Preskočiť na obsah
  |  

Obnova domov v Pásme Gazy by sa mohla predĺžiť až do ďalšieho storočia, uvádza OSN

Obnova domov v Pásme Gazy by sa mohla predĺžiť až do ďalšieho storočia, uvádza správa OSN. Organizácia upresňuje, že enkláva potrebuje približne 80 rokov na obnovu všetkých úplne zničených obydlí.

V optimistickom scenári, v ktorom by sa stavebné materiály dodávali päťkrát rýchlejšie ako počas poslednej krízy v roku 2021, by sa to však mohlo stihnúť do roku 2040, uvádza správa.

OSN zároveň varuje, že súčasný konflikt ohrozuje budúcnosť ďalších generácií. Ak vojna bude trvať deväť mesiacov, chudoba zasiahne namiesto súčasných 38,8 percenta obyvateľov Pásma Gazy až 60,7 percenta. To stiahne veľkú časť strednej triedy pod hranicu chudoby, uvádza sa v správe.

Údaje palestínskych úradov uvádzajú, že pri izraelskej ofenzíve bolo zničených približne 80-tisíc domov a zabitých viac ako 34 500 Palestínčanov.

(reuters, tasr)

  |  

O novele zákona o Fonde na podporu umenia sa vo štvrtok hlasovať nebude

O novele zákona o Fonde na podporu umenia sa vo štvrtok hlasovať nebude. Dôvodom sú pretrvávajúce nezhody medzi SNS a Hlasom, uviedol to predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko. (sita)

  |  

Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu

Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho "legitímne" vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by požiadal o takúto pomoc.

"Nič nevylučujem, pretože čelíme niekomu, kto nič nevylučuje," odpovedal Macron na otázku, či stojí za svojimi vyhláseniami, že by sa nemalo vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Vyvolal tým v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia.

Francúzsky prezident povedal, že "ak by sa Rusko rozhodlo zájsť ďalej, budeme si musieť všetci položiť otázku" o vyslaní vojsk na Ukrajinu. Nevylúčenie tohto kroku označil za "strategický budíček" pre svojich partnerov.

Rusko je podľa Macrona "regionálna destabilizujúcu mocnosť" a "hrozba pre bezpečnosť Európanov". "Mám jasný strategický cieľ: Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať... Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, v Európe nebude bezpečie," vyhlásil.

"Kto môže predstierať, že sa tam Rusko zastaví? Aká bude bezpečnosť pre ostatné susedné krajiny, Moldavsko, Rumunsko, Poľsko, Litvu a ďalšie?" pýtal sa francúzsky prezident.

(tasr)

  |  

V žilinskej mestskej časti Budatín je pre zosuv svahu vyhlásená mimoriadna situácia

V žilinskej mestskej časti Budatín je pre zosuv svahu vyhlásená mimoriadna situácia. Po štvrtkovom zasadnutí krízového štábu o tom informovala Zuzana Ondrášová z komunikačného odboru Mestského úradu v Žiline.

Pod komunikáciou, zabezpečujúcou prístup k rodinným domom, sa nachádzajú inžinierske siete plynovodu a vodovodu. "Na základe posudku a obhliadky miesta je predpoklad rozšírenia zosuvu a riziko svahovej deformácie s možným ohrozením života, zdravia, majetku a životného prostredia," uviedla Ondrášová.

Vedúci oddelenia krízového riadenia a bezpečnosti MsÚ Žilina Lukáš Čerňava informoval, že správca cesty vykoná nevyhnutný rozsah stavebno-technických opatrení na elimináciu rizika ďalšieho zosuvu komunikácie. "Zároveň žiadame obyvateľov v tejto lokalite, aby minimalizovali vypúšťanie vody na vozovku a sledovali podpivničené časti svojich obydlí," vyzval Čerňava.

(tasr)

  |  

Prieskum: Podpora členstva SR v Európskej únii a NATO oproti vlaňajšku vzrástla

Prieskum: Podpora členstva SR v Európskej únii a NATO oproti vlaňajšku vzrástla. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii podporuje približne 70 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu, o ktorom informovala organizácia Globsec.

V roku 2023 dosahovala na Slovensku podpora členstva v NATO 58 percent, v najnovšom prieskume o 11 percent viac. V prípade členstva SR v EÚ vzrástla podpora zo 64 na 72 percent.

"Prudký pokles podpory pre EÚ a NATO na Slovensku v roku 2023 bol pravdepodobne spôsobený politickou kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktorá sa prakticky viedla od začiatku roka a mnohí politickí predstavitelia v nej využívali EÚ aj NATO na šírenie dezinformácií. Tento rok už tých dezinformácií bolo menej a ľudia sa vrátili k istotám zahraničnej spolupráce so západnými partnermi," vysvetlila spoluautorka reportu Globsec Trends Katarína Klingová.

Členstvo Ukrajiny v západných inštitúciách si želá 30 percent Slovákov, čo je najmenej z regiónu. V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou približne 40 percent respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko, 51 percent viní západ alebo Ukrajinu samotnú.

Prieskum bol realizovaný na prelome marca a apríla na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

(tasr)

  |  

Ruská armáda prevzala kontrolu nad dedinou Berdyči na severovýchod od Avdijivky

Ruská armáda prevzala kontrolu nad dedinou Berdyči na severovýchod od Avdijivky, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské velenie ešte cez víkend uviedlo, že jeho jednotky sa z dediny stiahli.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj objasnil, že rozkaz stiahnuť sa z Berdyči a dvoch ďalších dedín v okolí bol vydaný v snahe chrániť životy a zdravie ukrajinských vojakov. Danú oblasť označil za najkomplikovanejšiu časť frontu a pripustil, že Rusko tam dosiahlo „nejaké taktické úspechy“.

(afp, reuters, tasr)