Podľa neho treba jasne rozlišovať medzi nasadením kontingentu a prípadným zapojením do „podporných“ aktivít – čo už Aliancia uskutočňovala.

„Treba pripomenúť, že po anexii Krymu a obsadení časti Donbasu – čo bola v podstate agresia, aj keď v oveľa menšom rozsahu ako dnes – pôsobila na ukrajinskom území výcviková misia NATO, do ktorej sa svojho času zapojilo viac ako 15 krajín, a ktorá mala okolo tisíc ľudí,“ pripomenul Pavel, bývalý šéf Vojenského výboru NATO.

„Z hľadiska medzinárodného práva a Charty OSN by nič nebránilo tomu, aby vojaci členských štátov NATO – ako aj napríklad civilisti – pomáhali pri prácach na Ukrajine,“ zdôraznil prezident.

Na otázku, či by podporil zapojenie jednotiek NATO do priamej podpory Ukrajiny na jej území, Pavel neodpovedal kategoricky "nie".

„Určite by som neodmietol diskusiu o tejto otázke. Ak by sme sa dokázali dohodnúť so spojencami, že napríklad namiesto výcviku ukrajinských vojakov na území členských štátov NATO a prepravy tisícov vojakov povedzme do Poľska alebo Českej republiky by bolo oveľa zmysluplnejšie prepraviť niekoľko desiatok inštruktorov na ukrajinské územie a tam cvičiť ukrajinských vojakov,“ povedal.

Pripomenul tiež, že po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Moskva vyhlásila, že každý, kto poskytne Ukrajine akúkoľvek pomoc, bude legitímnym cieľom.

„Dnes Ukrajine nedodávame len ručné zbrane, dodávame jej tanky, čoskoro jej možno dodáme lietadlá, dodávame jej riadené strely stredného doletu, a napriek tomu nedošlo k žiadnemu útoku na územie NATO. Rusko dobre vie, že by to bolo porušenie práva oveľa väčšieho kalibru ako to, čo robí teraz,“ vyhlásil prezident s tým, že Rusko „si uvedomuje silu Aliancie“.

(euractiv)