Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne

Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne. O dôsledok mesiac trvajúcich ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru informovali ukrajinské médiá a spoločnosti, ktoré elektrárne prevádzkujú.

"Po poslednom ostreľovaní a zničení Trypiľskej tepelnej elektrárne stratila ukrajinská energetická spoločnosť Centrenerho 100 percent jej výrobnej kapacity," uviedli v piatok internetové noviny Ukrajinska pravda.

Správa sa objavila po zničení Zmijivskej tepelnej elektrárne v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vuhlehirská tepelná elektráreň v Doneckej oblasti je pod ruskou kontrolou od leta 2022. Súkromná energetická spoločnosť DTEK hlásila, že dokáže dodávať iba približne 20 percent energie, päť zo šiestich jej elektrární totiž utrpelo vážne poškodenie alebo boli zničené. Po najnovších útokov môže byť podľa správy toto číslo ešte nižšie.

Tepelné elektrárne vyrábajú elektrinu spaľovaním uhlia, vykurovacieho oleja alebo zemného plynu. Väčšina ukrajinských tepelných elektrární spaľuje uhlie. Marcové raketové útoky vyradili z prevádzky aj veľkú vodnú elektráreň v Záporožskej oblasti.

Tri ukrajinské jadrové elektrárne sa cieľmi útokov nestali. Ukrajinský minister energetiky Herman Halušenko v nedeľu uviedol, že aktuálne vyrábajú viac než 50 percent ukrajinskej energie.

Napriek rozsiahlym škodám na ukrajinskej energetickej infraštruktúre sa pravidelné výpadky energie vyskytujú iba na východe Ukrajiny v Charkovskej oblasti, uvádza prevádzkovateľ ukrajinskej prenosovej sústavy Ukrenerho.

Výpadky energie postihujú najmä priemyselnú výrobu v Dnepropetrovskej oblasti. Na pokrytie dopytu v rannej a večernej špičke Ukrajina dováža elektrinu zo susedných krajín – Maďarska, Moldavska, Rumunska a Slovenska.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Petr Fiala chce nadchádzajúcu návštevu USA využiť na potvrdenie nadštandardnosti a sily česko-amerických vzťahov

Petr Fiala chce nadchádzajúcu návštevu USA využiť na potvrdenie nadštandardnosti a sily česko-amerických vzťahov. Český premiér sa v pondelok stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a neskôr aj s českými krajanmi, ktorí dlhodobo žijú a pracujú v USA.

Za hlavné témy, o ktorých bude vo Washingtone rokovať, Fiala označil bezpečnostnú situáciu v Európe a vo svete či podporu Ukrajiny. "Témou, o ktorej by som chcel veľa diskutovať, je aj česko-americká spolupráca v ekonomickej oblasti, pretože si myslím, že aj tu je priestor na posilnenie vzájomných vzťahov," uviedol český premiér.

Na otázku, či sa bude snažiť získať aj podporu Bidena pre českú iniciatívu nákupu munície pre Ukrajinu, Fiala povedal, že USA majú inú a zásadnú úlohu – bez ich podpory nemôže byť Ukrajina dlhodobo úspešná. Uznal však, že česká iniciatíva, ku ktorej sa pripojilo viacero krajín, je kľúčová pre nasledujúce obdobie, aby bolo možné dodať Kyjevu potrebné množstvo delostreleckej munície.

"Úloha Spojených štátov v celkovej podpore Ukrajiny je však absolútne kľúčová a určite o nej budeme diskutovať, pretože Ukrajina nebojuje len za seba a za svoju nezávislosť. Zároveň bojuje aj za bezpečnosť Európy, ale aj za podobu svetového poriadku, na ktorého zachovaní nám záleží," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký kancelár Olaf Scholz odsúdil snahu gruzínskej vládnej strany schváliť zákon o "zahraničných agentoch" v štýle Ruska

Nemecký kancelár Olaf Scholz odsúdil snahu gruzínskej vládnej strany schváliť zákon o "zahraničných agentoch" v štýle Ruska. Povedal to počas návštevy gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho v Berlíne.

"Sme presvedčení, že takéto zákony nie sú potrebné," povedal kancelár a poznamenal, že Berlín sa pridáva ku kritike vrcholných predstaviteľov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.

"Zákon o transparentnosti zahraničného vplyvu je v úplnom súlade so všetkými právnymi normami a základnými právami," povedal Kobachidze v nemeckej metropole. Podľa vlastných slov je "hlboko presvedčený", že to môže výrazne prispieť k "zárukám skutočnej demokracie v Gruzínsku".

(tasr, dpa)

Minúta  |  

USA posielajú na Blízky východ posily, majú obavy z útoku Iránu

USA posielajú na Blízky východ posily, majú obavy z útoku Iránu. Zvyšujú sa totiž obavy, že Irán by mohol čoskoro podniknúť útok na Izrael.

"Presúvame do regiónu ďalšie materiály, aby sme posilnili regionálne odstrašujúce prostriedky a zvýšili ochranu amerických síl," uviedol predstaviteľ amerických ozbrojených síl vo Washingtone, ktorý je kľúčovým spojencom Izraela.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Zo šiesteho poschodia bytového domu na Svätoplukovej ulici v Poprade v piatok večer vyskočil človek

Zo šiesteho poschodia bytového domu na Svätoplukovej ulici v Poprade v piatok večer vyskočil človek, aktuálne je podľa informácií od hasičov v opatere zdravotníkov. Z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove informovali, že incident sa stal okolo 18.30 h.

"Na mieste zasahujú štyria príslušníci HaZZ z Popradu s jedným kusom techniky. Prítomná je polícia aj záchranná zdravotná služba. Postihnutú osobu po kardiopulmonálnej resuscitácii previezli do nemocnice," uviedlo operačné stredisko. Bližšie informácie k incidentu nie sú nateraz známe.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko oživuje staré riešenie prímeria s Ukrajinou, doplnené o ďalšie požiadavky

Rusko oživuje staré riešenie prímeria s Ukrajinou, doplnené o ďalšie požiadavky. Kremeľ považuje za možný základ nového riešenia dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou o mierovom urovnaní, o ktorej sa napokon neúspešne rokovalo v Istanbule krátko po vypuknutí vojny v roku 2022.

Táto dohoda by mohla slúžiť ako základ pre nové rozhovory, uviedol v piatok pre tlačovú agentúru Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Nové územia sú teraz zakotvené v našej ústave, čo pred dvoma rokmi nebolo," dodal Peskov.

Tieto pripomienky boli vyvolané švajčiarskym návrhom na mierovú konferenciu, ktorá má spočiatku zmobilizovať väčšiu medzinárodnú podporu pre Ukrajinu.

Rozhovory s Moskvou sa majú uskutočniť až ako druhý krok, čo ruský prezident Vladimir Putin skritizoval. Putin na štvrtkovom stretnutí s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom povedal, že je jasné, že bez Moskvy sa nedá nič rozhodnúť.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.