Čím vyšší príjem a úroveň vzdelania, tým ochotnejší sú ľudia presťahovať sa za prácou do zahraničia. Urobilo by tak 22 percent ľudí. "Zdá sa, že najvzdelanejší a najlepšie platení zamestnanci, ktorí sú ochotní presťahovať sa, nie sú ochotní to urobiť za každú cenu, sú ochotní presťahovať sa len na relatívne krátke časové obdobie niekoľkých týždňov alebo mesiacov a vidia, že je dôležité vziať so sebou svoje rodiny," vysvetlil obchodný riaditeľ spoločnosti Vesa-Pekka Kirsi.

Takmer polovica medzinárodných respondentov uviedla v prieskume ochotu presťahovať sa na viac ako jeden rok. Naopak, respondenti zo Slovenska sú najčastejšie ochotní odísť len na pár týždňov. Tvrdí to 41 percent z nich. Najmenšia ochota odísť z domova na dlhší čas je v Česku.

Respondentov láka najviac v rámci Európy Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko. Pre zamestnancov na Slovensku sú podľa prieskumu najlákavejšie susedné krajiny, a to Rakúsko a Česko, ale aj Nemecko.

V strednej Európe, na Balkáne a v regiónoch Pobaltia a Fínska je vyhliadka na lepší plat najpresvedčivejším dôvodom na zváženie zamestnania v zahraničí. Ako kľúčový motivačný faktor ju uviedlo približne 60 percent respondentov. "Druhým najpresvedčivejším aspektom je možnosť priviesť rodinných príslušníkov. Pre pätinu ľudí pracujúcich na Slovensku je motiváciou aj kariérny postup, o čosi menej ľudí motivuje domáca politická alebo ekonomická situácia," dodala spoločnosť.

Naopak, najväčšou prekážkou je podľa prieskumu dlhodobé odlúčenie od priateľov a rodiny. Znepokojuje to najmä ľudí zo strednej Európy. Približne pätina zo všetkých respondentov vníma ako prekážku jazykové bariéry a len o čosi menej ľudí sa obáva úzkostí z nového pracovného prostredia.

"Slováci a Slovenky to majú trochu inak. U nás je druhou najväčšou prekážkou cestovanie, ktoré odrádza štvrtinu. A čosi viac ako desatinu odrádzajú aj obavy z diskriminácie," uzavrela spoločnosť.

(tasr)