Preskočiť na obsah
  |  

Rusko už vyrába viac zbraní, ako potrebuje na vojnu proti Ukrajine, povedal nemecký minister obrany

Rusko už vyrába viac zbraní, ako potrebuje na vojnu proti Ukrajine, povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Napriek snahám Západu o oslabenie ruskej priemyselnej a vojenskej produkcie krajina zvyšuje svoje investície do zbrojnej výroby a na vojenské potreby vyčlenila rekordnú časť svojho tohtoročného rozpočtu.

Keďže Rusko prešlo na režim vojnovej ekonomiky, „časť toho, čo sa vyrobí, už nejde na front, ale končí v skladoch“, povedal Pistorius.

Minister varoval pred predpokladom, že ruský prezident Vladimir Putin hromadí zbrane len „z opatrnosti“. Šéf Kremľa má možno ďalšie „plány“, dodal Pistorius.

(n-tv, kyiv independent)

  |  

Európska únia môže zomrieť, ak nedosiahne strategickú autonómiu voči USA či Číne, vyhlásil francúzsky prezident

Európska únia môže zomrieť, ak nedosiahne strategickú autonómiu voči USA či Číne, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron v prejave na univerzite Sorbonne v Paríži. EÚ musí podľa neho svetu ukázať, že „nie je vazalom“ USA.

Prežitie EÚ „závisí len od našich rozhodnutí“ v obrannej a strategickej spolupráci, povedal Macron. Varoval tiež, že „pravidlá hry“ sa zmenili a Únia nie je „vyzbrojená proti rizikám, ktorým čelíme“.

„Stále sme príliš pomalí a málo ambiciózni,“ povedal a vyzval na vytvorenie „silnej Európy“.

Francúzsky prezident dlhodobo vyzýva Európsku úniu, aby sa presadila ako súdržný geopolitický blok tvárou v tvár súpereniu so Spojenými štátmi a Čínou, a je silným zástancom politiky Bruselu, ktorá sa zasadzuje za dosiahnutie „strategickej autonómie“.

Macron obvinil Washington a Peking, že sa rozhodli „prestať rešpektovať pravidlá obchodu“, pričom citoval americký zákon o znižovaní inflácie. Povedal, že takáto politika by mohla spôsobiť „ochudobnenie“ Európy.

Európa „musí ukázať, že nikdy nie je vazalom Spojených štátov a že vie hovoriť aj s ostatnými regiónmi sveta“, povedal.

Podľa Macrona dala Únia „jasne najavo“, že Ukrajina, Moldavsko a západný Balkán sú súčasťou „európskej rodiny“, a vyjadril nádej, že sa nakoniec k EÚ pripoja.

EÚ „začala jasne potvrdzovať existenciu svojich hraníc“, povedal s narážkou na Pakt o migrácii, schválený nedávno Európskym parlamentom.

„Bez hraníc neexistuje suverenita,“ povedal.

(deutsche welle)

  |  

Preplnené cesty a skolabovaná doprava: nehoda v Žiline spôsobila veľký chaos

ŽILINA – Doprava v centre mesta je spomalená, na cestách sa tvoria rozsiahle kolóny. Dôvodom je dopravná nehoda v kombinácii so zvýšeným počtom áut v poobedných hodinách.

Nehoda sa stala vo štvrtok krátko po 12:00. Na Košickej ulici sa zrazil kamión s osobným autom. Na miesto vyrazili záchranné zložky, pomáhali aj okolostojaci vodiči. O nehode informoval portál žilinak.sk, ktorý z miesta nehody poskytol aj video.

Kolóny sa tvoria na uliciach Nemocničná, Ľavobrežná a Na Horevaží. Vodiči by preto mali zvážiť bočné cesty a obchádzky, ktoré použijú. Kolóny sa tvoria už aj pod Strečnom, vodiči vracajúci sa z práce teda budú musieť stráviť čas navyše za volantom.

  |  

Nový most v Ilave bude čoskoro realitou. Na jeho prekládku použijú špeciálnu techniku

ILAVA – Od začiatku týždňa sa v Ilave pripravujú na prekládku novej konštrukcie mosta cez Vážsky kanál. Takmer 40 kamiónov doviezlo na miesto komponenty žeriavu, ktorý bude konštrukciu zdvíhať.

Oceľovú konštrukciu nového mosta postavili na pravom brehu Vážskeho kanálu. Aktuálne ju čaká presun na miesto pôvodného mosta. Technika, ktorá bude na tento účel použitá, sa na Slovensku využíva len výnimočne.

[link url = https://standard.sk/631669/trenciansky-a-zlinsky-kraj-opat-prepoji-priama-vlakova-linka-spolupracovat-budu-aj-zachranari]

„Samotný žeriav má výšku približne 62 metrov. Termín prekládky závisí najmä od počasia a sily vetra. Predpoklad je, že by most mohol byť na svojom mieste vo štvrtok 25. apríla 2024," uviedla trenčianska župa na svojej webovej stránke.

Nový most v Ilave bude čoskoro realitou. Foto: TSK
Oceľovú konštrukciu čaká prekládka na miesto pôvodného mosta. Foto: TSK
Práce sú v plnom prúde. Foto: TSK
  |  

Parlament schválil vyššiu humanitárnu pomoc pri živelných pohromách aj pre obete domáceho násilia

Parlament schválil vyššiu humanitárnu pomoc pri živelných pohromách aj pre obete domáceho násilia. Pri živelných pohromách pôjde pre fyzické osoby o zvýšenie z 800 na 1 500 eur.

Poslanci Národnej rady SR totiž vo štvrtok schválili novelu zákona o dotáciách, ktorú predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Parlament o nej rokoval v zrýchlenom konaní. Novela nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

Rezort taktiež zavádza osobitné podmienky pre poskytnutie uvedenej dotácie v prípade živelnej pohromy, katastrofy, havárie alebo teroristického útoku, v dôsledku ktorej bol vyhlásený núdzový stav alebo mimoriadna situácia. „V tomto prípade sa navrhuje vždy pri vyhlásení núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie poskytnúť dotáciu najviac v sume 1 500 eur, čo sa môže v priebehu rozpočtového roka viackrát opakovať, ak dôjde k vyhláseniu ďalšej mimoriadnej udalosti," zdôraznil rezort.

Ak pritom príde k značným škodám na majetku v rámci tej istej mimoriadnej udalosti, bude možné poskytnutie dotácie maximálne do sumy 3-tisíc eur. Limit na jednu žiadosť bude maximálne 1 500 eur. Ministerstvo taktiež presadilo časový limit na podanie žiadosti o dotáciu na podporu humanitárnej pomoci, a to do troch mesiacov od vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

Novelou sa taktiež zvyšuje maximálna sumu dotácie na podporu rovnosti žien a mužov a rovnosti príležitostí pre aktivity a činnosti zamerané na predchádzanie a podporu riešenia domáceho násilia z 20-tisíc eur na 150-tisíc eur v príslušnom rozpočtovom roku.

„Na Slovensku existuje 13 bezpečných ženských domovov, ktoré sú financované z krajských samospráv a grantu Nórskeho finančného mechanizmu. Ten však v máji končí, a tak hrozil ich zánik. Ministerstvo využilo zákon o dotáciách, a tým už tento rok vieme poskytnúť sumu 770-tisíc eur ženským domovom," vyhlásil po definitívnom schválení novely minister práce Erik Tomáš. Zároveň zdôraznil, že toto je len prvá pomoc pre týrané ženy a deti.

(sita)

  |  

Fico: Nesťažujem sa ani neútočím, ale všetci nás predbehli v čerpaní europeňazí

Premiér Robert Fico plánuje viesť dialóg s viacerými sociálnymi partnermi, aby sa zvýšilo čerpanie verejných zdrojov, ktoré spravujú viaceré rezorty. Cieľom pripravovaného dokumentu je zvýšiť ich využitie do roku 2027. Predseda vlády požiadal ministra investícií Richarda Rašiho (Hlas), aby mu pomohol s prípravou.

„Aby ľudia mohli povedať, že sa nám žije lepšie, spokojnejšie a bezpečnejšie,“ povedal Fico na kontrolnom dni v rezorte Rašiho.

Premiér kritizoval málo vznesených eurofondových výziev ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu (MIRRI) v rokoch 2020 – 2023. Do vymenovania Ficovej vlády podalo MIRRI v programovom období 2021 – 2027 podľa jeho slov iba 27 výziev, pričom po vymenovaní jeho vlády ich bolo 90. Zároveň dodal, že v súčasnosti má ministerstvo poslednú šancu, aby sa peniaze vyčerpali do roku 2027. Fico nazval predchádzajúce čerpanie európskych fondov nechutným dedičstvom minulých vlád.

Očakáva sa revízia eurofondov

Podľa Fica sa zdroje majú hľadať v Pláne obnovy, PPA projektoch, ale aj v dôchodkovom sporení „Ako využiť zdroje, ktoré sú v dôchodkovom sporení? To sú peniaze, ktoré zväčša končia v Spojených štátoch amerických, ale my ich potrebujeme tu doma,“ povedal Fico.

V čerpaní európskych peňazí nás predbehli všetky okolité krajiny a vzďaľujeme sa priemeru Európskej únie, uviedol premiér. „To nie je sťažovanie sa ani útok, ale prakticky všetci nás vo všetkom predbehli,“ vyhlásil a dodal, že to je výsledok práce predošlých premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Zároveň ohlásil, že počas rokov 2024 – 2025 bude možná revízia eurofondov, keď sa budú môcť presúvať peniaze z fondov, ktoré MIRRI plánuje využiť.

Robert Fico o nenahraditeľných zdrojoch peňazí z eurofondov

Pre Slovensko má čoskoro nastať posledné obdobie, keď bude prijímať peniaze z EÚ. „Ak si uvedomíme, že do EÚ môže vstúpiť nová generácia krajín ako Ukrajina a podobne, tak sa obávam, že budeme viac čistý platca do fondov EÚ ako prijímateľ," dodal premiér.

Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala presadiť zásadné zmeny v oblasti Európskych investičných a štrukturálnych fondov, ktoré sa vo väčšej miere presunú do regiónov na financovanie ich investičných potrieb. Takisto avizovala revíziu súčasného operačného programu Slovensko súbežne s prípadnými úpravami v nastavení Plánu obnovy a odolnosti.

Ledecký upozornil, že vláda nedokázala čerpať nové eurofondy

Poslanec Vladimír Ledecký (SaS) sa vyjadril, že musí dať premiérovi za pravdu, ohľadom jeho tvrdenia, že Slovensko v čerpaní prostriedkov z EÚ predbehli všetky okolité krajiny. „Pri naplánovaní Plánu obnovy, ktorý sme urobili za minulých vlád, sme patrili medzi premiantov v EÚ čo sa týka prípravy aj výšky platieb,“ povedal bývalý tajomník na MIRRI v rokoch 2020 – 2021. Podľa Ledeckého prijatie novely Trestného zákona však čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy ohrozuje. 

Rašiho vyjadrenie, že za posledné tri mesiace zachránili jednu miliardu z eurofondov, považuje Ledecký za veľmi zvláštne. Vysvetlil to tým, že za sedem mesiacov od vymenovania Ficovej vlády nedokázala čerpať žiadne nové eurofondy. Podľa poslanca takto procesy na ministerstvách nefungujú. 

(lh)