Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Česku spustili systém dotácií na elektromobily, ktoré nakupujú firmy

V Česku spustili systém dotácií na elektromobily, ktoré nakupujú firmy. Žiadosti môžu Národnej rozvojovej banke adresovať aj živnostníci, na projekt vyčlenili z Národného plánu obnovy takmer dve miliardy českých korún (takmer 80 miliónov eur).

Podpora spočíva v poskytnutí záruky na nákup elektromobilov, takže podnikateľské subjekty môžu po kúpe elektrického vozidla požiadať o príspevok vo výške 300-tisíc českých korún (takmer 12-tisíc eur), prípadne 150-tisíc na dobíjaciu stanicu.

Na českom trhu sa elektromobilom nedarí, minulý rok predstavovali iba tri percentá predaných osobných vozidiel. Aj tak vlani za riekou Moravou registrovali 6 700 elektromobilov, čo predstavuje medziročný nárast 70 percent.

(echo24)

Minúta  |  

Exilový líder katalánskych separatistov oznámi vo štvrtok, či bude kandidovať na pozíciu šéfa vlády nepokojného regiónu

Exilový líder katalánskych separatistov oznámi vo štvrtok, či bude kandidovať na pozíciu šéfa vlády nepokojného regiónu. Pri návrate do Španielska by mu mohlo hroziť zatknutie, jeho osud závisí od zákona o amnestiách.

Puigdemont viedol Katalánsko v roku 2017 v čase hlasovania o odtrhnutí sa tohto regiónu od Španielska a následného vyhlásenia nezávislosti, ktoré súdy vyhlásili za nezákonné. Išlo o najväčšiu politickú krízu v Španielsku za uplynulé desaťročia.

Carles Puigdemont (61) následne utiekol zo Španielska, aby sa vyhol zatknutiu a momentálne žije v Belgicku, kde pôsobí ako poslanec Európskeho parlamentu.

Zákon o amnestii pre katalánskych separatistov vyvolal v Španielsku rozsiahle protesty a Puigdemontov návrat by bol ťažko "stráviteľný" pre tých, ktorí ho obviňujú z ohrozenia jednoty Španielska.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť členské štáty NATO už v roku 2026, vyhlásil Duda

Rusko by mohlo byť vojensky schopné napadnúť členské štáty NATO už v roku 2026 alebo 2027, varoval poľský prezident Andrzej Duda, pričom sa odvolával na správu nemeckých expertov.

V rozhovore pre televíziu CNBC tiež obhajoval svoj nedávny návrh zvýšiť požadovanú hranicu výdavkov členov NATO na obranu z dvoch na tri percentá hrubého národného produktu.

Ako pokračoval, európske krajiny majú dva-tri roky, počas ktorých môžu robiť potrebné prípravy vrátane hromadenia zásob munície a výroby zbraní, "aby sa čo najviac zvýšila bezpečnosť Európy…, aby k (ruskej) invázii nedošlo".

Spojené štáty vyzval, aby naďalej pokračovali v podpore Ukrajiny. Duda varoval, že v prípade, že sa ruské sily nepodarí zastaviť na Ukrajine, do vojny by sa museli zapojiť aj vojaci USA.

(tasr, pap)

Minúta  |  

Taliansko v žiadnom prípade nesúhlasí s vyslaním vojakov na Ukrajinu

Taliansko v žiadnom prípade nesúhlasí s vyslaním vojakov na Ukrajinu, vyhlásila premiérka Giorgia Meloniová. Podľa nej by vojská NATO alebo krajín Európskej únie na fronte predstavovali neprijateľnú eskaláciu konfliktu.

"V tejto sále opakujem, že náš postoj nie je v prospech tejto hypotézy, ktorá by bola predzvesťou nebezpečnej eskalácie, akej sa musíme za každú cenu vyhnúť," vyhlásila premiérka v Senáte dva dni pred zasadnutím Európskej rady, na ktorom sa má diskutovať aj o situácii na Ukrajine.

Francúzsky prezident vo februári vyvolal rozruch, keď nevylúčil vyslanie vojakov západných krajín na Ukrajinu, čo vyvolalo odpor u viacerých európskych lídrov. Svoj výrok neskôr vysvetlil tým, že to neznamená nasadenie vojenských jednotiek v blízkej budúcnosti, ale že tým otvára debatu o možnostiach ďalšej podpory Kyjeva.

V rozhovore pre francúzsky denník Le Parisien zverejnenom v sobotu uviedol, že na Ukrajine bude možno v určitom okamihu potrebné vykonať pozemné operácie zamerané proti ruským silám, iniciatívu sa však prebrať nechystá. Podľa Macrona by si však európski lídri mali ponechať otvorené všetky možnosti, a to vrátane vyslania vojakov na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Korčok v pondelkovej diskusii okrem typického vajatania a alibizmu urobil aj jednu hrubú chybu. Urazil väčšinu ľudí

Korčok v pondelkovej diskusii okrem typického vajatania a alibizmu urobil aj jednu hrubú chybu. Tvrdil, že slovenská spoločnosť zo začiatku podporovala politiku vlády, prejavila ústretovosť k Ukrajincom a otočila až potom, čo tému vojny na Ukrajine zneužili strany vtedajšej opozície.

Tieto slová môžeme pokojne nazvať ako urážlivé. Naznačujú, že podľa Korčoka je väčšina Slovákov nesvojprávna a ich názory na vojnu na Ukrajine sú výsledkom manipulácií Smeru, Hlasu a SNS.

Korčok tým ukázal nielen aroganciu, ale aj alibizmus.

Viac v komentári Daga Daniša:

Korčok nevyužil šancu. A podarilo sa mu uraziť väčšinu Slovákov

Mohlo by Vás zaujímať Korčok nevyužil šancu. A podarilo sa mu uraziť väčšinu Slovákov

Minúta  |  

Prezidentské voľby by vyhral predseda parlamentu Peter Pellegrini

Prezidentské voľby by vyhral predseda parlamentu Peter Pellegrini, vyplýva z prieskumu. Získal by podporu 52,9 percenta voličov. Exminister zahraničných vecí Ivan Korčok by skončil druhý so 47,1 percenta hlasov.

Prvé kolo prezidentských volieb by vyhral Pellegrini, získal by 40,4 percenta hlasov. Korčok by postúpil z druhého miesta s 38,6 percenta. Štefana Harabina by v prvom kole volieb volilo 10,3 percenta respondentov. Nasledovali by Igor Matovič (2,9 percenta) a Krisztián Forró (2,7 percenta).

Menej ako dve percentá hlasov by získali Ján Kubiš (1,9 percenta), Marian Kotleba (0,8 percenta) a Patrik Dubovský (0,7 percenta). Poradie by uzavreli Róbert Švec (0,5 percenta) a Milan Náhlik (0,3 percenta). Kandidát Andrej Danko by podľa prieskumu mal 0,9 percenta, v priebehu zberu dát však odstúpil v prospech Harabina.

Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Analýzy Na hrane televízie Joj 24. Prieskum realizovali v dňoch 11. až 18. marca na vzorke 1000 respondentov. Zber dát sa uskutočnil metódou telefonického zberu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.