Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Jeruzaleme a Tel Avive sa opäť konajú protivládne protesty

Tisíce demonštrantov sa v sobotu vydali do ulíc Jeruzalema, aby žiadali dohodu o oslobodení rukojemníkov zadržiavaných od 7. októbra 2023 v palestínskom Pásme Gazy.

 Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), pochod zorganizovali spoločne skupiny protivládnych aktivistov a jeruzalemská pobočka Fóra rodín rukojemníkov a nezvestných. Doteraz tieto formácie usporadúvali svoje zhromaždenia oddelene.

Sobotňajšie zhromaždenie sa konalo po zverejnení videí s dôkazmi o živote viacerých izraelských rukojemníkov vrátane Hersha Goldberga-Polina, ktorého rodina žije v Jeruzaleme. Demonštranti žiadali od vlády, aby čo najskôr dosiahla ich prepustenie na slobodu. "Ich čas sa kráti, dohodu na stôl," skandovali.

Rečníci na zhromaždení sa vo svojich príhovoroch vyslovovali proti plánovanej invázii izraelskej armády do mesta Rafah, pretože by podľa ich názoru ublížila rukojemníkom. Zhodli sa aj v tom, že "americký prezident Joe Biden sa o rukojemníkov stará viac ako (izraelský premiér Benjamin) Netanjahu".

TOI doplnil, že niektorí demonštranti počas pochodu ulicami Jeruzalema odpaľovali pyrotechniku, čo viedlo k potýčkam s policajtmi. Protivládna demonštrácia sa v sobotu konala aj Tel Avive - jej účastníci žiadali usporiadanie predčasných volieb.

(tasr, toi)

Minúta  |  

Ruského novinári vzali do väzby za pomoc pri výrobe videí pre Navaľného tím

Súd v Moskve vzal v sobotu na dva mesiace do väzby ruského novinára Konstantina Gabova, ktorý je obvinený z extrémizmu za to, že pomáhal vytvárať videá pre kanál Navaľnyj LIVE vysielajúci na strímovacej platforme YouTube. Informovala o tom agentúra AFP.

Gabov, ktorý podľa medializovaných informácií pracoval pre ruské televízne stanice Moskva 24 a MIR, ako aj pre bieloruskú tlačovú agentúru Belsat, zostane vo vyšetrovacej väzbe najmenej do 27. júna, uviedla tlačová služba súdu v statuse na sieti Telegram.

Ak Gabova súd uzná vinným, hrozí mu až šesť rokov väzenia. Pred tým bola za podobné obvinenia vzatá do väzby aj novinárka webu SOTAvision Antonina Favorská.

Začiatkom apríla spravodajský web Cholod informoval, že v kauze súvisiacej s nadáciou Fond boja proti korupcii (FBK), ktorú pred rokmi založil opozičný politik Alexej Navaľnyj, bolo v Rusku obvinených už viac ako 50 ľudí, pričom 18 z nich už bolo odsúdených.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rakety dlhého doletu a jadrové zbrane. Macron chce novou európskou obranou odradiť Rusov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že je pripravený "otvoriť diskusiu" o úlohe jadrových zbraní v spoločnej európskej obrane. Uviedol to v rozhovore s mladými Európanmi, ktorý v sobotu 27. apríla zverejnili periodiká vydavateľského domu EBRA.

Denník Le Monde vo svojom článku v tejto súvislosti pripomenul, že od brexitu a odchodu Británie z Európskej únie je Francúzsko jediným z jej členských štátov, ktorý má nástroje na jadrové odstrašovanie.

Macron sa v citovanom rozhovore vyslovil za otvorenie diskusie o európskej obrane, ktorá "musí zahŕňať protiraketovú obranu, paľbu zo zbraní s dlhým doletom, jadrové zbrane pre tých, ktorí ich vlastnia alebo ktorí majú na svojom území americké jadrové zbrane".

Francúzsky prezident vyzval vyhodnotiť spoločne, "čo nás skutočne dôveryhodným spôsobom chráni". Dodal, že Francúzsko si zachová "svoju špecifickosť, ale je pripravené viac prispieť k obrane európskeho územia".

Tento rozhovor sa uskutočnil v piatok počas Macronovej návštevy Štrasburgu. Vo štvrtkovom prejave k študentom parížskej univerzity Sorbonna Macron upozornil, že Európa čelí existenčnej hrozbe v podobe ruskej agresie. Vyzval, aby kontinent prijal obrannú stratégiu menej závislú od Spojených štátov.

"Byť dôveryhodný znamená mať aj rakety dlhého doletu, ktoré majú Rusov odradiť.... A potom sú tu jadrové zbrane: Francúzska doktrína hovorí, že ich môžeme použiť, keď sú ohrozené naše životné záujmy," dodal. "Už som povedal, že tieto životne dôležité záujmy majú európsky rozmer," spresnil Macron.

Vybudovanie spoločnej európskej obrannej politiky bolo dlho cieľom Francúzska, ktoré však pri tom narážalo na odpor ostatných členských krajín EÚ považujúcich ochranu zo strany aliancie NATO za spoľahlivejšiu.

(tod/tasr)

Minúta  |  

Spoločnosť dcéry Putinovho tlačového tajomníka vykázala v roku 2023 rekordné príjmy

Firma dcéry hovorcu Kremľa vykázala v roku 2023 rekordné príjmy, píše investigatívny portál Verstka s odvolaním sa na finančné výkazy spoločnosti Centrum Moskva, ktorej spolumajiteľkou je Jelizaveta Peskovová, dcéra Dmitrija Peskova.

V porovnaní s rokom 2022 sa príjmy firmy Centrum zvýšili 3,6-krát na 497 miliónov rubľov (približne 5 miliónov eur), zatiaľ čo čistý zisk vzrástol z 24,5 milióna (250-tisíc eur) na 30,4 milióna rubľov (310-tisíc eur).

Spoločnosť sa zaoberá organizovaním "muzeálnych expozícií, výstavných stánkov a umeleckých priestorov". Firma tiež vyrába "interaktívny a multimediálny obsah všetkých formátov".

Medzi jej klientov patrí moskovská vláda, ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo priemyslu a obchodu a ďalšie vládne agentúry.

Peskovová vlastní v spoločnosti Centrum 30-percentný podiel. Zvyšok patrí generálnemu riaditeľovi spoločnosti Jevgenijovi Litvinovovi.

Na internetovej stránke Centra sa nenachádzajú žiadne publikácie o jej činnosti v roku 2023.

(verstka)

Minúta  |  

Macron chce otvoriť diskusiu o európskej obrane vrátane jadrových zbraní

Macron vyhlásil, že je pripravený "otvoriť diskusiu" o úlohe jadrových zbraní v spoločnej európskej obrane. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to uviedol v rozhovore s mladými Európanmi, ktorý v sobotu 27. apríla zverejnili periodiká vydavateľského domu EBRA. Z tohto rozhovoru citovala vo svojej správe aj agentúra AFP.

Macron sa v citovanom rozhovore vyslovil za otvorenie diskusie o európskej obrane, ktorá "musí zahŕňať protiraketovú obranu, paľbu zo zbraní s dlhým doletom, jadrové zbrane pre tých, ktorí ich vlastnia alebo ktorí majú na svojom území americké jadrové zbrane".

Tento rozhovor sa uskutočnil v piatok počas Macronovej návštevy Štrasburgu. Vo štvrtkovom prejave k študentom parížskej univerzity Sorbonna Macron upozornil, že Európa čelí existenčnej hrozbe v podobe ruskej agresie. Vyzval, aby kontinent prijal obrannú stratégiu menej závislú od Spojených štátov.

Denník Le Monde vo svojom článku v tejto súvislosti pripomenul, že od brexitu a odchodu Británie z Európskej únie je Francúzsko jediným z jej členských štátov, ktorý má nástroje na jadrové odstrašovanie.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Pri núdzovom brzdnom manévri dymiaceho vlaku v Nemecku utrpeli zranenia dve osoby

Pri núdzovom brzdnom manévri dymiaceho vlaku v Nemecku utrpeli zranenia dve osoby. Zranených na mieste ošetrili pohotovostné zložky, spresnila v sobotu spolková polícia prostredníctvom svojho hovorcu.

Pri incidente, ktorý sa odohral v piatok večer neďaleko mesta Plochingen, došlo aj k poškodeniu nadzemného elektrického vedenia. Príčina núdzového brzdného manévra vlaku bola spočiatku nejasná; polícia však v sobotu spresnila, že zrejme išlo o zlyhanie ľudského faktora.

Vlak, v ktorom sa nachádzalo približne 300 cestujúcich, museli evakuovať. V záujme objasnenia incidentu prebiehalo zaisťovanie dôkazov a výsluchy svedkov incidentu; zisťuje sa aj rozsah materiálnych škôd.

(tasr, dpa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.