Preskočiť na obsah
  |  

Nebeské divadlo meteorického roja Lyridy budú najlepšie pozorovateľné 22. apríla

BRATISLAVA – Meteorický roj Lyridy, ktorého aktivita sa začína v týchto dňoch, bude možné najlepšie pozorovať 22. apríla. Úrad Slovenskej akadémie vied (SAV) informoval, že toto nebeské divadlo budeme môcť pozorovať do 25. apríla.

Ako vysvetlil Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV, podmienky na pozorovanie v roku 2024 sú lepšie na začiatku aktivity, neskôr ho bude rušiť svit Mesiaca, ktorý je 24. apríla v splne. „Vzhľadom na výšku radiantu nad obzorom sú lepšie podmienky na pozorovanie vždy v druhej polovici noci,“ dodal Svoreň.

Meteorický roj Lyridy súvisí podľa SAV s periodickou kométou P/Thatcher s obežnou dobou 415 rokov. Úkaz trvá približne týždeň, pretože šírka prúdu je malá. Jeho centrálne vlákno má len 200-tisíc kilometrov. Prvý záznam o pozorovaní meteorického dažďa Lyridy pochádza už z roku 687 pred n. l.

„Dráha roja prechádza blízko Saturna, vo vzdialenosti 0,16 astronomickej jednotky, a gravitačné poruchy menia dráhy meteoroidov tak, že nedochádza k ich stretnutiu so Zemou. V niektorých rokoch je preto pozorovaná veľmi nízka frekvencia,“ dodal Svoreň.

(sita)

  |  

V štyroch mestách na severe samozvaného Kosova hlasujú o odvolaní albánskych starostov

V štyroch mestách na severe samozvaného Kosova hlasujú o odvolaní albánskych starostov. Hlasovanie by mohlo potom otvoriť cestu k voľbám Srbov na posty starostov.

Vymenovanie etnických Albáncov v tomto regióne podporovanom Belehradom totiž vyvolalo násilnosti. Napätie na problematickom severe jednostranne odtrhnutého štátu tlie už celé mesiace, pretože komunálne voľby vyhrali vlani v apríli etnickí albánski starostovia.

Etnickí Srbi tieto voľby bojkotovali a srbskí protestujúci sa neskôr dostali do zrážok s kosovskou políciou a vojakmi NATO. Zranenia vtedy utrpelo 30 príslušníkov mierových síl Aliancie.

Etnické napätie na severe potom vybuchlo v septembri pri útoku ťažko ozbrojených Srbov na kosovskú policajnú hliadku v dedine Banjska, pri ktorých zabili policajta.

Pokračovalo to ozbrojeným bojom v kláštore v dedine blízko srbskej hranice, po ktorom zostali mŕtvi traja srbskí strelci.

K zodpovednosti za tento útok sa prihlásil bývalý podpredseda strany Srpska lista (Srbská kandidátka) Milan Radoičič.

(afp, tasr)

  |  

OECD: Sieť chránených území na Slovensku má viacero nedostatkov

OECD: Sieť chránených území na Slovensku má viacero nedostatkov, ako napríklad nízky podiel území národných parkov pod prísnou ochranou, prekrývajúce sa systémy ochrany, ktoré sú nesprávne nastavené a neprehľadné, a tiež chýbajúce plány manažmentu.

Vyplýva to z hodnotenia environmentálnej výkonnosti Slovenska, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

„Pokračovanie v reforme chráneného územia je nevyhnutné. Prioritou je dokončenie zonácie národného parku, čo je náročné pre napätie medzi vlastníkmi pôdy a štátom, konflikty medzi ekonomickými záujmami a záujmami biodiverzity a veľký podiel pôdy v súkromnom vlastníctve,“ skonštatovala organizácia.

Rozhodujúce budú podľa nej silné participatívne procesy, efektívna komunikácia a ekonomické stimuly.

OECD v správe pripomína, že minulé rozhodnutia o využívaní pôdy mali za následok veľké monokultúrne polia a odstránenie krajinných prvkov. Táto situácia pretrváva aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a biodiverzita v poľnohospodárskej pôde naďalej klesá.

Odporúča pokračovať v presadzovaní prírode blízkeho lesníctva, tiež obnovovať trávnaté plochy, mokrade a iné ekosystémy a podporovať krajinné plánovanie.

V právnych predpisoch Slovenska by sa podľa OECD mala zakotviť uhlíková neutralita, definovať by sa mala aj energetická chudoba.

„Krajina potrebuje obmedziť závislosť od áut a presunúť investície z ciest na železnicu, aby obmedzila emisie z dopravy,“ tvrdí OECD v správe. Pokračuje, že potrebné je tiež uplatňovať zásady – znečisťovateľ a používateľ platí. Slovensko by sa malo snažiť aj o postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá.

(oecd, tasr)

  |  

Za päť dní od spustenia zbierky vybrala iniciatíva Munícia pre Ukrajinu vyše 2,7 milióna eur

Za päť dní od spustenia zbierky vybrala iniciatíva Munícia pre Ukrajinu vyše 2,7 milióna eur. Pôvodný cieľ bol jeden milión eur.

„Občianskou zbierkou... dokážme, že Slovensko nie je zbabelé a stojí na správnej strane dejín,“ vyzýva iniciatíva. „Pomôžme Ukrajine aj napriek našej proruskej vláde.“

Dôvodom spustenia zbierky je podľa organizátorov to, že sa slovenská vláda odmietla zapojiť do českej iniciatívy – nákup munície v tretích štátoch.

Za iniciatívou stojí občianske združenie Mier Ukrajine v spolupráci s organizáciami Darček pre Putina, All4Ukraine a platformou Donio.

  |  

Vo viacerých poľských mestách sa koná druhé kolo komunálnych volieb

Vo viacerých poľských mestách sa koná druhé kolo komunálnych volieb. V nich sa proti sebe postavia dvaja najúspešnejší kandidáti predošlého kola.

Voliči idú k urnám na dovedna 748 miestach vrátane miest ako Krakov, Poznaň, Rzeszów a Vroclav.

Tohtoročné komunálne a regionálne voľby sú vnímané ako test pre proeurópsku vládu premiéra Donalda Tuska štyri mesiace po tom, ako sa ujala moci. Tuskovej strane sa v prvom kole volieb 7. apríla darilo vo veľkých mestách, ako napríklad vo Varšave, kde opäť zvolili za primátora Rafała Trzaskowského.

Rozhodujúce víťazstvo si však Tusk nemohol pripísať. Hlavná opozičná strana Právo a spravodlivosť získala v regionálnych zhromaždeniach väčšie percento hlasov.

(ap, sita)

  |  

Vzdušné sily NATO by mohli zostreľovať ruské rakety nad Ukrajinou, navrhol Zelenskyj

Vzdušné sily NATO by mohli zostreľovať ruské rakety nad Ukrajinou, navrhol prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s brazílskymi novinármi.

„Ak letectvo pôjde až na územia našich susedných krajín a bude zostreľovať rakety, ktoré určite letia na Ukrajinu, ale môžu prísť aj na tieto územia – ako sa to už stalo v prípade Poľska a Rumunska – nech zostrelia aj tieto rakety, budem len tlieskať,“ povedal.

Dodal, že Kyjev v najbližších mesiacoch podpíše bilaterálne bezpečnostné dohody s Washingtonom, Oslom a Štokholmom, ako aj s jedným z pobaltských štátov.

Podľa neho uvedené dohody zahŕňajú nielen vojenskú pomoc, ale aj humanitárnu podporu, ako aj pomoc pri obnove energetiky.

Zelenskyj vyjadril názor, že ruský prezident Vladimir Putin sa bojí Ukrajiny.

„Putin sa nás veľmi bojí. Som si tým istý. Pretože si nie je istý sám sebou. Sebavedomí ľudia s veľkou armádou, s veľkým štátom s toľkými jadrovými zbraňami neohrozujú svet,“ vyhlásil.

(moscow times)