Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fico: Slovensko želá Ukrajine skoré členstvo v Európskej únii

Slovensko želá Ukrajine skoré členstvo v Európskej únii. Po rokovaní ukrajinskej a slovenskej vlády v Michalovciach to povedal premiér Robert Fico. SR podľa neho nie je krajinou, ktorá by chcela klásť prekážky, chce jej pomôcť pri zdieľaní skúsenosti z prístupových rokovaní a členstva v Únii. Tá je podľa neho zárukou perspektívy a rozvoja krajiny a mierového rozvoja Ukrajiny.

"Podpora SR, pokiaľ ide o Ukrajinu a jej ambície stať sa členom EÚ, nie je špekulatívna. To je plnohodnotná podpora," podotkol Fico, čo ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ ocenil.

Fico si želá, aby sa našli mierové východiská riešenia vojny na Ukrajine, ktoré budú rešpektovať územnú celistvosť, suverenitu a budú k Ukrajine férové. Zároveň ponúkol Ukrajine súčinnosť pri hľadaní mierových riešení.

"Použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine bolo hrubým porušením medzinárodného práva," poznamenal premiér s tým, že Ukrajina potrebuje pomôcť a prejaviť solidaritu.

Šmyhaľ s Ficom spoločne podpísali cestovnú mapu. Vládne kabinety sa dohodli na vytvorení železničného prepojenia medzi Kyjevom a Košicami. V oblasti energetiky spomenul ukrajinský premiér renováciu elektrického prepojenia Mukačevo - Veľké Kapušany i zriadenie pracovnej skupiny, ktorá sa má zaoberať riešením diverzifikácie jadrového paliva pre atómové elektrárne. Tretím projektom je modernizácia hraničného priechodu Vyšné Nemecké.

Fico taktiež uviedol, že Slovensko garantuje prechodné koridory pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez svoje územie smerom do krajín, ktoré ich potrebujú. Šmyhaľovi tiež vysvetlil, že pokiaľ nenájdu spoločné riešenie, bude na Slovensku platiť zákaz dovozu 14 poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

V humanitárnej oblasti zvýraznil Šmyhaľ možnosti spoločnej výroby inžinierskej techniky i poskytnutie strojov na odmínovanie ukrajinského územia. Fico doplnil, že SR je na komerčnej báze pripravená spolupracovať aj vo vojenskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Prírodné kúpalisko Delňa čistia a upravujú. Pozor by si mali dať hlavne otužilci a noční plavci

PREŠOV – Mestská firma Prešov Real prosí verejnosť o zvýšenú opatrnosť počas priebehu prác na prírodnom kúpalisku Delňa. V areáli budú prebiehať práce súvisiace s prípravou na letnú sezónu, medzi inými aj vypustenie samotného prírodného kúpaliska.

Vypúšťanie, schnutie a následné čistenie dna kúpaliska aj prítokového kanálu a ďalšie sprievodné práce sa začínajú od piatka 12. apríla a potrvajú približne 30 dní.

V týchto dňoch sa poriadne zapotíme. Slovensko zasiahnu vysoké teploty

Mohlo by Vás zaujímať V týchto dňoch sa poriadne zapotíme. Slovensko zasiahnu vysoké teploty

„Pre otužilcov a plavcov je najzásadnejšou informáciou vypúšťanie vodnej nádrže prírodného kúpaliska v piatok vo večerných hodinách. Žiadame preto verejnosť o zvýšenú opatrnosť počas celého priebehu prác,“ informuje firma na webovej stránke mesta Prešov. 

Areál prírodného kúpaliska bude aj počas trvania prác pre verejnosť prístupný.

Foto: FB Delňa Prešov

(presov.sk, kol)

Minúta  |  

Dočasne poverenou generálnou riaditeľkou Slovenského hydrometeorologického ústavu je jeho doterajšia ekonómka Ivana Herkel

Dočasne poverenou generálnou riaditeľkou Slovenského hydrometeorologického ústavu je jeho doterajšia ekonómka Ivana Herkel. Do funkcie ju vymenoval podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko a Ukrajina budú úzko spolupracovať v oblasti chemickej, biologickej, radiačnej a jadrovej bezpečnosti

Slovensko a Ukrajina budú úzko spolupracovať v oblasti chemickej, biologickej, radiačnej a jadrovej bezpečnosti (CBRN). Posilnenie spolupráce je predmetom dohody medzi Ministerstvom vnútra a Správou Štátnej hraničnej stráže Ukrajiny.

Dohodu vo štvrtok počas spoločného rokovania vlád v Michalovciach podpísali minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a vedúci správy ukrajinskej pohraničnej stráže Serhii Deineko.

Dohoda podľa rezortu upravuje spoluprácu v oblasti predchádzania a boja proti nelegálnemu pohybu zbraní hromadného ničenia a zaisťovania nebezpečných materiálov na ukrajinsko-slovenskej hranici. Realizovať sa má formou výmeny informácií a uskutočňovaním seminárov a cvičení v rámci projektov, ako aj vzájomnou pomocou pri zásahoch počas CBRN udalostí a incidentov na spoločnej hranici.

"Téma CBRN hrozieb naberá v poslednom čase na aktuálnosti. Preto výmena skúseností a rozvoj odborných štandardov a ich zapracúvanie do výkonnej a úradnej činnosti sú kľúčové pre stabilitu a bezpečnosť ktoréhokoľvek štátu v ktoromkoľvek regióne," uviedol Šutaj Eštok.

(tasr)

Minúta  |  

Ivan Korčok pomenoval dve chyby, ktoré ho možno stáli prezidentské kreslo

Ivan Korčok pomenoval dve chyby, ktoré ho možno stáli prezidentské kreslo. Uznal, že možno mal prijať ponuku vystúpiť v rámci kampane v maďarskom rádiu a tiež si myslí, že aj zapojenie svojej rodiny do kampane by mu prospelo. Nechcel však prekračovať nastavené červené čiary.

„Mal som ponuku medzi dvoma kolami ísť do jedného maďarského rádia do Budapešti a absolvovať rozhovor v tom rádiu, ktoré vysiela aj na Slovensku. Je mimoriadne počúvané, nie je to verejnoprávne médium. Ja som to odmietol,“ uviedol Korčok, ktorý tak zaujal opačné stanovisko ako Pellegrini, ktorý krátko pred druhým kolom vystúpil pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1.

„Je možné, že to fakticky bola chyba. Ale ja som povedal, že pre mňa sú a mali by byť v politike nejaké červené čiary, lebo keď ich začneme prekračovať, tak nás to začne ťahať dolu,“ konštatoval Korčok.

„Veľa ľudí mi radilo a vyčítalo, aby som robil viac PR okolo seba cez moju manželku a cez mojich synov. Hovorili aj o zjavnom kontexte. Lebo veď teda konzervatívne Slovensko dá viac na niekoho, kto je 36 rokov ženatý,“ pomenoval neúspešný kandidát na prezidenta svoju druhú chybu s tým, že rešpektoval svoju manželku a okrem toho sa mu to zdalo "strašne prvoplánové".

(expres, aktuality)

Minúta  |  

Najsevernejší región Nórska Finnmark žiada Európsku komisiu, aby mu povolila 26-hodinový deň

Najsevernejší región Nórska žiada Európsku komisiu, aby mu povolila 26-hodinový deň v rámci nového časového pásma.

Wenche Pedersenová, starostka mesta Vadsø v regióne Finmark na severe Nórska, stojí za žiadosťou, ktorej cieľom je posilniť miestne tradície a rodinné väzby, ale aj prilákať do regiónu nových obyvateľov.

Pre denník Politico uviedla, že si nie je istá, ako by nové časové pásmo fungovalo v praxi. „Veľa sme o tom neuvažovali,“ povedala. „Hodiny sa zmenia z 12 na 13... a musíme zistiť, ako to bude prebiehať.“

Pedersenová si nemyslí, že eurokomisia – ktorá denníku potvrdila prijatie listu – tento návrh schváli, „takže sme nepremýšľali o všetkých detailoch“.

„Prostredníctvom nášho projektu ‚MOREtime‘ chceme osláviť a propagovať tento jedinečný spôsob života a ponúknuť jednotlivcom možnosť užiť si viac kvalitného času venovaním sa činnostiam, ako je rybolov, lov, učenie sa nových jazykov alebo jednoducho byť so svojimi blízkymi,“ uviedla obec Vadsø v oficiálnom liste.

Podľa istého úradníka Komisie sú časové pásma záležitosťou jednotlivých štátov, takže je nepravdepodobné, že by EÚ mohla vyhovieť žiadosti tohto regiónu.

Nórsko tiež nie je členom EÚ. Je však súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

(politico)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.