Preskočiť na obsah
  |  

Bolsonaro nebude stíhaný pre pobyt na maďarskom veľvyslanectve v Brazílii

Brazílsky najvyšší súd v stredu zamietol žalobu voči exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorá súvisela s jeho dvojdňovým pobytom na maďarskom veľvyslanectve v meste Brazília. Podľa sudcu, ktorý v prípade rozhodoval, neexistujú dôkazy, že by sa Bolsonaro takto snažil vyhnúť trestnému stíhaniu.

"Neexistujú žiadne konkrétne prvky, ktoré by naznačovali... že vyšetrovaný mal v úmysle získať diplomatický azyl s cieľom utiecť z krajiny a v dôsledku toho ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu," uviedol sudca Alexandre de Moraes v písomnom rozhodnutí.

Bývalý prezident a ľudia z jeho najbližšieho okolia čelia obvineniam zo sprisahania s cieľom zdiskreditovať brazílsky volebný systém a udržať si moc. Šlo o sériu krokov, ktoré vyvrcholili vpádom Bolsonarových prívržencov do vládnej štvrte týždeň po tom, ako Lula da Silva zložil prezidentský sľub.

Samotný Bolsonaro vyhlásil, že cieľom jeho pobytu na veľvyslanectve bolo pokračovať v dobrých kontaktoch s Maďarskom, ktoré vedie jeho politický spojenec Viktor Orbán.

(tasr)

  |  

Prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku vyhrala kandidátka nacionalistov

Prvé kolo prezidentských volieb v Severnom Macedónsku vyhrala Gordana Siljanovská-Davkovová, ktorá kandidovala za nacionalistickú stranu Vnútorná macedónska revolučná organizácia - Demokratická strana macedónskej národnej jednoty (VMRO-DPMNE).

 Ako vo štvrtok s odvolaním sa na štátnu volebnú komisiu v Skopje informovala agentúra DPA, z výsledkov sčítania 80 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že táto 70-ročná profesorka práva získala 39,8 percenta hlasov.

Úradujúci prezident Stevo Pendarovski (61), ktorého vo voľbách podporili sociálni demokrati (Sociálnodemokratická únia Macedónska - SDMS), zaostal za Siljanovskou-Davkovovou, pričom získal 19,4 percenta hlasov.

Vzhľadom na to, že žiadny z kandidátov pravdepodobne nezíska aspoň 50 percent hlasov, 8. mája sa uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom sa rozhodne, kto sa stane hlavou štátu. V ten istý deň Severné Macedónsko čakajú aj parlamentné voľby.

(tasr, dpa)

  |  

UNHCR spúšťa nový fond na ochranu utečencov ohrozených zmenou klímy

Organizácia Spojených národov spúšťa nový fond, ktorého cieľom je posilniť ochranu utečencov a vysídlených komunít ohrozených zmenou klímy.

Podľa správy agentúry AFP Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že cieľom je do konca roka 2025 získať do nového fondu 100 miliónov dolárov na podporu utečencov, ich hostiteľských komunít a krajín pôvodu, ktoré sú klimatickými krízami zasiahnuté najviac.

Fond tak pomôže zabezpečiť environmentálne udržateľné zdroje v oblastiach vysídlenia a poskytne viac čistej energie, napríklad na prevádzku vodnej infraštruktúry, škôl a zdravotníckych služieb využívaných utečencami a obyvateľstvom, ktoré ich prijíma.

"Dopady klimatických zmien sú stále ničivejšie, čoraz viac prehlbujú konflikty, ničia živobytie a v konečnom dôsledku vyvolávajú vysídlenie," upozornil vo svojom vyhlásení šéf UNHCR Filippo Grandi.

(tasr, afp)

  |  

Riaditeľ TikToku avizoval podniknutie právnych krokov na zvrátenie amerického zákona

Riaditeľ TikToku avizoval podniknutie právnych krokov na zvrátenie amerického zákona, na základe ktorého bude možné aplikáciu sociálnej siete zakázať pre podozrenia, že ju kontroluje čínska vláda.

Americký prezident Joe Biden v stredu podpísal zákon, ktorý čínskej materskej spoločnosti ByteDance dáva približne 270 dní na to, aby odpredala TikTok v USA alebo čelila vylúčeniu z amerického trhu.

"Nenechajte sa pomýliť, ide o zákaz. Zákaz TikToku a zákaz vás a vášho hlasu," vyhlásil Šou C' Čche vo videu zverejnenom na platforme po krátko tom, ako Biden podpísal zákon.

Predstavitelia Spojených štátov a iných západných krajín tvrdia, že sociálna platforma umožňuje Pekingu zbierať údaje a špehovať jej užívateľov. TikTok len v USA používa približne 170 miliónov osôb vrátane množstva mladých ľudí.

(tasr, afp)

  |  

Spojené štáty poslali rakety dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu

Spojené štáty poslali rakety dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu a sú určené na použitie na jej území. Zbrane prišli na Ukrajinu tento mesiac, oznámilo americké ministerstvo zahraničných vecí.

"Môžem potvrdiť, že Spojené štáty poskytli Ukrajine rakety ATACMS s dlhým doletom na priamy príkaz prezidenta," povedal novinárom hovorca ministerstva Vedant Patel.

Tieto zbrane boli súčasťou marcového vojenského balíka pre Ukrajinu a nejde o tie, ktoré najnovšie schválil Kongres a podpísal prezident Joe Biden. "Neoznamovali sme to, aby sme zachovali operačnú bezpečnosť Ukrajiny, na ich žiadosť," uviedol Patel.

Biely dom predtým potvrdil, že Spojené štáty poslali Ukrajine variant ATACMS s kratším doletom, ktorý môže prekonať 165 kilometrov. Typ s najdlhším doletom dokáže zasiahnuť ciele vzdialené až 300 kilometrov.

(tasr, afp)

  |  

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval za podpis zákona o pomoci Kyjevu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval za podpis zákona o pomoci Kyjevu v hodnote 61 miliárd dolárov americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi. Očakáva sa, že schválenie balíka pozdvihne morálku v ukrajinskej armáde.

"Túto polročnú púť sme dokončili. Bez ohľadu na to, čo kto hovorí, získavame podporu, ktorú potrebujeme, aby sme mohli pokračovať v ochrane životov pred ruskými útokmi," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videoodkaze.

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch trpela nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky.

Schválenie významnej americkej pomoci by malo byť veľkou vzpruhou pre morálku ukrajinskej armády, no nie je jasné, či bude stačiť na odrazenie ruského tlaku na frontovej línii v nasledujúcich týždňoch, konštatuje Reuters.

(tasr, reuters)