Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu otvoriť viac priechodov pre pomoc do Pásma Gazy

Medzinárodný súdny dvor nariadil Izraelu otvoriť viac priechodov pre pomoc do Pásma Gazy. Dve nové predbežné opatrenia vydal v prípade žaloby Juhoafrickej republiky, ktorá obvinila Izrael z genocídy.

Juhoafrická republika žiadala viac predbežných opatrení vrátane prímeria, pričom odkazovala na to, že ľudia v Pásme Gazy hladujú. Izrael vyzýval súd, aby už ďalšie nové nariadenia nevydával.

Súdny dvor vo svojom právne záväznom nariadení povedal Izraelu, aby prijal „všetky potrebné a účinné opatrenia na to, aby bezodkladne v plnej spolupráci s Organizáciou Spojených národov zabezpečil nerušené poskytovanie nevyhnutne potrebných základných služieb a humanitárnej pomoci všetkým, ktorých sa to týka“. To zahŕňa potraviny, vodu, palivo a zdravotnícke potreby.

Tiež nariadil Izraelu, aby okamžite zabezpečil, „že sa jeho armáda nedopustí činov, ktoré predstavujú porušenie ktoréhokoľvek z práv Palestínčanov v Gaze ako chránenej skupiny podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy“, a to aj tým, že akokoľvek zabráni poskytnutiu naliehavo potrebnej humanitárnej pomoci.

Izrael má po mesiaci nahlásiť súdnemu dvoru ako implementoval dané nariadenia.

(sita)

Minúta  |  

Kotlár: Boli identifikované zásahy do ľudských práv a slobôd počas COVID-19

Kotlár: Boli identifikované zásahy do ľudských práv a slobôd počas COVID-19. Oznámil to na konferencie o pandémii.

Na konferencii "Limity zásahov do ľudských práv v súvislosti s ochorením COVID-19, právna situácia na Slovensku, medzinárodné štandardy, pozitívne príklady z iných štátov a návrhy de lege ferenda" sa podľa slov Petra Kotlára (SNS), ktorý je poverený prešetrením manažmentu pandémie, zúčastnila odborná verejnosť a vysokí predstavitelia štátnych orgánov SR.

Ako priblížil, zúčastnili sa na nej predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) či štátni tajomníci. Rovnako aj zástupcovia mimovládnych organizácií, odborníci z oblasti práva a ďalší hostia. Pozvaní boli podľa Kotlára aj zástupcovia Generálnej prokuratúry SR či hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová, ktorí sa na konferencii nezúčastnili.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom

Ruský prezident Vladimir Putin šíri propagandu, ak tvrdí, že Moskva zostrelí akúkoľvek stíhačku F-16 dodanú Ukrajine Západom, dokonca aj na letiskách NATO, vyhlásil taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani.

"Pôsobí to ako kopa propagandy. Rusko zanechalo po útoku (Islamského štátu v Moskve) zlý dojem a považujem za zvláštne, že to spravodajské služby nezastavili," uviedol Tajani pre televíznu stanicu Rai 1 v súvislosti s Putinovou skrytou vyhrážkou o cielení na letiská NATO.

"Teraz sa usiluje odviesť pozornosť. Nemyslím si však, že Putin by chcel svetovú vojnu, pretože by v nej nezvíťazil," dodal.

(tasr, ansa)

Minúta  |  

Rusko možno pripravuje veľkú ofenzívu v lete, píše Economist

Rusko možno pripravuje veľkú ofenzívu v lete, píše Economist. Ukrajinci vraj začali s opevňovaním neskoro a ich vláda “stále sníva o novej protiofenzíve”.

Jarné mesiace vraj priniesli určité pozastavenie ruských aktivít na línií kontaktu v dôsledku neschopnosti techniky pohybovať sa v blate.

Autori článku v The Economist však upozorňujú, že tento stav nebude trvať večne. S prechodom jari na leto sa obávajú, že Rusko spustí novú veľkú ofenzívu, ako to urobilo aj minulý rok.

Schopnosť Ukrajiny brániť sa však tento rok vyzerá byť podľa autorov článku oveľa menšia, ako vlani.

Novinári tiež poukazujú na to, že odklad poskytnutia vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov a Európy predstavuje riziko, pretože Rusko by mohlo "prelomiť nedostatočné zabezpečené línie Ukrajiny".

Autori ďalej píšu, že Ukrajina začala "veľmi neskoro s upevňovaním svojich obranných pozícií" a "vláda stále sníva o novej protiofenzíve a obáva sa predstavy, že súčasná frontová línia sa môže pretaviť do niečoho, čo sa veľmi podobá hranici".

(the economist)

Minúta  |  

Zakladateľa kryptoburzy Bankmana-Frieda poslal súd na 25 rokov do väzenia

Zakladateľa kryptoburzy Bankmana-Frieda poslal súd na 25 rokov do väzenia. Očakáva sa, že sa Bankman-Fried proti rozsudku odvolá.

Zakladateľa kryptomenovej burzy uznala porota newyorského súdu ešte v novembri za vinného vo všetkých siedmich bodoch obžaloby z podvodu, sprenevery a zločineckého spriahnutia. Prokurátori mu navrhovali až 50 rokov za mrežami, zatiaľ čo obhajoba žiadala zhovievavosť a šesť a pol roka väzenia.

Konečný rozsudok vyniesol federálny sudca Lewis A. Kaplan, ktorý na pojednávaní dôkladne rozobral finančné trestné činy spáchané obžalovaným.

Počas pojednávania Bankman-Fried v súdnej sieni povedal, že "ho mrzí, čo sa stalo. A sú veci, ktoré som mal urobiť, a veci, ktoré som nemal urobiť."

Kryptoburzu FTX založili v roku 2019 a začiatkom novembra 2022 požiadala v USA o ochranu pred veriteľmi. Nezvládla totiž získať dosť finančných prostriedkov na odvrátenie svojho kolapsu, keď z nej obchodníci za 72 hodín vytiahli asi šesť miliárd dolárov. Bankman-Fried následne rezignoval z pozície výkonného riaditeľa FTX.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Česká republika spolu s ďalšími 15 krajinami podpísala zmluvy na dodávky delostreleckej munície Ukrajine

Česká republika spolu s ďalšími 15 krajinami podpísala zmluvy na dodávky delostreleckej munície Ukrajine. Prvé dodávky by sa mali uskutočniť v apríli tohto roka, čo je skôr, než bol pôvodne plánovaný júnový termín.

Informáciu priniesol taliansky denník Corriere della Sera, ktorý sa odvoláva na svoje zdroje v Prahe.

Vláda v Prahe a približne 15 ďalších krajín na tento účel spoločne uhradili sumu približne 1,8 miliardy eur.

Česká republika mala v úmysle získať približne 800-tisíc kusov munície, z čoho 500-tisíc malo byť granátov ráže 155 milimetrov a ďalších 300-tisíc ráže 122 milimetrov. Nakoniec sa podarilo získať o 200-tisíc kusov munície viac.

Podľa informácií denníka The Wall Street Journal Česko pravdepodobne nakupovalo muníciu v krajinách globálneho Juhu, ktoré majú rozsiahle zásoby zo sovietskej éry. Medzi možnými dodávateľmi sú spomenuté Južná Kórea, Turecko alebo Juhoafrická republika.

Česko si nepraje zverejňovať viac podrobností o iniciatíve z obavy, že by to mohlo viesť k nárastu cien munície.

(corriere della sera)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.