Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Maďarský Fidesz prišiel o štvrť milióna priaznivcov, k opozícii však neprešli

Prieskum: Maďarský Fidesz prišiel o štvrť milióna priaznivcov, k opozícii však neprešli. Vlani v novembri by podporilo maďarskú vládnu stranu Fidesz 32 percent voličov, v marci by to bolo 29 percent. Vyplýva to z prieskumu inštitútu Závecz Research.

Aktuálny výsledok podpory vládnej strany je najnižší z prieskumov od volieb v roku 2022, podotýka server. Fidesz má však stále veľký náskok, pretože opozičné strany v posledných mesiacoch nedokázali využiť jeho oslabenie.

Druhou najsilnejšou stranou je opozičná Demokratická koalícia (DK) s 13 percentami, ktorú vlani na jeseň preferovalo 14 percent respondentov.

Na tretej priečke rebríčka popularity politických strán je Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) so šiestimi percentami, rovnako ako na jeseň. Nasleduje strana Momentum s pretrvávajúcou podporou na úrovni piatich percent.

(tasr)

  |  

Nástup gender revolúcie u nás umožnili úradníci, ktorí výrazne prekračovali svoje kompetencie

Nástup gender revolúcie u nás umožnili úradníci, ktorí začali pretláčať ideologické požiadavky a výrazne prekračovať svoje kompetencie. Tento jav sa začal výrazne objavovať zhruba po roku pôsobenia vlády Igora Matoviča.

Vyplýva to z analýzy zápisníc z Výboru pre práva LGBTI osôb, na ktorých viacerí úradníci najmä z ministerstiev vnútra a zdravotníctva deklarujú, že budú postupovať v rozpore s koaličnými dohodami a verejnými vyjadreniami vtedajšieho premiéra Edarda Hegera či ministra zdravotníctva Michala Palkoviča.

Viac o tom, ako sa úzkej skupine dúhových aktivistov v spolupráci s niekoľkými úradníkmi podarilo potichu pretlačiť liberalizáciu úradných zmien pohlavia, píše Michal Čop.

  |  

Prieskum: Biden má pred Trumpom jednopercentný náskok

Prieskum: Biden má pred Trumpom jednopercentný náskok. Prieskum urobila tlačová agentúra Reuters spoločne s agentúrou Ipsos na vzorke 4094 Američanov.

Približne 39 percent registrovaných voličov uviedlo, že by hlasovali za demokrata Bidena, ak by sa voľby konali v čase prieskumu. Za bývalého republikánskeho prezidenta Trumpa by hlasovalo 38 percent. Bidenov mierny náskok je však v rámci štatistickej chyby prieskumu.

Mnohí voliči sú stále nerozhodnutí a 11 percent uviedlo, že by hlasovali za iných kandidátov, päť percent by nehlasovalo a sedem percent nevedelo alebo odmietlo odpovedať.

(tasr, reuters)

  |  

Americký veľvyslanec v Maďarsku uviedol, že USA bude voči Maďarsku konať

Americký veľvyslanec v Maďarsku uviedol, že USA bude voči Maďarsku konať. David Pressman tak reagoval tak na „nebezpečné protiamerické posolstvo“ Maďarska a „rozširujúce sa vzťahy s Ruskom“.

„Nemôžeme ignorovať, keď predseda maďarského národného zhromaždenia tvrdí, že Putinovu vojnu na Ukrajine v skutočnosti vedú Spojené štáty. Nemôžeme pochopiť ani akceptovať, že premiér označil Spojené štáty za „hlavného protivníka“ nášho spojenca Maďarska. Alebo jeho tvrdenie, že vláda Spojených štátov sa snaží zvrhnúť maďarskú vládu – doslova poraziť ho,“ uviedol Pressman.

Reagoval aj na nedávny výrok Viktora Orbána, ktorý na otázku, čo by sa stalo, keby sa Joe Bidewn opäť stal americkým prezidentom, odpovedal: "To by bolo zlé."

„Zatiaľ čo Orbánova vláda môže chcieť počkať na vládu Spojených štátov, Spojené štáty určite nebudú čakať na vládu Orbána. Kým bude Maďarsko čakať, my budeme konať. Orbán na jednej strane neopodstatnene tvrdí, že vláda Spojených štátov sa snaží zvrhnúť jeho vládu a zároveň verejne vyzýva na politickú porážku prezidenta Spojených štátov,“ povedal.

(guardian)

  |  

Potravinári: Podpora slovenským potravinám je opäť v nedohľadne

Podpora slovenským potravinám je znovu v nedohľadne. Na oznámenie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča (Smer-SD) o rozdelení sumy 76 miliónov eur zo štátneho rozpočtu pre agrosektor tak reagovala Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS).

Upozornila, že takzvaný chlebový rezort síce získal zo štátneho rozpočtu čiastku 76 miliónov eur, v rámci jej plánovaného rozdelenia však absentuje alokácia pre potravinárov. Po piatich rokoch síce nízkej, ale aspoň akej-takej pomoci, sa teda potravinári podľa nej opäť nedočkajú z národných zdrojov ministerstva pôdohospodárstva žiadnej významnej podpory.

Skutočnosť, že miera inflácie potravín sa znižuje, podľa Venhartovej neznamená, že potravinári už majú vyhraté. S prichádzajúcim zahraničným reťazcom, ktorý vyvolá ďalší tlak na odbytové ceny a v čase, keď je systémová podpora v nedohľadne, slovenskému potravinárstvu podľa nej zvoní umieračik. Spotrebitelia sa môžu so slovenskými potravinami rozlúčiť.

Poznamenala, že ročne pritečie do rezortu pôdohospodárstva len z európskych zdrojov 1,7 miliardy eur, ďalšie milióny idú z národných zdrojov. "Za tieto finančné prostriedky vysoko presahujeme sebestačnosť v obilninách a olejninách, poľnohospodárske suroviny však vyvážame do zahraničia, a zo zahraničia k nám prúdia zahraničné potraviny," doplnila.

Pripomenula, že potravinárske odvetvie bolo dlhodobo mimo záujmu slovenskej vlády, ale aj rezortného ministerstva. Zmena nastala až v roku 2019, kedy sa potravinári dočkali prvej podpory zo štátneho rozpočtu vo výške 5,5 milióna eur. Najvyššia národná podpora bola v roku 2022, keď dosiahla 18 miliónov eur. V roku 2023 to bolo už len 3,5 milióna eur.

Z výzvy Programu rozvoja vidieka vyhlásenej v roku 2022 zatiaľ podľa nej reálne nedostali na účet potravinári ani euro. "Napriek tomu, že už aj politici prijali všeobecný fakt, že najslabším článkom potravinovej vertikály je potravinársky priemysel, pán minister Takáč dnes na tlačovej konferencii na potravinárov zabudol," dodala riaditeľka PKS.

Kým sa poľnohospodárska prvovýroba dočká ako každý rok zelenej nafty, platieb poistného, podpory hospodárskych zvierat, ministerstvo sa pri podpore potravinárov zmohlo len na navýšenie podpory na účasť potravinárov na výstavách o 100 percent na 300-tisíc eur.

(tasr)

  |  

Európska únia by mala vyčleniť 120 miliárd eur ročne na vojenskú pomoc Ukrajine

Európska únia by mala vyčleniť 120 miliárd eur ročne na vojenskú pomoc Ukrajine, navrhol stály tajomník estónskeho ministerstva obrany Kusti Salm. Podľa neho je to „približná suma, ktorá by mala Ukrajine stačiť na to, aby vyhrala vojnu“.

Podľa tajomníkovho návrhu by časť tejto sumy mohli financovať prostredníctvom eurobondov – dlhopisov v cudzej mene. Eurokomisia by týmto spôsobom mohla získať prostriedky z finančných trhov.

Estónsko už niekoľko mesiacov tlačí na členské štáty, aby investovali 0,25 percenta svojho HDP do vojenskej pomoci pre Kyjev. Túto stratégiu vypracoval estónsky rezort obrany.

(euractiv)