Pokus obmedziť šírenie genderovej ideológie stroskotal. Poslanci totiž neposunuli do druhého čítania novelu zákona o rodnom čísle, ktorá sčasti obmedzovala úradnú zmenu pohlavia. Anna Záborská a Richard Vašečka presadzovali v prípade, že u novorodenca nie je možné z medicínskych dôvodov jednoznačne určiť pohlavie, pristúpi sa k skúške DNA a na základe jej výsledkov je možné rodné číslo upraviť.
Za návrh novely zákona hlasovalo iba 23 poslancov z klubov KDH a Slovensko (bývalé OĽaNO). Z klubu kresťanských demokratov sa vymykal jedine poslanec František Mikloško, ktorý sa zdržal hlasovania.
Proti bolo 39 zákonodarcov. Išlo o poslancov Progresívneho Slovenska, SaS. Až 71 poslancov sa zdržalo hlasovania, v drvivej väčšine to boli poslanci strán vládnej koalície Smeru, Hlasu a SNS. Práve postoj vládnych poslancov bol kľúčový, či novela zákona postúpi do ďalšieho čítania.
Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek denníku Štandard povedal, že vládne poslanecké kluby sa vopred nedohodli, ako zareagujú. „Bolo to voľné hlasovanie,” poznamenal Jarjabek, ktorý spoločne s kolegami zo Smeru Janou Vaľovou a Jánom Podmanickým Záborskej zákon podporili.
Hlasovanie koalície kritizoval šéf KDH Milan Majerský. „Ide o premárnenú šancu zabrzdiť pomýlené ideológie, ktorých obeťami sú najmä zraniteľné dospievajúce deti,“ povedal Majerský.
Pripomenul, že návrh zákona sa dostal do druhého čítania ešte v minulom volebnom období aj za pomoci hlasov niektorých poslancov Smeru. „Lenže to bolo pred voľbami, keď Robert Fico a jeho spojenci zneužívali konzervatívne témy na oklamanie voličov. Dnes je už po voľbách, tak Smer, Hlas aj SNS hlasujú v jasnej hodnotovej téme rovnako ako progresívna opozícia,“ zhodnotil líder kresťanských demokratov.
Už v parlamentnej rozprave v prvom čítaní o Záborskej návrhu sa ukázalo, že aj v KDH panujú rozdielne názory. Poslanec František Mikloško hovoril o utrpení ľudí, ktorí majú problém so svojím pohlavím.
„Tento váš návrh zákona problémy týchto ľudí nezohľadňuje, neberie ich do úvahy, a preto musím povedať, že s takýmto návrhom zákona, že ak tento zákon ublíži čo i len jednému človeku alebo až zraní čo i len jedného človeka, tak ja s ním mám problém,” povedal Mikloško poslancom Kresťanskej únie Záborskej a Vašečkovi.
Naopak, odlišný postoj prezentoval Milan Majerský, ktorý si položil otázku, koľkokrát v živote si bude môcť človek zmeniť pohlavie. „Koľkokrát v živote bude môcť povedať, že som teraz muž, ale nie je isté dokedy, lebo možno o pár rokov sám sebe určím, že budem chcieť byť ženou. Koľkokrát, koľko hrdlo ráči?” pýtal sa Majerský.
Poslankyňa Záborská priblížila, že rodné číslo, z ktorého dnes vieme jednoducho vyčítať dátum a rok narodenia či biologické pohlavie osoby, sa využíva napríklad aj na jednoznačnú identifikáciu osôb v zdravotníctve, v systéme sociálneho zabezpečenia, v pracovnoprávnych vzťahoch a podobne. „Platný zákon je potrebné spresniť, pretože v aplikačnej praxi došlo k nejednoznačnému výkladu pojmu pohlavie v súvislosti s prerokúvaným zákonom,“ vysvetlila Záborská.
Doposiaľ bola možnosť zmeny rodného čísla v prípade, že požadovaná zmena bola dokladovaná lekárskym posudkom, ktorý však nebol v zákone bližšie špecifikovaný. Nóvum navrhovanej novely spočívalo v jasnom určení, čo lekársky posudok dokladuje a teda, že zmena rodného čísla je možná iba v takom prípade, ak bol lekársky posudok vydaný na preukázanie originálne nesprávne určeného pohlavia, čiže na potvrdenie toho, že určené pohlavie nie je v súlade so skutočným genetickým pohlavím osoby.
(su)
