Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká ľavicová strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej zaznamenala preferenčný nárast

Nemecká ľavicová strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej zaznamenala preferenčný nárast v regiónoch na úkor Alternatívy pre Nemecko aj Ľavice, z ktorej sa odčlenila. Pravicová AfD sa kvôli tomu prepadla na druhú priečku pod kresťanských demokratov z CDU.

Zmenu vo vedúcej pozícii ukázal prieskum v nemeckej spolkovej republike Sasko-Anhaltsko, ktorého výsledky porovnali s prieskumom z októbra 2023. Štvorpercentný pokles AfD znamená, že na čelo preferencií sa dostala strana CDU.

https://twitter.com/Wahlen_DE/status/1780947639074267227

Pozíciami ustálených hráčov nemeckej politiky zamávala novovzniknutá Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) s podporou 10 percent opýtaných. Strana získala priaznivý výsledok na úkor pravicovej AfD, ale aj Ľavice, z ktorej sa začiatkom roka zrodila.

BSW ako ľavicová strana spája ľavicovú ekonomickú politiku s reštriktívnym prístupom k migrácii a ďalšími postojmi, o ktorých sa niektorí pozorovatelia domnievajú, že by jej mohli pomôcť odobrať hlasy AfD aj v celoštátnych voľbách.

(x)

  |  

Nórsko zvažuje výrazné zvýšenie pomoci Ukrajine

Nórsko zvažuje výrazné zvýšenie pomoci Ukrajine, uviedol minister zahraničných vecí Espen Barth Eide. Kyjev dlhodobo hlási nedostatok munície a žiada spojencov o pomoc, s Oslom sa minulý týždeň dohodol na bezpečnostnom pakte.

Nórsko dosiaľ prisľúbilo Ukrajine vojenskú a humanitárnu pomoc za 75 miliárd nórskych korún, teda približne 6,4 miliardy eur. Nórsky premiér Jonas Gahr Störe cez víkend naznačil, že táto čiastka by sa mohla čoskoro zvýšiť.

"Hovoríme o výraznom navýšení. Myslím, že je to naozaj relevantné aj v porovnaní s tým, čo sme robili doteraz," povedal Barth Eide, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu. Dodal, že o presnej sume nórska vláda zatiaľ nerozhodla.

"Na Západe sa rozozvučal poplašný zvon... Všetci máme pocit, že musíme urobiť viac a že nikto neurobil dosť... Musíme sa skutočne pozrieť na to, ako to strategicky skončí, a víťazstvo Ruska neprichádza do úvahy," povedal šéf nórskej diplomacie.

(tasr, afp)

  |  

Rusi odstrelili časť televíznej veže v ukrajinskom Charkove

Rusi odstrelili časť televíznej veže v Charkove. V okolí prestal fungovať digitálny signál. Útočníci tvrdia, že sa na nej nachádzali komunikačné antény ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Na fotografiách a videách zverejnených na internete vidieť, ako sa vrchná časť veže rúca a z jej konštrukcie stúpa sivý dym.

Krátko pred zrútením objektu gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov informoval, že Rusko zasiahlo "objekt televíznej infraštruktúry".

"Ľudské obete nie sú. Momentálne dochádza k prerušovaniu televízneho signálu. Preto ešte raz apelujem na občanov: dôverujte len oficiálnym zdrojom informácií," uviedol Synehubov na sociálnej sieti Telegram.        

https://twitter.com/sumnjam/status/1782430031634952510

(meduza)

  |  

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal návštevu Iraku

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal návštevu Iraku, plánuje obnoviť vzájomné vzťahy a uzatvoriť dohody o ekonomickej či bezpečnostnej spolupráci proti militantnej Strane kurdských pracujúcich.

Erdoganova návšteva je prvou návštevou tureckého lídra v Iraku od roku 2011. Obe krajiny majú tiež napäté vzťahy po tom, čo Turecko zintenzívnilo cezhraničné operácie proti militantom z PKK, ktorých základne sa nachádzajú predovšetkým na severe Iraku.

Kancelária irackého prezidenta uviedla, že Abdal Latíf Rašíd počas stretnutia povedal, že Irak podporuje spoluprácu v boji proti terorizmu. Bagdad je tiež podľa prezidenta proti tomu, aby bolo územie Iraku používané pri útokoch na susedné krajiny.

Erdogan v Iraku okrem toho rokoval aj o ekonomických projektoch. Spolu s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním dohliadal na podpis štvorstranného memoranda o porozumení medzi Tureckom, Irakom, Katarom a Spojenými arabskými emirátmi o spolupráci na projekte irackej Cesty rozvoja. Ide o cestný a železničný projekt, ktorý má spojiť Áziu a Európu a z Iraku má spraviť tranzitný uzol.

(tasr, reuters)

  |  

Na severe Arménska protestovali proti vládnemu plánu vrátiť Azerbajdžanu štyri dediny

Na severe Arménska protestovali proti vládnemu plánu vrátiť Azerbajdžanu štyri dediny v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody, obyvatelia sa obávajú izolácie.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan potvrdil, že Arménsko vráti Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré obsadilo začiatkom 90. rokov. Obyvatelia pohraničnej dediny Voskepar sa na protest rozhodli zorganizovať demonštráciu.

Miestne médiá napísali, že najmenej 100 ľudí nakrátko zablokovalo hlavnú cestu spájajúcu Arménsko s Gruzínskom a pokúsilo sa zastaviť odmínovacie práce pozdĺž hranice s Azerbajdžanom.        

Pohraničná oblasť, v ktorej leží aj dedina Voskepar, má pre Arménsko strategický význam, keďže cez ňu prechádza diaľnica do Gruzínska, ktorá je životne dôležitá pre zahraničný obchod krajiny.

(tasr, afp)

  |  

Európske prístavy pripomínajú parkoviská, hromadia sa tam dovezené vozidlá

Európske prístavy pripomínajú parkoviská, hromadia sa tam dovezené vozidlá. Okrem logistického problému s nedostatkom dopravcov je podľa zástupcov lodného i automobilového odvetvia hlavným dôvodom to, že sa elektromobily nepredávajú tak rýchlo, ako sa čakalo.

Spoločnosť BLG Logistics, ktorá prevádzkuje terminál na manipuláciu s vozidlami v nemeckom prístave Bremerhaven, uviedla, že elektroautá začali v prístavoch ostávať dlhšie po tom, ako nemecká vláda v decembri minulého roka zastavila dotácie na nákup elektrických vozidiel.

„Ľudia jednoducho nezarábajú dosť na to, aby si mohli kúpiť tieto autá,“ skonštatoval Laurent Favre, generálny riaditeľ francúzskeho dodávateľa autodielov OPmobility. Medzi ponukou a dopytom je podľa neho priepasť: „Je normálne, že dotácie nebudú trvať večne. Realita nás dobieha.“

Viac sa o téme dočítate v článku Samuela Kolesára: