niekoľko hodín pred polnocou, čím zamedzil zastaveniu financovania mnohých úradov.

Balík obsahuje šesť zákonov, ktoré by mal podpísať prezident Joe Biden.

Senátori budú medzitým rokovať o druhom balíku ďalších šiestich zákonov, v ktorých sú obsiahnuté aj výdavky na obranu. Tie musia byť schválené do 22. marca, aby neprišlo k shutdownu.

"Pre tých, ktorí sa obávajú že v polarizovanej politickej atmosfére sa nič nikdy neschváli, tento obojstranný kompromis dokazuje, že opak je pravdou," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte amerického Kongresu Chuck Schumer.

"Toto síce nie je materiál, ktorý by som predložil ja, ale som hrdý, že sme ochránili absolútne životne dôležité financovanie, na ktoré sa americkí občania spoliehajú vo svojich dennodenných životoch," povedal demokratický senátor Patty Murray.

(tasr, afp)

  |  

Francúzsko: Muža, ktorý zaživa upálil svoju partnerku, odsúdili na 30 rokov

Francúzsko: Muža, ktorý zaživa upálil svoju partnerku, odsúdili na 30 rokov. Matka štyroch detí sa s ním totiž chcela rozísť.

Rozsudok sa týka prípadu z novembra 2020, keď Jonathan Boillet upálil zaživa Sandy Cuchevalovú - matku štyroch detí - v aute, v ktorom cestovali. Hospitalizovali ju na oddelení popálenín v nemocnici v severnom meste Lille, kde o týždeň neskôr zomrela.

Boilleta súdili od utorka na trestnom súde v severofrancúzskom meste Saint-Omer, ktorý mu uložil trest 30 rokov vo väzení s najmenej 20 rokmi nepodmienečne a povinné liečenie závislosti od alkoholu a drog.

Odsúdený muž pôvodne poprel, že zavraždil Cuchevalovú a tvrdil, že zahynula v dôsledku nehody. Vo štvrtok napokon priznal, že to bol on, kto ju polial benzínom. Podľa AFP boli partneri niekoľko mesiacov, ale ona sa s ním chcela rozísť.

Keď mal Boillet osem rokov, sexuálne ho napadol a znásilnil jeho o osem rokov starší rodinný príslušník. Vo veku 11 rokov začal užívať alkohol a drogy.

(tasr, afp)

  |  

Nemecko: Žena, ktorá vystavila viac ako 1000 falošných potvrdení o očkovaní proti Covidu, už pozná svoj trest

Nemecko: Žena, ktorá vystavila viac ako 1000 falošných potvrdení o očkovaní proti Covidu, už pozná svoj trest. Súd lekárničke skrátil pobyt vo väzení o pol roka.

Na dva a pol roka pôjde do väzenia zamestnankyňa lekárne Mníchove, ktorá vystavila viac ako 1000 falošných potvrdení o očkovaní proti koronavírusu SARS-CoV-2.

Jej známy, ktorý predával očkovacie preukazy na darknete, dostal trest odňatia slobody na tri roky a deväť mesiacov, okrem iného za porušenie zákona o ochrane pred infekciami.

Obaja odsúdení si už časť trestu odpykali vo vyšetrovacej väzbe. O vine dvojice pritom rozhodol krajský súd už v novembri 2022. Spolkový súdny dvor však verdikt neakceptoval a krajinský súd musel znovu rozhodnúť o treste. Žene ho znížil o šesť mesiacov a mužovi o tri mesiace. Rozsudok je teraz právoplatný.

Odsúdení falšovali osvedčenia o očkovaní vo veľkom meradle počas niekoľkých mesiacov v roku 2021. Ich predajom na darknete zarobil muž viac ako 130.000 eur. To, že lekárnička vyviazla s nižším trestom ako jej komplic, bolo spôsobené jej skorým priznaním.

(tasr)

  |  

Marcové komunálne voľby budú jeho poslednými, tvrdí Erdogan

Marcové komunálne voľby budú jeho poslednými, tvrdí Erdogan. Turecký prezident Tayyip Erdogan to vyhlásil o voľbách plánovaných v Turecku na 31. marca.

"Toto je pre mňa finále, na základe mandátu daného zákonom sú to moje posledné voľby," povedal Erdogan, ktorému funkčné obdobie v úrade skončí v roku 2028. Dodal, že výsledok týchto volieb bude súčasťou jeho politického odkazu, ktorý odovzdá svojim nasledovníkom.

Erdogan je podľa agentúry Reuters najúspešnejším politikom v dejinách moderného Turecka, ktoré vedie už viac ako dve desaťročia. Prvý výrazný politický úspech zažil v marci 1994, keď sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával až do roku 1998.

(tasr, reuters)