Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
V reštaurácii na severovýchode Číny nastal výbuch, ktorý si vyžiadal dva životy. Ďalších 26 ľudí utrpelo zranenia, podľa miestnych úradov bol dôvodom únik plynu.
Incident sa stal tesne pred 8.00 miestneho času (1.00 SEČ) v prevádzke rýchleho občerstvenia v meste San-che v provincii Che-pej, kde sa predávali vyprážané kurčatá.
Na mieste zasahovalo vyše 150 hasičov a záchranárov, pričom polícia uzavrela celú oblasť v okolí jedného kilometra.
(ap, afp, tasr)
BANSKÁ ŠTIAVNICA – Slovenské banské múzeum (SBM) v Banskej Štiavnici spúšťa predaj limitovanej edície medených medailónov.
Tie boli vyrobené z autentickej medenej strechy historického objektu Berggericht, postihnutého minuloročným ničivým požiarom.
„Zničená medená strecha, poznačená sadzou z požiaru, bola premenená na 1 000 kusov unikátnych medailónov, ktoré teraz ponúkame verejnosti.
Tieto medailóny v sebe uchovávajú časť autentického príbehu Banskej Štiavnice a sú aj hmatateľným spojením s bohatou minulosťou budovy,“ informovala Martina Kminiaková zo SBM.
Ako ďalej dodala, kúpou medailónu získajú záujemcovia nielen vzácny a unikátny artefakt, ale zároveň prispejú k obnove a zachovaniu Berggerichtu pre budúce generácie. Medailóny si od 15. marca 2024 záujemcovia budú môcť zakúpiť v expozíciách banskoštiavnického múzea.
Berggericht slúžil v rokoch 1792 – 1854 ako banský súd, ktorý rozhodoval o právnych záležitostiach týkajúcich sa baníctva, banských práv a sporov medzi baníkmi a baníckymi podnikmi. Od roku 1860 využívala objekt Banícka akadémia.
V budove sa nachádzali posluchárne, knižnica, mineralogické zbierky, ale aj byt profesora geológie a mineralógie. Pred požiarom boli v budove situované mineralogická expozícia SBM, antikvariát aj informačná kancelária.
(tasr)
POVAŽSKÁ BYSTRICA – Považskobystrickí policajti žiadali verejnosť o pomoc pri pátraní po nezvestnom 37-ročnom Pavlovi A. Nezvestný bol od utorka 12. marca. Dnes popoludní pátranie odvolali.
Podľa vyjadrenia polície hľadaného muža našli a je v poriadku. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti, kde sa zároveň poďakovala za pomoc pri pátraní.
O hlasovací preukaz pre druhé kolo prezidentských volieb je listom alebo elektronicky možné požiadať do štvrtku 14. marca. Pripomína to Ministerstvo vnútra SR s tým, že žiadosť je potrebné adresovať obci trvalého pobytu tak, aby bola do uvedeného termínu aj doručená.
„Obec zašle hlasovací preukaz voličovi najneskôr tri pracovné dni od doručenia žiadosti doporučenou zásielkou „Do vlastných rúk“," uviedlo ministerstvo s tým, že v žiadosti o preukaz je potrebné uviesť meno a priezvisko voliča, rodné číslo, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu a adresa, na ktorú obec doručí hlasovací preukaz.
Na základe hlasovacieho preukazu bude môcť volič s trvalým pobytom na Slovensku hlasovať v ktorejkoľvek volebnej miestnosti.
Pre prvé kolo volieb je podľa ministerstva možné požiadať o hlasovací preukaz už iba osobne alebo prostredníctvom osoby splnomocnenej žiadateľom, a to najneskôr v piatok 22. marca v úradných hodinách obce. Pre druhé kolo volieb bude možné vybaviť si hlasovací preukaz osobne najneskôr v piatok 5. apríla.
Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini vyhlásil voľby prezidenta na sobotu 23. marca a prípadné druhé kolo na sobotu 6. apríla.
(sita)
Ľudia by sa "cítili lepšie" v súvislosti s vojnou na Ukrajine, keby Rusko vyvinulo väčšie úsilie na zníženie emisií, uviedol odchádzajúci osobitný vyslanec amerického prezidenta pre klímu John Kerry.
Stalo sa tak po tom, ako sa ho reportér ruskej tlačovej agentúry Igor Naimušin opýtal na vzťahy USA s Ruskom v rámci jeho klimatického programu.
"Ak by Rusko chcelo prejaviť dobrú vôľu, mohlo by vyjsť von a oznámiť, aké bude jeho zníženie, a vyvinúť väčšie úsilie na zníženie emisií už teraz," povedal Kerry počas utorňajšej zahraničnej tlačovej besedy vo Washingtone, ktorá bola jeho poslednou vo funkcii špeciálneho splnomocnenca, keďže v stredu z postu odišiel a údajne sa pripojil k prezidentskej kampani prezidenta Joea Bidena.
"Som presvedčený, že Rusko má schopnosť byť schopné urobiť obrovské zmeny, ak by naozaj chcelo. Myslím tým, že ak má Rusko schopnosť viesť nezákonnú vojnu a napadnúť inú krajinu, malo by byť schopné nájsť snahu byť zodpovedné v otázke klímy," dodal Kerry.
Bývalý osobitný vyslanec Bidena bol v minulosti kritizovaný pre svoje tvrdenia o tom, že kľúčovým dôsledkom prebiehajúcej vojny na Ukrajine je zvýšenie globálnych emisií skleníkových plynov. Už krátko pred tým, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, Kerry pre viaceré médiá povedal, že sa obáva emisií z potenciálneho vojenského konfliktu.
(fox news)
Francúzskeho režiséra poľského pôvodu Romana Polanského čaká v auguste budúceho roku v Amerike súd. V Los Angeles bude súd v rámci civilného konania pojednávať o údajnom znásilnení neplnoletej osoby, ku ktorému malo dôjsť v roku 1973.
V žalobe sa uvádza, že ženu uvedenú pod menom Jane Doeová ako tínedžerku vzal Polanski na večeru do reštaurácie v Los Angeles. Dal jej piť tequilu a keď sa opila, odviezol ju k sebe domov, kde jej vyzliekol šaty a začal ju sexuálne napádať, "čo jej spôsobilo obrovskú fyzickú, emocionálnu bolesť a utrpenie."
Žena, ktorej vek sa neuvádza, prišla s obvineniami proti Polanskému prvýkrát v roku 2017, vtedy bola identifikovaná ako Robin. Žaloba v občianskom súdnom spore, v ktorom sťažovateľka žiada o bližšie nešpecifikované odškodné, bola podaná v júni 2023, tesne pred vypršaním platnosti kalifornského zákona, ktorý umožňoval predĺžené obdobie na uplatnenie nárokov proti údajným páchateľom sexuálnych zločinov.
Polanski, ktorý má teraz 90 rokov, je kontroverznou postavou. Koncom 70. rokov Polanski utiekol z USA - stalo sa tak v čase, keď čakal na rozsudok za napadnutie Samanthy Geimerovej, ktorú ako 13-ročnú zdrogoval a znásilnil. Od úteku z USA žije prevažne vo Francúzsku a vyhýba sa návštevám krajín, ktoré majú so Spojenými štátmi dohodu o vydávaní stíhaných osôb.
(tasr, afp)
Zločinecké gangy uniesli v utorok desiatky obyvateľov jednej z dedín na severozápade Nigérie. K únosom v okrese Kajuru v štáte Kaduna došlo v čase, keď bezpečnostné zložky pátrajú po viac ako 250 žiakoch, ktorí boli unesení zo svojej školy v obci Kuriga vzdialenej asi 150 kilometrov.
Gangy v severozápadnej Nigérii sa k masovým únosom uchyľujú pomerne často, pričom sa zameriavajú na školy, dediny a diaľnice, kde môžu naraz rýchlo chytiť veľké množstvo ľudí a žiadať za nich výkupné.
Vysoký počet masových únosov je výzvou pre vládu prezidenta Bola Ahmeda Tinubu, pretože prisľúbila, že bude riešiť nízku mieru bezpečnosti, a že zároveň zvládne krízu v podobe rastúcich životných nákladov a prinesie viac investícií do tejto najľudnatejšej krajiny Afriky.
Masový únos v štáte Kaduna a nedávny na severovýchode krajiny sa odohrali takmer presne 10 rokov po tom, čo militanti z islamistickej organizácie Boko Haram vyvolali v roku 2014 obrovské medzinárodné pobúrenie tým, že uniesli viac ako 250 školáčok zo štátu Borno.
(tasr, afp)
Ruský prezident povedal, že jeho krajina je technicky pripravená na jadrovú vojnu. Uviedol tiež, že nevidí potrebu použitia jadrových zbraní na Ukrajine, no ak USA vyšlú na Ukrajinu svojich vojakov, bude to považovať za výraznú eskaláciu vojny.
"Z vojensko-technického hľadiska sme, samozrejme, pripravení," povedal v stredu Putin pre televíziu Rossija-1 a tlačovú agentúru RIA v odpovedi na otázku, či je krajina skutočne pripravená na jadrovú vojnu.
Ak USA rozmiestnia americké jednotky na ruskom území alebo na Ukrajine, Rusko bude tento krok podľa Putina považovať za intervenciu. V Spojených štátoch je však podľa neho dostatok odborníkov v oblasti rusko-amerických vzťahov, od ktorých Putin očakáva strategickú zdržanlivosť, a preto si nemyslí, že situácia speje k jadrovej konfrontácii.
Televízia CNN v sobotu informovala, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa reálnou hrozbou použitia jadrovej zbrane na Ukrajine zo strany Ruska obávala v roku 2022. Putin však povedal, že Rusko nikdy nečelilo potrebe použiť jadrové zbrane na Ukrajine. "Prečo potrebujeme použiť zbrane hromadného ničenia? Takáto potreba nikdy nevznikla."
Bezpilotné lietadlo zasiahlo pri útoku ruskú ropnú rafinériu v meste Riazaň na juhu európskej časti Ruska. V areáli následne vypukol požiar. Správy o o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii, hlásia však zranených.
Ide o tretie ruské ropné zariadenie zasiahnuté dronmi za posledné dva dni. Ako je známe, v noci na utorok drony zaútočili na rafinériu v Nižnonovgorodskej oblasti a na sklad ropných látok v západoruskom meste Oriol. V oboch lokalitách vypukli požiare.
O nočných náletoch dronov písal v stredu v statusoch na sociálnych sieťach aj gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev. Podľa neho ruské systémy protivzdušnej obrany počas noci zničili viac ako 30 dronov. Na miestach pádu ich trosiek vznikli vo viacerých obciach menšie škody na majetku. K obetiam na životoch alebo zraneniam nedošlo.
Náletom dronov v noci na stredu čelila aj Ukrajina, informovala britská stanica BBC. Jeden z dronov typu Šáhid zasiahol v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny bytový dom. Úrady hlásia osem zranených i nespresnený počet obetí na životoch.
(tasr, bbc)
KREMNICA – Vo veku nedožitých 84 rokov zomrel v Kremnici Peter Berčík, výrazná osobnosť športového, verejného a spoločenského života v tomto historickom meste.
V roku 1983 získal štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu a v roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky. Informoval o tom na stránke Slovenský atletický zväz.
„V rodnom liste má síce ako miesto narodenia uvedený Martin, ale väčšinu svojho tvorivého života strávil v Kremnici. Tam po bežeckom lyžovaní objavil ako gymnazista aj atletiku.
S výškou a viacbojom musel pre zdravotné problémy už zamlada skončiť, ale atletike ostal verný ako rozhodca a funkcionár,“ informoval Slovenský atletický zväz.
Bol jediný Slovák, ktorý stál na čele Československého atletického zväzu. Od augusta 1970 do októbra 1973 bol jeho predsedom a potom až do roku 1982 prvým podpredsedom. Slovenskú atletiku viedol 13 rokov – od apríla 1969 do apríla 1982.
Posledná rozlúčka s Petrom Berčíkom sa uskutoční v piatok 15. marca v o 14. hodine v Dome smútku v Kremnici.
(mk)
ŽILINA – Obyvatelia mesta vytvoria ročne približne 40-tisíc ton odpadu. Upozornil na to primátor Peter Fiabáne, ktorý verejnosť upozornil aj na slabú recykláciu v meste.
„Žilinčania vytvorili v minulom roku 40-tisíc ton odpadu. V priemere vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob 499 kilogramov smetí, čo predstavuje 1,3 kg odpadu za deň. Vyseparovalo sa pritom len 40,6 percenta odpadkov," napísal na Facebooku primátor mesta Peter Fiabáne.
V statuse venovanom poriadku a (ne)čistote sa zameral najmä na to, koľko percent vyprodukovaného odpadu prechádza recykláciou. Tá je dôležitá nielen z ekologického hľadiska, ale aj z hospodárskeho.
„Čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu nám vznikne a zaplatíme menej za uskladnenie smetí. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu," pokračoval v digitálnom príhovore primátor.
Najviac sa v Žiline triedil zmesový komunálny odpad. Triedením prešlo 19-tisíc ton odpadu. Druhou najväčšou položkou bol papier (4,7 percenta), na treťom mieste sa umiestnilo sklo (3,1 percenta) a najmenej sa recyklovali plasty (2,7 percenta).
Žilinčania sa podľa štatistík nezaoberajú biologickým odpadom, ktorý má pri kontajneroch vlastnú, špecifickú nádobu. „Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7-tisíc ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 percenta, pričom potenciál bol až 104 ton."
Na záver svojho statusu prešiel primátor aj k hospodárskej časti problému. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by mesto prešlo 50-percentnou mierou vytriedenia, za každú tonu by občania zaplatili o 3 eurá menej.
Mexické úrady sa obávajú, že známeho novinára Jaimeho Barreru uniesli. Organizácia Reportéri bez hraníc vyjadrila veľké znepokojenie a apelovala na úrady, aby urobili všetko pre to, aby ho našli živého.
Ako v noci na stredu informovala agentúra AFP, predpokladá sa, že novinár bol unesený, a to neznámymi osobami v pondelok popoludní po tom, čo opustil rozhlasovú stanicu v meste Guadalajara, kde pracoval.
Vyšetrovatelia majú podozrenie, že sa ho násilným spôsobom zmocnili tri alebo štyri zatiaľ neznáme osoby. Svedecké výpovede naznačovali, že najmenej jeden z únoscov mal pri sebe zbraň.
V čase svojho zmiznutia Barrera nemal pri sebe svoj mobilný telefón, čo sťažuje jeho lokalizáciu. Novinárovo auto, ktoré sa o niekoľko hodín neskôr našlo v obytnej štvrti, nevykazovalo podľa polície žiadne známky napadnutia.
Barrerova rodina informovala, že novinár nedostal žiadne vyhrážky a nehlásil ani žiadne problémy súvisiace so svojou novinárskou prácou.
(tasr, afp)
Biely dom vyzval Hamas prepustiť izraelských rukojemníkov a prijať dočasné prímerie. Ide o ženy, starších a zranených rukojemníkov unesených do Pásma Gazy z juhu Izraela. Američania požadujú tiež dočasné zastavenie paľby vo vojne s Izraelom.
"Dnes je na stole návrh na prímerie na šesť týždňov, z ktorého sa stane niečo trvácnejšie, ak Hamas jednoducho prepustí ženy, zranené a staršie osoby," povedal novinárom poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Reuters informoval, že Izrael prijal podmienky šesťtýždňového prímeria výmenou za prepustenie niektorých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom od jeho útoku 7. októbra 2023 na južný Izrael, pri ktorom bolo zabitých 1 200 ľudí.
Hamas však podľa agentúry Reuters tvrdí, že prijme iba dohodu založenú na trvalom prímerí, ktoré ukončí vojnu a zahŕňa aj stiahnutie izraelských jednotiek z Gazy. Hamas tak odmieta ďalšie dočasné prímerie.
Podľa najnovšieho návrhu by Izrael prepustil palestínskych väzňov, pričom za desiatich Palestínčanov by dostal jedného z rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.
(reuters, tasr)
Americký prezident Joe Biden i jeho súper, exprezident Donald Trump získali v utorok dostatok hlasov delegátov, aby mohli byť nominovaní za kandidátov svojich politických strán v novembrových prezidentských voľbách.
Ako informovala agentúra AFP, výsledky primárok v štátoch Georgia, Mississippi a Washington boli v podstate vopred jasné, keďže Biden i Trump sa už v primárkach zbavili všetkých vyzývateľov a víťazstvo v utorňajších hlasovaniach ich oboch posunulo nad hranicu počtu delegátov potrebných na to, aby sa stali nominantmi svojich strán pre novembrové voľby.
Trump má vďaka víťazstvu v štáte Washington podporu 1 228 delegátov z 1 225 potrebných na získanie nominácie Republikánskej strany. Oficiálne nominovaný bude až v júli, na straníckom sneme v Milwaukee v štáte Wisconsin.
Len niekoľko hodín pred tým Biden vyhral v demokratických primárkach v štáte Georgia, čím sa aj jemu otvorila cesta k tomu, aby sa stal prezidentským kandidátom svojej Demokratickej strany.
(tasr, afp)
Ruský opozičný politik Leonid Volkov tvrdí, že útok naňho bol "gangsterským pozdravom" od Putina. "Vladimir Vladimirovič, tiež vás zdravím," konštatoval Volkov.
Informoval, že útočník konal, akoby z neho "chcel urobiť fašírku". Dodal, že útok sa odohral priamo na dvore jeho domu, pričom ho útočník kladivom najmenej 15-krát zasiahol do nohy.
"Z nejakého dôvodu noha zostala nedotknutá. Pri chôdzi bolí, ale vraj nie je zlomená. Zlomenú mám ruku," doplnil Volkov podľa BBC. Volkov napriek všetkému deklaroval, že bude pokračovať v práci. "Nevzdáme sa," citoval Volkov obľúbený slogan opozičného vodcu Alexeja Navaľného, ktorý pred mesiacom zomrel vo väzení.
(bbc, tasr)
Pri pokuse o vpád na územie ruských prihraničných regiónov bolo zabitých 234 diverzantov bojujúcich na strane Ukrajiny, tvrdí ruské ministerstvo obrany.
Ministerstvo podľa britskej stanice BBC spresnilo, že v noci na 12. marca sa diverzanti pokúsili prekročiť ruské hranice z troch smerov: z obce Odnorobivka v ukrajinskej Charkovskej oblasti a v okolí lokalít Nechotejevka a Spodariušino v Belgorodskej oblasti.
Ruský rezort obrany deklaroval, že ruské ozbrojené sily odrazili všetky útoky. Špecifikoval ďalej, že v oblasti Odnorobivky diverzanti prišli o asi 60 ľudí a štyri vozidlá typu pik-up. V oblasti Nechotejevky straty dosiahli do 45 ľudí, dva tanky a dva obrnené transportéry.
V oblasti Spodariušina útočníci utrpeli straty na životoch i technike: prišli o viac ako 100 mužov, päť tankov, tri bojové vozidlá pechoty Bradley, dve osobné autá a jedno ženijné vozidlo.
Ministerstvo tiež uviedlo, že ruská armáda nedovolila "narušenie štátnej hranice". Légia Sloboda Ruska a Sibírsky prápor však pritom tvrdia, že boje sa odohrali na území Ruskej federácie. BBC pripomenula, že nezávislé potvrdenie informácií ministerstva obrany a ozbrojených formácií bojujúcich na strane Ukrajiny nateraz nie je k dispozícii.
(tasr, bbc, dpa)
Prípadom útoku na ruského opozičného aktivistu Leonida Volkova sa už zaoberajú príslušné orgány, uviedol litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Avizoval, že páchatelia sa budú zodpovedať za svoj čin.
Útok na Volkova potvrdila aj litovská polícia, ktorá tohto politika vo svojej správe označila za "občana Ruska," informoval spravodajský web Delfi. Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová na sociálnych sieťach popísala, že neznáme osoby najprv rozbili na aute okno na strane vodiča, potom Volkovovi nastriekali do očí slzotvorný plyn a následne ho začali biť kladivom.
Niekoľko hodín pred útokom Volkov poskytol rozhovor exilovému ruskému webu Meduza, v ktorom hovoril aj o ohrození bezpečnosti členov Navaľného tímu. Konštatoval, že "najväčším rizikom teraz je, že nás všetkých pozabíjajú. Je to pomerne očividné".
Volkov dodal, že Navaľného tím teraz aj v súvislosti s touto tragickou udalosťou prehodnocuje doteraz platné bezpečnostné protokoly. Konkretizovať ich však odmietol.
(tasr, ap)
Poľský prezident Andrzej Duda informoval Bidena o svojom návrhu zvýšiť výdavky NATO na obranu na tri percentá HDP.
"Nejde len o to, koľko minieme na nákupy pre potreby obrany, ale aj o to, či bude Európa schopná prebudovať svoj obranný priemysel, či budeme schopní pomerne rýchlo vyrobiť dostatok munície na zaistenie bezpečnosti našich krajín a potenciálne pomôcť tým, ktorí by mohli byť napadnutí," vysvetlil poľský prezident.
Na spoločnej tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila vo washingtonskom Bielom dome po spoločných rokovaniach, Duda informoval, že ich rozhovor sa týkal bezpečnosti v regióne, vojnovej situácie na Ukrajine, ale aj spolupráce v oblasti obrany a energetiky.
Poľský premiér Donald Tusk označil jednotu názorov počas stretnutia s Bidenom za "impozantnú". Doplnil, že schôdzka bola zameraná na pomoc Ukrajine zo strany USA, Európskej únie a NATO.
"Snažili sme sa zistiť, ako rýchlo je možné odblokovať pomoc USA," pokračoval Tusk a dodal, že poľská strana prezentovala "kroky, ktoré Poľsko podniklo s cieľom mobilizovať EÚ, aby takúto pomoc ponúkla".
(tasr)
Ruský opozičný aktivista Leonid Volkov bol v utorok večer terčom útoku. Bol blízkym spolupracovníkom vodcu ruskej opozície Alexeja Navaľného. Incident sa odohral v Litve, kde Volkov žije.
Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová na sociálnych sieťach uviedla, že útok na Volkova sa odohral neďaleko domu, kde tento politik býva. Jarmyšová popísala, že neznáme osoby najprv rozbili na aute okno na strane vodiča, potom Volkovovi nastriekali do očí slzotvorný plyn a následne ho začali biť kladivom.
"Teraz je Leonid doma, polícia a sanitka sú na ceste k nemu," napísala Jarmyšová. Dodala, že Volkov sa pokúšal pred útočníkmi kryť dverami svojho auta a brániť sa nohami.
V exile žijúci ruský novinár Sergej Parchomenko doplnil, že Volkov žije vo Vilniuse v dome v záhradkárskej osade. Parchomenko si preto myslí, že páchateľom útoku nebol "náhodný pouličný chuligán alebo lupič. Toto je osoba, ktorá tam išla zaútočiť na Volkova".
Riaditeľ Navaľným založenej nadácie Fond boja proti korupcii Ivan Ždanov zverejnil na sociálnych sieťach aj fotografie Volkova po útoku: na tvári má stopy po úderoch, očné viečka sú opuchnuté a nohy má zakrvavené.
Volkov vlani nečakane odstúpil z postu predsedu medzinárodnej nadácie FBK - došlo k tomu po tom, ako bol nútený verejne priznať, že listom požiadal vedenie Európskej komisie o zrušenie sankcií voči ruskému miliardárovi Michailovi Fridmanovi.
Volkov bol blízkym spolupracovníkom Alexeja Navaľného, ktorý podľa ruských úradov zomrel 16. februára vo väzenskom tábore za polárnym kruhom. Ruská väzenská služba tvrdí, že mu po prechádzke prišlo náhle nevoľno, stratil vedomie a oživiť sa ho nepodarilo väzenským zdravotníkom ani privolaným záchranárom.
(tasr, afp)
Havária ruského vojenského lietadla krátko po štarte v Ivanovskej oblasti si vyžiadala 15 obetí, pričom zahynuli všetci ľudia na palube, vyhlásilo v utorok ruské ministerstvo vnútra.
Po náraze lietadla Il-76 nastala silná explózia, uvádza správa agentúry Interfax, ktorá sa odvoláva na ministerstvo. Interfax dodáva, že jeden zo štvorice motorov lietadla tesne po štarte zachvátili plamene, presná príčina havárie však nie je bezprostredne známa. Ivanovská oblasť leží v centrálnej oblasti európskej časti Ruska.
Lietadlo Iľjušin Il-76 má nosnosť približne 48 ton nákladu a je určené na prevoz vojakov, tovaru či bojovej techniky.
Jeden stroj tohto typu havaroval 24. januára v západoruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Ruské ministerstvo obrany vtedy informovalo, že na palube bolo 65 ukrajinských vojnových zajatcov prevážaných na výmenu a z havárie obvinilo ukrajinskú armádu.
Ukrajinská rozviedka (HUR) potvrdila, že v ten deň sa skutočne pripravovala výmena vojnových zajatcov, zároveň však uviedla, že nevie, kto bol na palube havarovaného lietadla.
(tasr, dpa)
Francúzsky parlament prijal návrh zákona, ktorý chráni deti rodičov podozrivých z incestu a domáceho násilia. V prípade odsúdenia za sexuálne zneužívanie predpis zaručuje odňatie rodičovských práv.
Skupiny na ochranu práv kritizovali medzery v súdnom systéme, ktoré doteraz ponechávali deti počas zdĺhavého vyšetrovania na milosť alebo dokonca v opatrovníctve údajného páchateľa.
"Je našou povinnosťou chrániť deti, ktoré sú obeťami rodiča, ktorý ich zneužíva," povedal francúzsky minister spravodlivosti Éric Dupond-Moretti.
Podľa CIIVISE, vládou vytvorenej komisie na ochranu obetí sexuálneho zneužívania, sa vo Francúzsku každoročne stane obeťou sexuálneho násilia približne 160-tisíc detí, a sexuálne zneužívaných bolo v detstve 5,5 milióna dospelých Francúzov.
(tasr, afp)
Poľsko si dobre pamätá, že Rusko sa na Ukrajine nezastaví, vyhlásil Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a premiérom Donaldom Tuskom. Kongres vyzval na prijatí pomoci Kyjevu.
"Chcel by som, aby naši spojenci vrátane USA mohli bez ohľadu na to, kto je pri moci alebo kto vyhrá voľby, povedať, že existujú určité nedotknuteľné veci vrátane solidarity vyplývajúcej z transatlantických väzieb," povedal predtým Tusk.
(tasr, afp)
Spojené štáty schválili predaj rakiet Poľsku za takmer 3,5 miliardy dolárov, oznámil americký rezort zahraničných vecí predtým, ako Joe Biden privítal poľského prezidenta Andrzeja Dudu a premiéra Donalda Tuska.
Ide o 821 rakiet vzduch-zem AGM-158B-2 a 745 striel vzduch-vzduch AIM-120C-8, uviedol americký rezort diplomacie.
Biden sa na stretnutí s poľskými lídrami chystá oznámiť pôžičku v hodnote dvoch miliárd dolárov pre Poľsko a ponúknuť Varšave na predaj 96 útočných vrtuľníkov Apache.
(tasr, afp)
V Británii zakázali blokátory puberty pre maloletých, obmedzenie platí pre Národnú zdravotnú službu. Neprístupné sa tak stanú všetkých osobám do 18 rokov, liečebné postupy preverovali od roku 2020.
Výsledky previerky poukázali na nedostatok konsenzu a dialógu v otázke liečby pacientov. Obmedzenia majú "zabezpečiť, aby bola starostlivosť založená na dôkazoch, klinickom odbornom posudku" v najlepšom záujme dieťaťa.
Britská Národná zdravotná služba vlani prestala predpisovať lieky, ktoré zastavujú telesné zmeny počas puberty na základe vlastného prieskumu, ktorým odhalila, že tieto lieky môžu prerušiť proces vývoja mozgu.
(forbes)
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok označil humanitárnu krízu v Pásme Gazy za katastrofu "spôsobenú človekom". Bezpečnostnej rade OSN povedal, že hlad sa využíva ako "vojnová zbraň".
"Táto humanitárna kríza... nie je prírodnou katastrofou, nie je povodňou, nie je zemetrasením, je spôsobená človekom," povedal Borrell v New Yorku na pôde OSN.
Šéf diplomacie EÚ opakovane kritizoval Izrael za vojenskú operáciu v Pásme Gazy, ktorá je reakciou na útok hnutia Hamas na izraelské územie zo 7. októbra.
OSN upozorňuje, že Palestínčanom v Pásme Gazy hrozí hladomor v dôsledku kritického nedostatku potravín, vody, paliva a liekov. Pomoc do palestínskej enklávy prichádza po pozemných trasách v oveľa menšom rozsahu, ako pred vypuknutím vojny. Niektoré krajiny tam preto humanitárnu pomoc zhadzujú z lietadiel a snažia sa zriadiť aj námorný koridor.
"Keď hľadáme alternatívne spôsoby poskytovania podpory, po mori alebo letecky, musíme pripomenúť, že to musíme urobiť, pretože prirodzený spôsob poskytovania podpory prostredníctvom cestnej dopravy je uzavretý, umelo uzavretý," povedal Borrell. "Hladovanie sa používa ako vojnová zbraň," vyhlásil. Dodal, že "keď odsudzujeme to, čo sa deje na Ukrajine, musíme použiť rovnaké slová aj o tom, čo sa deje v Gaze".
(afp, tasr)
V novej Slovenskej televízii a rozhlase každú noc povinne zaznie štátna hymna. Hranie slovenskej hymny má byť predelom medzi zložkami programovej služby.
Zrušenie súčasnej RTVS však so sebou prinesie aj zásadnejšie zmeny. Viac sa o nich dočítate v článku:
Eurokomisárka Věra Jourová upozornila na situáciu médií na Slovensku v rámci rozpravy pred hlasovaním Európskeho parlamentu o nových právnych predpisoch na ochranu novinárov a médií pred politickými zásahmi.
"Hovoríme tu o slobode médií a keď si pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro," uviedla komisárka.
Spresnila, že sleduje správy, že sa má zmeniť fungovanie slovenskej verejnoprávnej televízie, čo je podľa nej jedna z vecí, ktorá si zaslúži nielen pozornosť Európskej komisie.
Nový zákon zakáže všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí a zabráni vonkajšiemu nátlaku na novinárov, aby zverejnili svoje zdroje alebo sa stali predmetom používania špionážneho softvéru.
(tasr)
Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 300 miliónov dolárov, uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. V Kongrese naďalej stojí 60-miliardový balík.
Nový americký balík pomoci zahŕňa rakety pre salvový raketový systém HIMARS a delostreleckú muníciu, uviedol Sullivan. Dodal, že táto podpora je financovaná z úspor pri nedávnych nákupoch amerického ministerstva obrany.
Zdôraznil, že je potrebné, aby Kongres schválil ďalšiu pomoc pre Kyjev, pretože poskytnutá munícia vystačí Kyjevu len na krátky čas. "Svet sa pozerá. Hodiny tikajú a my musíme čo najrýchlejšie konať," povedal Sullivan.
Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns v utorok odkázal Kongresu USA, že "Ukrajine nedochádza odvaha a húževnatosť, dochádza jej munícia". "A nám sa kráti čas, aby sme im pomohli," dodal.
(tasr, afp, reuters)
Politický konsenzus v Poľsku v otázke bezpečnosti robí z krajiny najstabilnejšieho partnera USA, vyhlásil premiér Donald Tusk. Spolu s prezidentom Andrzejom Dudom odcestoval za Joeom Bidenom.
"Zodpovednosť za to, čo sa deje vo svete, je v prípade Poľska väčšia ako v prípade iných európskych krajín," povedal Tusk vo Washingtone pre poľskú televíziu TVN24. Do USA odcestoval spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, aby sa v utorok stretli s prezidentom USA Joeom Bidenom.
Donald Tusk uviedol, že Poľsko je jedinou krajinou Západu, ktorá hraničí s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, a dodal, že je zároveň najväčšou krajinou v regióne a vynakladá najviac prostriedkov na vlastnú obranu.
(tasr, pap)
Dánska vláda vyčlenila viac ako 300 miliónov eur na kúpu diel a munície pre Ukrajinu. Francúzske systémy Caesar spolufinancuje s Parížom, náboje zaplatí Estónsko a Česká republika.
Dánska vláda dodala, že z daru sa zaplatia delostrelecké systémy Caesar francúzskej výroby, mínomety a príslušná munícia a budú financované prostredníctvom spoločného fondu zriadeného pre Ukrajinu v hodnote 69,1 miliardy dánskych korún.
Francúzsko v januári oznámilo vznik koalície na zásobovanie Ukrajiny ďalšími delostreleckými zbraňami a zapojilo sa do nej vyše 50 krajín. Paríž už poskytol financie na nákup 12 ďalších diel vyrobených francúzskou firmou Nexter a vyzval spojencov, aby zafinancovali ďalšie.
(tasr, afp)
Sirény leteckého poplachu zazneli v Kyjeve 1000. raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, oznámil šéf mestskej vojenskej správy Serhij Popko.
Ukrajinci v metropole prežili v protileteckých krytoch vyše mesiac a pol, uviedol Popko. Ukrajinci si však podľa neho na tieto útrapy zvykli.
Poplach v Kyjeve v 748. deň vojny trval presne 17 minút, ako uvádza oficiálna informácia. Ukrajinské vzdušné sily obvykle vyhlásia poplach, keď ruské lietadlá alebo drony vzlietnu zo svojich základní v Rusku a smerujú k Ukrajine.
(tasr, dpa)
Rusko oznámilo, že odrazilo všetky útoky proukrajinských milícií, ktoré mali predtým obsadiť dedinu Ťotkino. Moskva na zamedzenie pokusu o vpád použila rakety, Kyjev popiera účasť na ozbrojených prienikoch.
"Vďaka obetavej činnosti ruských vojakov boli všetky útoky ukrajinských teroristických formácií odrazené," uviedlo ruské ministerstvo obrany.
K zodpovednosti za nálety na ruské územie sa prihlásili najmenej dve ozbrojené skupiny – Légia "Sloboda Ruska" a Batalión "Sibír".
(tasr, afp)
Značná časť hoaxov je podporovaná Ruskou federáciou, tvrdí Dávid Púchovský. Kremeľ sa podľa neho "špecializuje na výboru dezinformácií", ktorými chce rozdeľovať Západ.
Bývalý administrátor stránky Hoaxy a podvody - Polícia SR a terajší poslanecký asistent progresívca Jaroslava Spišiaka v relácii Analýzy Na hrane televízie JOJ uviedol, že kauza vojenského cintorína v Ladomírovej bola "informačnou operáciou".
Za najväčší hoax v správe označil správy o mobilizácii Slovákov do vojny na Ukrajine. Púchovský priblížil, že ho mali kontaktovať aj "zúfalí úradníci", nakoľko o výnimku z brannej povinnosti požiadalo vlani až 40-tisíc občanov.
Nositelia hoaxov dnes podľa Púchovského zastávajú vysoké pozície, čo prispieva ich šíreniu. Načrtol aj tému novelizácie trestných kódexov, ktoré by umožnili trestanie pôvodcov dezinformácií.
(tv joj)
Nemecká opozícia chce parlamentné vyšetrovanie postupu kancelára Olafa Scholza, ktorý odmietol dodať Ukrajine riadené strely Taurus. Ten tvrdí, že ich dodanie by zatiahlo Berlín do vojenského konfliktu.
Alexander Dobrindt z opozičnej koalície CDU/CSU vyhlásil, že účelom vyšetrovania má byť preverenie Scholzových vyhlásení, pretože odporujú informáciám nemeckej armády a výrobcu.
Rozpor v informáciách vyplával na povrch vďaka uniknutej nahrávke konferenčného hovoru vysokých dôstojníkov nemeckého letectva. V odpočutom rozhovore uviedli, že strely Taurus by z územia Ukrajiny bolo možné za istých okolností odpaľovať aj bez nemeckej účasti.
Dobrindth od Scholza žiada vysvetlenie, či si nebol vedomý informácií, či bol nesprávne informovaný alebo či zámerne oklamal verejnosť.
(tasr, dpa)
Kandidát na amerického prezidenta Donald Trump by zákaz sociálnej siete TikTok nepodporil, posilnilo by to podľa neho Facebook. V minulosti sa ako šéf Bieleho domu snažil o odstránenie platformy z obchodov s aplikáciami.
Republikánsky prezidentský kandidát sa domnieva, že čínskou vládou regulovaný TikTok má veľa pozitív a negatív, jeho obmedzenie či zákaz by však podporili rast konkurenčného Facebooku, ktorý Trump označil za "nepriateľa ľudu".
Facebook vlastnený spoločnosťou Meta by podľa bývalého amerického prezidenta predstavoval problém v súvislosti s voľbami. Skonštatoval, že problémy so súkromím a bezpečnosťou má rovnako ako TikTok.
TikTok vlastní Pekingom ovládaná spoločnosť ByteDance, čo v minulosti vyvolalo bezpečnostné obavy a reštriktívne kroky niektorých západných predstaviteľov. Okrem toho sociálna sieť vertikálnych videí predstavuje riziko pre duševné zdravie detí.
(cnbc)
Washington odmieta obvinenia Moskvy o údajnom zasahovaní do ruských volieb prezidenta, Biely dom ich považuje za "kategoricky nepravdivé". Ruská rozviedka hovorí o plánovanom kybernetickom útoku.
Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie (SVR) v pondelok bez poskytnutia dôkazov tvrdila, že podľa ňou získaných informácii sa administratíva amerického prezidenta Joea Biden rozhodla zasahovať do ruských volieb, napísali ruské štátne médiá.
"Je to Rusko, ktoré má dlhú históriu zameriavania sa na voľby v USA a na iné demokratické voľby. Namiesto premietania klamstiev by malo prestať s týmito aktivitami," dodal Kirby.
Ruské prezidentské voľby sa budú konať od piatka 15. marca do nedele 17. marca. O ďalšie šesťročné funkčné obdobie sa uchádza ruský prezident Vladimir Putin, ktorý je ako hlava štátu či predseda vlády pri moci už viac ako 24 rokov. Vo voľbách nemá vážnejšieho konkurenta.
(tasr, reuters)
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…