Michal Čop

Čo je pre neho ešte horšie, po zmenách v trestnom práve sa hlavnou politickou témou stala vojna na Ukrajine. Tú priniesol na stôl Emannuel Macron, ktorý zvolal do Paríža svoju „bojovú poradu“, čo Robert Fico využil na to, aby voličom pripomenul, čo je hlavným dôvodom jeho popularity.

Tým pomohol Pellegrinimu a Korčokovi zas zavrel ústa.

V Korčokovom štábe totiž vedia čítať prieskumy, ktoré ukazujú, že až 84 percent voličov je proti účasti slovenských vojakov v tomto konflikte a približne 70 percent odmieta posielanie ďalších zbraní na Ukrajinu. Teda zastáva postoje, ktoré prezentuje Pellegrini. Korčokovi spin doktori dobre vedia, že ak by začal príliš nahlas pripomínať, že má opačný názor ako jeho hlavný súper, dokázal by tým iba to, že by utužil svoje pevné jadro, no väčšinu voličov by skôr odstrašil.

Preto Korčokovi veľmi nepomohlo ani narušenie vzťahov s Českom pre stretnutie Blanára s Lavrovom. Táto téma oslovuje len jadro jeho voličov, nové posily mu však neprináša. Preto to Korčok až na povinnú jazdu ani veľmi nespomína a voličov radšej skúša hľadať napríklad v rómskych osadách.

Aj tu však zaostáva za Pellegrinim, ktorý na rozdiel od osád absolvoval turné stretnutí s predstaviteľmi maďarskej vlády na čele s premiérom Viktorom Orbánom, čo je jasným signálom pre slovenských Maďarov o tom, koho majú voliť v druhom kole prezidentských volieb.

A tak je momentálne najsilnejšou témou, ktorú si môže volič s Korčokom spojiť, akási infantilná okuliarová výzva.

Samozrejme, Pellegrini v kampani využíva svoju silnejšiu pozíciu, vďaka čomu môže odmietať pozvania do politických debát (tie by boli mobilizačné viac pre Korčoka ako pre Pellegriniho). A využíva aj svoj úrad, vďaka čomu načasoval voľby tak, že medzi prvým a druhým kolom sú veľkonočné sviatky, ktoré Korčokove možnosti opäť eliminujú.

Do karát mu hrá aj to, že jeho súper ako spoločný kandidát opozície nedokáže tak ako svojho času Kiska pozbierať aj hlasy tých, ktorí sú z politiky znechutení a inokedy voliť nechodia.

Proti Korčokovi zas hrá to, že nemá na svojej strane to momentum, ktoré mala Zuzana Čaputová, keď proti nej stál nevýrazný kandidát, ktorý zastupoval ficovský tábor v jeho najslabšom období. Aj preto jej na zisk prezidentského kresla stačil najmenší počet hlasov v histórii.

Skrátka, Korčokov problém je, že zo všetkých spomínaných kandidátov pripomína najviac Šefčoviča. Diplomata, ktorý nemal silnú tému a snažil sa ísť proti prúdu doby.

Aj preto sa zdá, že najnudnejšie voľby prezidenta v novodobej histórii Slovenska má zatiaľ väčšiu šancu vyhrať Korčokov hlavný súper.